Základná úloha novej vlády

Sú veci zásadné, a tie by sa pre nás mali stať prioritné

Pravidelný ústavný mandát vlády trvá štyri roky. Je to obdobie, ktoré je vo všetkých úsekoch vládnej politiky potrebné naplniť užitočnou prácou. Je vecou programu budúcej vlády, aby sa v ňom premietli zámery všetkých rezortov. Niektoré veci sú však zásadné, niektoré zámery by sa mali stať prioritnými, iné menej. Práve na priority je nevyhnutné sústrediť verejné zdroje a energiu vládnej politiky. Čo by sa malo stať takýmito prioritami, to je otázkou zásadného politického hodnotenia toho, čo je pre našu vlasť v tejto dobe najdôležitejšie. Myslím si, že zásadnou východiskovou požiadavkou, podľa ktorej by budúca vláda mala koncipovať svoj program, je téza, že nasledujúce

volebné obdobie

by sa malo stať obdobím začiatku spoločenskej stabilizácie. Voľby v roku 1998 boli voľbou „zmeny“. A bolo to nevyhnutné. Niežeby zmien od roku 1989 nebolo dosť, ale bolo to ustavičné striedanie reformných a protireformných krokov. Obdobie rokov 1994 - 1998 sa stalo obdobím protireformných pohybov. Spochybňovalo sa smerovanie Slovenska, ba i demokratický charakter usporiadania spoločenských vzťahov. Preto vo voľbách v roku 1998 bol program zmeny požiadavkou doby. A potrebné zmeny skutočne nastali. SR sa oslobodila zo zahraničnopolitickej izolácie, nikto seriózny nespochybňuje náš demokratický režim, naštartovali sa významné reformy - od ústavného systému až po reformu verejnej správy. To všetko je objektívne pozitívnou skutočnosťou. Na druhej strane však nemôžeme

zatvárať oči

aj pred tým, že pomaly trinásť rokov ustavičných spoločenských zmien vytvára v ľuďoch pocit stálej improvizácie a neistoty. Občania sú už unavení. Okrem toho pri ustavičných zmenách pravidiel sa spoločnosť čoraz viac prestáva koncentrovať na samotný život, ale usiluje sa o prispôsobovanie verejných pravidiel skupinovým záujmom. Rozsah lobizmu v parlamente je toho najlepším dôkazom. Tento stav logicky vytvára spoločenskú objednávku pre poriadok a pevnú ruku. Poriadok a pevná ruka boli kedysi zbraňou Adolfa Hitlera v chaose Weimarskej republiky na začiatku 30. rokov minulého storočia, ale napríklad aj agendou československých komunistov v povojnových premenách pred voľbami v roku 1946, ktoré celoštátne vysoko vyhrali. Demokratickou odpoveďou na takúto hrozbu je klasický výraz pochádzajúci z kolísky parlamentnej demokracie „Law and Order“ (Právo a Poriadok). Najskôr musí byť pravidlo, zákon,

právo a úcta

k nemu a až z neho potom vyvstane poriadok. Exupéry o tom veľmi pekne píše: „Poriadok je znamením života, a nie jeho príčinou... Utváram lásku k vlasti a, hľa, ihneď vzniká poriadok a hierarchia... Preto si dávaj pozor a nemýľ sa: Ak sa usiluješ nastoliť život, buduješ poriadok, ale ak sa usiluješ nastoliť poriadok, nastolíš smrť. Poriadok pre poriadok je karikatúrou života.“ Ľudia majú právo plánovať si svoj život. Majú právo poznať pravidlá, vytvárať si svoje vychodené chodníčky. Preto budúca vláda bude vo svojej politike musieť zamerať svoju pozornosť na potrebu stabilizácie. Ale nesmieme prepadnúť pokušeniu ľahkej cesty tých, čo ponúkajú poriadok, ktorý si vynúti ich pevná ruka. Demokratická ponuka musí začínať nie od pevnej ruky, od výkonnej moci, ale od nastolenia pevných pravidiel života. Nimi sa utvorí poriadok. Často kritizujeme prácu výkonnej a súdnej moci. Vlády, ale aj jej ďalších zložiek. Prácu policajtov, prokurátorov a sudcov pri vymáhaní práva. Hľadáme všeliek proti

korupcii úradníkov,

ale aj lekárov či politikov. Skúsme sa však pozrieť na pravidlá, podľa ktorých konajú! Základné normy, kódexy, podľa ktorých vstupujeme do spoločenských vzťahov, pochádzajú zo začiatku 60. rokov. Po revolúcii sme ich plátali, menili, improvizujúc podľa momentálnych potrieb. A to platí o celej spoločnosti. Veď si len zalistujme v platnom texte Občianskeho zákonníka - ústavy v oblasti civilného práva, a skúsme v ňom nájsť nejaké kľúčové idey súčasného spoločenského vývoja. Chaos a ustavičná improvizácia nevznikajú nízkou autoritou orgánov činných v trestnom konaní, ba bezprostredne ani nie v oblasti exekutívy, ale predovšetkým v chaotických pravidlách. Čas improvizácie, ktorý je pri každej veľkej spoločenskej premene nevyhnutný, sa musí prednostne skončiť práve tu. V tomto volebnom období sme azda prvý krok urobili v oblasti verejného práva. Reforma ústavného systému je dobrým základom v oblasti vertikálnych vzťahov štátu a občana i jeho spoločnosti. A to tak v čase pokoja, ako i v období vojny či ohrozenia. Budúce volebné obdobie však musí priniesť stabilizáciu v ďalších odvetviach práva.

Občianske právo - je potrebné znížiť rozsah regulácie. Musí sa stať základom i pre hospodársku aktivitu občana. Musí byť zrozumiteľné a zodpovedať duchu slovenských tradícií, ale i utvárajúceho sa európskeho občianstva.

Trestné právo - vedúcou ideou v oblasti procesných noriem by mal byť presun ťažiska konania z oblasti exekutívy do oblasti nezávislej súdnej moci. Vyrovnať sa s rezíduami, pochádzajúcimi azda ešte z obdobia monarchie a z obdobia komunistickej neslobody. Samotné hmotné trestné právo ak má mať autoritu, tak musí chrániť naozaj len tie vzťahy, na ktorých

osobitnej ochrane

má moderná demokratická spoločnosť osobitný záujem. Nemôže riešiť zástupné problémy. Moderný trend je zužovať rozsah vzťahov, ktoré sa tešia trestnoprávnej ochrane. U nás je to zatiaľ opačne. Priestupkové právo s tým súvisí. Náš systém je málo účinný a vytvára rozsiahly priestor na korupciu. Aj v tejto sfére sa v demokratických štátoch vývoj nezastavil. Potrebujeme ho urýchlene dohnať. Veď ak napríklad malé krádeže na poliach dokážeme účinne potrestať ako priestupok, tak nepotrebujeme žiadny farmársky zákon a kriminalizáciu ďalších vzťahov. Nesmieme sa však zľaknúť i možnosti, že závažné priestupky výkonný orgán odovzdá sudcovi, a ten mu v čase meranom na hodiny uloží aj krátkodobý trest zasahujúci do osobnej slobody delikventa.

Ďalšou oblasťou zrelou na novú úpravu je - správne právo. Tu nás očakávajú zmeny vyplývajúce z nových technických možností, napríklad internetu. To je primárny priestor na odbúravanie byrokratických prekážok, ktorých sme zatiaľ zachovali priveľa a vytvorili sme nové, ale aj na zúženie priestoru na korupciu. Spoločenská stabilizácia potrebuje pevné a zrozumiteľné pravidlá. Ich existencia je základom demokratickej odpovede na frustráciu z premien a jediný

účinný nástroj

na zápas s populizmom, ktorý núka tzv. poriadok s pevnou rukou. Tu však treba povedať aj to, že v tejto oblasti nesmierne dôležitú úlohu zohráva obsah politiky, ktorá formuluje základné idey týchto pravidiel. To je základná úloha pre Slovensko v najbližšom období. Tu nám nepomôžu zdatní legislatívci a formálne rekodifikačné komisie. To je vlastnou úlohou politiky. Sformulovať nové pravidlá na úrovni začiatku 21. storočia a nahradiť nimi štyridsať rokov staré hybridy, ktoré vznikli za komunizmu a po jeho páde, sme podľa potreby každodennej politiky stále menili. Predovšetkým im však musíme vdýchnuť dušu: premietnuť do nich idey, ktoré budú vyjadrovať našu súčasnosť. To nie je úloha pre odborné komisie, to je povinnosť štátnikov.

Ivan Šimko

minister vnútra SR

Autor je nominovaný na výročnú cenu Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec 2002