Kedy bude inak? (8)

Bez vízie a hodnôt

Ako sme na tom pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Taký by mohol byť spoločný menovateľ pre päť otázok Hd, ktoré boli adresované nominovaným na prestížne ocenenie Prominent ekonomiky 2002. Dnes sa vyjadruje Ivan Štefanec, generálny riaditeľ, Coca-Cola Beverages Slovakia a prezident Podnikateľskej aliancie.

Ako vnímate úplatkárstvo a korupciu v našej spoločnosti?

I. Štefanec: Úplatkárstvo a korupcia sú prejavom úrovne transparentnosti našej spoločnosti a, samozrejme, tiež prejavom úrovne slušnosti občanov. Rozhodne je u nás v tejto oblasti veľký priestor na zlepšenie, na druhej strane štatistiky hovoria o pozitívnom trende poklesu týchto neduhov. Tento trend vidím ako priamy dôsledok zvyšujúceho sa podielu súkromného vlastníctva na tvorbe HDP, ale aj výsledok mnohých protikorupčných aktivít. Tam, kde je viac adresnosti, jednoznačnosti vo výklade zákonov a jednoznačnosti vo vlastníctve, tam ubúda priestor pre úplatky a korupciu. Riešenie je, samozrejme, v obmedzení priestoru pre korupciu tým, že jednoznačné zákony neumožnia subjektívny výklad, zákony sa budú ctiť a nebudú existovať korupčné príležitosti vo forme prideľovania licencií či rozdeľovania prostriedkov z rôznych fondov. Verím, že k obmedzeniu korupcie výrazne pomôže aj presadzovanie a dodržiavanie neformálnych pravidiel v spoločnosti, ktorého primárnymi nositeľmi sú práve podnikatelia.

Pokiaľ by ste mali príležitosť, čo by ste presadili v daňovej sfére?

I. Štefanec: Myslím, že v daňovej oblasti máme zákony založené na správnych princípoch, ale čo by sa malo zlepšiť, je práve ich jednoznačnosť s cieľom, aby si rôzne subjekty nevykladali zákony a vykonávacie predpisy po svojom. Priestor na riešenie vidím tiež v harmonizácii započítateľných položiek do daňového základu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Veľmi pozitívne hodnotím trend postupného znižovania daní z príjmu a očakávam, že bude pokračovať, čo určite podporí rozvoj podnikania. Pri hodnotení daňového zaťaženia nesmieme však zabúdať na rôzne priame a nepriame administratívne poplatky, ktoré vo forme skrytých dodatočných daní majú tiež zásadný vplyv na rozvoj. Oblasť skrytých prekážok podnikania pokladám za nemenej dôležitú ako oblasť oficiálnej daňovej legislatívy.

Jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky je vysoká miera nezamestnanosti. Javí sa ako neriešiteľná. Je to tak alebo máte predstavu o tom, ako zvýšiť zamestnanosť v SR?

I. Štefanec: Nezamestnanosť sa nedá riešiť žiadnymi administratívnymi opatreniami, ale len skvalitnením podnikateľského prostredia, ktoré podporí rozvoj. Sme tu opäť pri kvalitnej legislatíve, ktorá bude rešpektovaná a dodržiavaná a tiež pri neformálnych pravidlách, ktoré budú ctené. Kvalita podnikateľského prostredia tiež priamo súvisí so stabilitou legislatívy. Je zrejmé, že krajina, kde sa často menia zákony, neláka investorov a nevzbudzuje dôveru. Na zníženie nezamestnanosti potrebujeme legislatívu, zvyšujúcu flexibilitu pracovnej sily a nie jej dodatočné obmedzenia. Za nevyhnutné preto považujem komplexnú novelizáciu základného zákona pracovného práva - Zákonníka práce, ktorého tohtoročná novela smerovala k obmedzeniu flexibility pracovnej sily a je namierená tak proti zamestnávateľom, ako aj proti zamestnancom.

Ktoré zákony a vyhlášky, resp. povinnosti zo zákona považujete vo vašej sfére podnikania za prekonané alebo obmedzujúce rozvoj?

I. Štefanec: Je to predovšetkým už spomínaný Zákonník práce, ktorý obmedzuje flexibilitu pracovnej sily (napríklad najmenším počtom hodín práce nadčas zo všetkých európskych krajín), čo diskriminuje zamestnávateľa tým, že ho stavia do pozície prezumpcie viny v prípadných sporoch so zamestnancami. Ďalej je to nová environmentálna legislatíva - zákon o odpadoch a zákon o obaloch, vytvárajúca na Slovensku svetový unikát vo forme tzv. Recyklačného fondu, do ktorého majú podnikatelia prispievať, ale ktorého ciele neexistujú. Je to klasický prípad vytvorenia korupčného priestoru využitia naakumulovaných prostriedkov, ktoré sú až 5-násobne vyššie než v susednej Českej republike. Ďalšou anomáliou s výrazne negatívnym zásahom do podnikateľského prostredia je tiež povinné zálohovanie nevratných obalov, čo neexistuje v žiadnej z okolitých krajín. Vyplýva z toho reálna hrozba, že na Slovensko budú takto prúdiť odpady z okolitých krajín a staneme sa smetiskom strednej Európy. Táto legislatíva je namierená nielen proti domácemu podnikateľskému prostrediu, ale aj proti nášmu životnému prostrediu.

Aké sú plusy a mínusy doterajšej vládnej koalície?

I. Štefanec: Najvýraznejším výsledkom súčasnej vládnej koalície je naštartovanie reforiem a predovšetkým tempo integračných aktivít, ktorým sme dobehli susedov ašpirujúcich na členstvo v EÚ. Osobitne si vážim aj všetku prácu, ktorá nás priviedla tak blízko k NATO. Za úspechy považujem tiež konsolidáciu verejných financií a bankového sektora, výsledky v menovej oblasti a privatizačný proces. Oceňujem tiež zmenu komunikácie s verejnosťou spolu s modernizáciou príslušných prostriedkov.

Za mínusy považujem stav a fungovanie zdravotníctva a súdnictva, časté zmeny legislatívy a absenciu dopadových analýz pri harmonizačnom legislatívnom procese. Pociťujem potrebu dlhodobého nasmerovania krajiny vo forme vízie a spoločných hodnôt, čo však, samozrejme, nie je úloha len pre vládu, ale aj pre podnikateľov i širokú verejnosť.

Peter Kasalovský