O päť minút dvanásť

Hoci momentálne ešte nikto nevie s určitosťou povedať, či Slovensko prekročí prah kuchyne Európskej únie v roku 2004 alebo neskôr, odborníci dôrazne upozorňujú, že v súvislosti s prípravou na vstup a následne i v samotnom prístupovom procese do EÚ budeme musieť v krátkom čase vyškoliť asi 10-tisíc euroúradníkov. Majú to byť ľudia s potrebnými jazykovými, právnymi a ekonomickými znalosťami. Potrební sú nielen v sídlach v Bruseli či v Bratislave, ale rovnako tak v centrách jednotlivých regiónov Slovenska, kam budú najviac prúdiť peniaze z európskych štrukturálnych a podporných fondov. Ľudí, ktorí dokážu v aparáte Európskeho parlamentu plnohodnotne zastupovať a so znalosťou veci presadzovať záujmy SR a únie u nás. Pripraviť a vychovať takýchto euroodborníkov, to je obrovská lukratívna objednávka pre vysoké školy na Slovensku.

Pri zhodnocovaní jednotlivých dosahov vstupu SR do EÚ dekan Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity doc. Ing. Ferdinand Daňo, PhD., vníma školstvo ako významné odvetvie na to, aby sme mohli rýchlo naštartovať vstup do EÚ. Tvrdenie opiera aj o najčerstvejšie výsledky výskumnej úlohy, ktorej riešenie si objednalo a zaplatilo Ministerstvo hospodárstva SR. Výsledkom je materiál Zhodnotenie dosahov vstupu SR do EÚ na výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. A tá do značnej miery závisí aj od kvalifikovanosti a fortieľa našich ľudí. Doteraz u nás dominuje snaha presadzovať bezplatné školstvo. Na druhej strane Slovensko už dnes prichádza ročne asi o štvrtinu absolventov tým, že robia v zahraničí. Liberalizovaný vnútorný trh EÚ bude odstupňovaný, iba pre vysokokvalifikované pracovné sily sa uvoľní v plnom rozsahu.

Z hľadiska Slovenska tomu hovoríme únik mozgov. Teda len čo otvoríme hranice v zmysle voľného pohybu pracovných síl, hrozí, že Slovensko môže slúžiť viac-menej iba ako dielňa s nízkou úrovňou pridanej hodnoty. Absolventov našich vysokých škôl si „odchytí“ únia pre vlastné vysokosofistikované výroby. Podľa vedúceho Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty prof. Ing. Petra Baláža, PhD., ktorý riadil aj vedecký tím pri výskumnej úlohe, liberalizácia trhu práce je taká naliehavá, že musíme v tomto zmysle urýchlene (do jedného roka) prijať zásadné opatrenia. Na prvé miesto kladie všeobecnú podmienku, aby sa za vysokoškolské štúdium platilo. Vychádza z toho, že študent v tom momente, ako chce vycestovať a pôsobiť v cudzine, figuruje ako „výrobok“, za ktorý sa všade vo svete draho platí. Štúdia obsahuje aj zaujímavý návrh inšpirovaný Austráliou, ktorá 20 % hrubého domáceho produktu tvorí z toho, že učí juhovýchodnú Áziu: poďme Slovensko vzdelávať! Myšlienka vychádza z toho, že máme dostatok inteligentných ľudí, od únie sme však na míle vzdialení, pokiaľ ide o financovanie vedy a výskumu, takže každá zarobená koruna je dobrá aj pre vysoké školy. Nakoniec, nekonali by sme ani v rozpore s EÚ. Naopak, Európska komisia sa predsa rozhodla (v opačnom smere) prilákať na univerzity v EÚ viac študentov z nečlenských krajín. V rámci programu Erasmus World bude od roku 2004 ponúkať študentom štipendiá vo výške až 1600 EUR mesačne. Únia tak chce ponúknuť alternatívu mladým ľuďom, ktorí často odchádzajú za štúdiom do USA, zvýšiť konkurencieschopnosť európskych univerzít a umožniť tiež väčšiemu počtu európskych študentov, aby v rámci univerzitných výmen študovali v zahraničí. Program Erasmus World bude mať na roky 2004 - 2008 rozpočet 200 mil. EUR. „Čo nám dnes bráni pripravovať na slovenských vysokých školách zahraničných študentov?! Na mysli mám študentov z Ukrajiny, ale tiež Latinskej Ameriky či historicky výborné väzby na arabské štáty a Blízky a Stredný východ. Možno hovoriť aj o priaznivom politickom dosahu, ktoré by takéto vzdelávanie so sebou prinieslo,” spresnil jeden zo záverov štúdie P. Baláž. Inými slovami povedané, cez túto výskumnú úlohu Ekonomická univerzita prišla na to, že v rámci školy je potrebné iniciovať konkrétne kroky, vytvoriť študijné odbory v cudzích jazykoch a na medzinárodný trh práce ponúknuť potenciál a schopnosti školy s plnou akreditáciou vychovávať pre medzinárodný obchod a marketing špičkových odborníkov. Obchodná fakulta sa v tomto smere opiera o tridsaťročnú tradíciu v pedagogickej a vo vedecko-výskumnej činnosti. Dekan fakulty F. Daňo vyzdvihol, že výskumná úloha preveruje všetky aspekty bez zbytočných politických podfarbení v súlade s tým, ako by sa mala koncipovať aj strategická hospodárska politika štátu na 5 až 10 rokov dopredu. Ani na integračný proces nepozerá len ako na záležitosť jednej vládnej garnitúry. Šéf katedry P. Baláž ocenil, že končiaca Dzurindova vláda, aj keď o päť minút dvanásť, ale predsa len zadala (prostredníctvom MH SR) špičkovým odborníkom objednávku na zhodnotenie dosahov vstupu SR do EÚ na výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Vedomá si toho, že výsledky výskumnej úlohy zužitkujú až noví ministri.

Tibor Bucha