Zmrazujú termín?

„Rozšírenie únie je misia,“ tvrdí dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Möller a nikoho nenecháva na pochybnostiach, čo bude prioritou kodanského predsedníctva EÚ. Premiér Anders Fogh Rasmussena nie je o nič menej poetický, keď hovorí o „historickej príležitosti na zjednotenie kontinentu“. Zároveň pripúšťa, že dodržať termíny rozšírenia nebude jednoduché, no o to vzrastá význam poslania. „Sme odhodlaní vyvíjať tlak na ostatné štáty únie, aby neprepásli príležitosť,“ vyhlasuje.

Dánske predsavzatia narážajú na čoraz väčšiu skepsu na kontinente. Bavorský premiér a možný budúci nemecký kancelár Edmund Stoiber ešte v roku 2000, teda v čase rozkvetu rozširovacieho entuziazmu, volil realistickejšiu terminológiu: „Európski politici rozšírenie chcú, ale to nestačí. Treba povedať aj koľko to stojí.“ Dnes nielenže prichádza na jeho slová, ale sa dokonca v názoroch zachádza ešte ďalej. Londýnsky denník Times v týchto dňoch s typickým britským euronadšením píše: „Čím je Európska únia bližšie k rozšíreniu smerom na východ, tým menej sa jej súčasným členom tento nápad páči.“ Francúzsky Le Monde tiež nahlas uvažuje o nedodržaní dodržania termínov rozšírenia. Poukazuje pritom na slová predsedu Európskej komisie Romana Prodiho, podľa ktorých by oneskorenie o niekoľko mesiacov „nebolo katastrofou“.

Nervozitu badať aj v tábore kandidátskych krajín, tradične stopercentne zasväteným myšlienke integrácie. Minister zahraničných vecí Poľska Wlodzimierz Cimoszewicz tak kritizoval Brusel za taktiku „zdržiavania“ vstupného procesu a varoval pred pokusmi vydierania kandidátskych štátov. Bez diplomatickej zdvorilostnej rétoriky odmietol postup, v rámci ktorého by EÚ tlačila kandidujúce krajiny k múru odkladaním komplikovaných otázok na „poslednú chvíľu“. Zdôraznil, že ak vznikne potreba, bude Varšava negociovať tak dlho, kým v sporných oblastiach nedosiahne prijateľné výsledky. V podobnom duchu sa vyjadrili aj lídri skupiny V4 na víkendovom summite. Premiéri zoskupenia oznámili, že by ich krajiny nemohli vstúpiť do Európskej únie v prípade, aby boli nútené sa hneď po vstupe stať vyslovenými platiteľmi do spoločného rozpočtu a prispievali by tak viac, než by z neho dostávali.

Samozrejme, ešte stále sa nedá hovoriť o úplnom zmrazení integračných ambícií únie. Žiadnu hamletovskú otázku typu rozširovať alebo nerozširovať si zatiaľ nikto relevantný nekladie. Hrozí však, že rozširovanie pod tlakom blížiacich sa termínov a nedostatku peňazí spôsobí nedôveru medzi kandidátmi a členskými krajinami. Ako píše denník Times: „Najväčšou výzvou pre Kodaň je zabezpečiť takú dohodu, ktorá by skutočne Európu zjednotila a nie takú, ktorá by zaistila lacné rozšírenie. To by nových členov do budúcnosti vážne znevýhodnilo.“

Rastislav Boldocký