Základ - nezávislosť kontroly

NKÚ SR sa zlaďuje s postavením medzinárodných inštitúcií

Neoddeliteľnou súčasťou prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie je približovanie postavenia a kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR právnemu postaveniu najvyšších kontrolných inštitúcii (NKI) v rámci EÚ, ktoré sa transformujú na báze všeobecne platných odporúčaní. Na "stretnutí prezidentov NKI krajín strednej a východnej Európy a Európskeho účtovného dvora (ďalej len EÚD)“ vo Varšave v marci 1998 boli dohodnuté pracovné postupy s cieľom lepšie sa pripraviť na požiadavky vstupu do EÚ. Zameranie malo dva smery. Jeden sledoval fungovanie NKI v súvislosti s Európskou integráciou a druhý prijatie a aplikovanie „acquis communautaire“ EÚ. Záverečné hodnotenia spracovali v Prahe v októbri 2000. Prijaté „odporúčania“ sa stali základom ďalšieho postupu NKI v prístupovom procese. Prvou etapou implementácie odporúčaní bolo zabezpečenie oboznámenia sa s ich obsahom v NKI. Ich použitie prispelo k štandardizácii kontrolórskej terminológie. Rozsiahla distribúcia odporúčaní

vo veľkej miere

prispela k lepšiemu porozumeniu oblasti štátnej kontroly. Stali sa základom na vlastné ohodnotenie, previerky alebo iné formy vyhodnotení v NKI. Bol dosiahnutý začiatok reštrukturalizačného procesu, ktorý vyústi do stratégie činnosti NKI a dlhodobo ich zladí. Základným prvkom postavenia a pôsobnosti NKI je ich právne postavenie. Toto rešpektuje legislatívno-právne špecifiká jednotlivých štátov. K najdôležitejším prvkom právneho postavenia NKI je nezávislosť ustanovená v Limskej deklarácii. Pre NKÚ SR je uzákonená v Ústave SR. Nezávislosť NKI je vo všeobecnosti definovaná ako

stav nezávislosti

od výkonnej moci štátu. V podmienkach SR, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, je táto nezávislosť zabezpečená zákonmi NR SR. Ďalším dôležitým prvkom činnosti NKI v súlade s Limskou deklaráciou je, že NKI by mali mať mandát na kontrolu všetkých verejných finančných prostriedkov. V rozpore s uvedeným v kompetencii NKÚ SR nie sú možnosti kontrolovať všetky verejné finančné prostriedky napríklad miest a obcí. Tento problém si bude vyžadovať ďalšie legislatívne konanie. Dôležitým faktorom pôsobnosti NKI sú druhy vykonávanej kontroly. Opatrenia v nadväznosti na Kontrolné štandardy INTOSAI 2 vyžadujú, aby NKI vykonávali v plnom rozsahu externú kontrolu verejného sektora vrátane kontroly správnosti (právoplatnosť a finančné osvedčenie) a kontroly výkonu (efektívnosti, účelovosti a hospodárnosti). Táto zásada je uzákonená v zákone č. 39/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o NKÚ SR v nadväznosti na Ústavu SR. Výrazným právom NKI je slobodné podávanie správ. Právo NKI

podávať správy

slobodne a bez vplyvu na výsledky ich práce je jedným z hlavných princípov demokracie a musí byť hodnotené v súvislosti s nezávislosťou NKI. V SR toto právo vyplýva zo zákona o NKÚ SR a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. V oblasti metodického riadenia, v súlade s odporúčaniami, majú NKI prijať, vyhlásiť a distribuovať zásady a postupy kontroly vo forme kontrolných manuálov, ktoré budú v súlade s Kontrolnými štandardmi INTOSAI a všetkými dôležitými štandardmi pre verejný sektor, vydanými IFAC 3 a prijatými pre aplikovanie v EÚ. Používaním týchto štandardov sa má dosiahnuť, aby práca kontrolóra bola požadovanej kvality a kvalifikovaná. V tomto procese NKÚ SR postupuje cieľavedome a systematicky. Postupne a v nadväznosti na procesy približovania sa k optimálnemu stavu štandardov kontroly sa iniciatívne a aktívne podieľa aj na činnosti pracovných skupín INTOSAI a EUROSAI 4. Uvedené princípy a zámery, teda aktuálny stav, predstavujú základ východísk NKÚ SR v období prípravy vstupu Slovenska do Európskej únie. Nevyčerpávajú všetky postupy a činnosti NKÚ SR, ktorý aplikáciou svojich kompetencií už vstúpil do procesu kontroly európskych fondov. Je to však námet pre ďalšiu tému.

Jozef Stahl

predseda NKÚ SR

Autor je nominovaný na výročnú cenu Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec 2002