Centrálne banky v ohrození

Bude po Česku, Poľsku a Maďarsku nasledovať aj Slovensko?

Za posledný rok vlády kandidátskych krajín čelili viacerým vlnám „eurohnevu“ od európskych vrcholových inštitúcií. Jednou z tých nie nepodstatných príčin je aj snaha vlád Česka, Poľska a najnovšie aj Maďarska rôznymi opatreniami obmedziť nezávislosť centrálnych bánk. Na poplach bijú nielen niektorí ekonómi z dotknutých krajín, ale aj Európska centrálna banka, Európska komisia a dokonca aj OECD. Centrálne banky v regióne strednej Európy čelia vládnym útokom väčšinou krátko po voľbách. Dočkáme sa podobného scenára po jeseni aj na Slovensku?

Nezávislosť centrálnej banky nie je len obyčajný pojem. Je to dôležitá vlastnosť, od ktorej závisí aj makroekonomický vývoj krajiny. Rôznymi štúdiami je dokázaná priama závislosť napríklad od inflácie. V krajinách, kde je centrálna banka nezávislá od vlády, je úroveň inflácie nižšia ako v krajinách, kde je menová politika centrálnej banky výrazne pod vplyvom vládnych politikov. Dôležitým faktom v tomto kontexte je skutočnosť, že kandidátske krajiny budú musieť v dohľadnom čase splniť konvergentné (známe tiež ako maastrichtské) kritériá. A jedno z nich sa týka práve úrovni inflácie.

V čase, keď prakticky celý svet, strednú Európu nevynímajúc, obchádzajú prízraky nižšieho tempa rastu hrubého domáceho produktu, sa musia vlády Česka, Poľska aj Maďarska s týmto problémom vyrovnať. Pretože vo všetkých týchto krajinách sú pri moci ľavicové vlády, riešenie vidia len v expanzívnej fiškálnej politike. To je však veľmi často v rozpore s reštriktívnymi zámermi v menovej politike centrálnych bánk.

ČNB zatiaľ odolala

Prvým cieľom v boji o zníženie nezávislosti bola Česká národná banka (ČNB). Vláda bývalého premiéra Miloša Zemana pripravila ešte koncom roku 2000 novelu zákona o ČNB, v ktorej sa okrem iného snažila dostať aspoň čiastočne pod kontrolu menovú politiku centrálnej banky. ČNB mala podľa tejto právnej normy povinnosť dohodnúť sa na stanovení inflačného cieľa s vládou. Český parlament inkriminovanú normu schválil, avšak po upozorneniach Európskej komisie a Európskej centrálnej banky nakoniec musel schváliť ešte jednu, kde pasáž o „spolupráci“ s vládou chýba.

Skoro večný boj

Ostrejší súboj však v posledných mesiacoch znáša centrálna banka v Poľsku (NBP). Vláda sa všakovakými spôsobmi skúša dostať pod svoju kontrolu činnosť NBP, pretože jej prekáža reštriktívny charakter menovej politiky tejto inštitúcie, ktorý je v kontraste s expanzívnou fiškálnou (rozpočtovou) politikou. Najnovšie sa minister financií G. Kolodko snaží zmeniť devízový režim poľskej meny, čo je v kompetencii jedine centrálnej banky. Spor má však hlbší rozmer. Bývala pravicová vláda, vinou nie práve najdokonalejšieho zákona, dosadila na miesta v NBP svojich nominantov, a tí teraz nehrajú do kariet vládnucej ľavicovej koalícii.

Rýchla výhra

Zatiaľ posledným cieľom sa stala Maďarská národná banka (MNB). V takmer úplnej tichosti, tri mesiace od volieb parlament krajiny prijal novelu ani nie rok starého zákona o centrálnej banke, ktorá umožňuje vytvorenie špeciálnej rady na kontrolu činnosti MNB. Samozrejme, členov rady dosadzuje vláda. Centrálna banka tak bude povinná konzultovať svoje rozhodnutia o výmenného kurzu s vládnym kabinetom. ECB sa podobná novela nepáči, čo dala maďarskej vláde patrične najavo. Aj keď schválená právna norma neznižuje priamo nezávislosť MNB, predsa sa len stáva príliš nebezpečným precedensom.

Zatiaľ sa zdá, že slovenskú centrálnu banku, ktorá je hodnotená ako jedna z najnezávislejších, snaha o kontrolu vládou obchádza. Jesenné voľby však v tomto smere môžu priniesť zásadný obrat. Ak vznikne rozpor v orientácii fiškálnej politiky novej vlády a menovej politiky Národnej banky Slovenska, môže nová vláda vyvíjať tlak na zníženie nezávislosti banky. Uskutočniť sa to dá napríklad zmenou spôsobu vymenúvania a odvolávania vrcholových predstaviteľov centrálnej banky. O tom, že to nemusí byť len číra špekulácia, svedčia aj volebné programy niektorých politických strán.

Marcel Laznia