Pesimizmus má svoje korene

Vplyv prebujnenej, nekompetentnej a nákladnej štátnej správy

Obyvatelia Slovenska sú v rámci stredoeurópskeho regiónu najväčšími pesimistami vo vzťahu k svojej aktuálnej a budúcej ekonomickej situácii. Veľká časť si myslí, že dobre už bolo, najmä pred rokom 1989. K tomuto konštatovaniu dospeli analýzy odborníkov zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktoré urobili v uplynulom období v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky (IVO). Oľga Gyárfášová a Marián Velšic z IVO uvádzajú, že podiel „spomienkových optimistov“ dokonca narastá: v roku 2001 až 62 % slovenskej populácie tvrdilo, že pred novembrom 1989 sa žilo lepšie. V roku 1994 približne 45 % dospelých obyvateľov Slovenska vyjadrilo názor, že ponovembrový režim má v porovnaní s prednovembrovým obdobím viac nedostatkov. Na porovnanie: v ČR zaujalo takýto postoj v tom čase iba 20 % opýtaných. Väčšina Slovákov v porovnaní vlastnej situácie s inými krajinami zastáva názor: dobre sa majú tí druhí. Približne 20 % Slovákov vlani vyjadrilo nádej, že sa v roku 2002 celková ekonomická situácia zlepší, 46 % bolo presvedčených, že sa zhorší. V ČR dosiahli ekonomickí a sociálni optimisti 23 % a pesimisti 24 % (53 % Čechov si myslí, že sa nezmení), v Maďarsku to bolo v pomere 38 ku 27 %, teda mierne víťazstvo optimistov a v Poľsku zvíťazili skeptici 35 ku 12 %. Pokiaľ ide o osobnú ekonomickú situáciu, zhoršenie v ČR prognózovalo 29 %, v Maďarsku 40 %, na Slovensku 55 % a pred nami je už len Poľsko, kde až 57 % opýtaných si myslí, že osobne ho

čakajú horšie

ekonomické zajtrajšky. A pokiaľ ide o podnikateľskú sféru? Dosť naznačujú výsledky projektu s názvom Názory ekonomických elít na aktuálne otázky vývoja slovenskej ekonomiky, ktorý vypracovali pracovníci IVO a Americkej obchodnej komory v SR. Podľa IVO za posledných 12 mesiacov došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu v oblasti vývoja úrokových mier, najväčším problémom naďalej ostáva slabá vymáhateľnosť práva a korupcia. Závery IVO tak vrhajú zlé na doterajšiu prácu podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, ktorý zodpovedá práve za boj proti korupcii, a ako sa ukazuje, ani táto časť programového vyhlásenia vlády nebude splnená. Ivan Mikloš sa bráni vyhláseniami, že sa menej korumpuje v podnikaní, bankách a pri privatizácii. Aj preto, lebo vláda zásadne stransparentnila privatizáciu formou medzinárodných tendrov. Znižuje sa miera rozšírenosti korupcie, rastie schopnosť odhaľovať ju. „Tým nechcem povedať, že v tejto oblasti

problémy nie sú,

že pred nami nie je ešte množstvo práce,“ vyhlásil nedávno vicepremiér pre ekonomiku. Aby si výsledkami projektu náhodou Ivana Mikloša nepohnevali, ekonomické elity poukázali v projekte aj na pozitívne stránky: vnímanie zahraničnopolitického kreditu SR, menovej stability či celkového daňového zaťaženia. S negatívnym ohlasom sa naopak stretla podľa respondentov nedostatočná efektívnosť využívania prostriedkov na verejnú správu či nedostatočné tempo pokračovania v prijímaní reforiem. „V roku 2002 ekonomické elity vyjadrujú isté sklamanie z toho, že reformy sa spomalili a niektoré vôbec sa nerealizovali,“ uvádza sa v hodnotení. „Toto sklamanie v porovnaní s rokom 2001 vzrástlo.“ Za najväčší úspech súčasnej vlády autori správy považujú zahraničnopolitické smerovanie, najmä vstup do OECD. Popularitu si získala aj reštrukturalizácia a privatizácia bánk, zníženie daňového zaťaženia či privatizácia kľúčových odvetví. Zlepšenie vývoja pripísali respondenti aj stabilite ekonomického prostredia, komunikácii a transparentnosti. Posilnenie pozitívneho trendu je jasné aj v prípade podmienok na poskytovanie úverov v bankách, kladné hodnotenie získal vývoj v oblasti motivácii zahraničných investorov a ochrany zahraničných investícií. Stále nižšie

úrokové sadzby

pri poskytovaných úveroch sú príkladom, že aj korupcia by mala ísť smerom dole. Žiaľ, za posledné štyri roky rástla. Účastníci prieskumu naopak veľmi negatívne hodnotili zásahy verejného sektora do súkromného. „Ekonomické elity vyjadrujú veľkú nespokojnosť s vysokou intervenciou štátu, politiky vo všeobecnosti a politických strán do podnikateľského prostredia,“ zdôrazňujú autori. „Štátnu správu vidia ako zle fungujúcu, neefektívnu, nekompetentnú, prebujnenú a veľmi nákladnú a kritizujú aj intervenciu politických a straníckych záujmov do ekonomiky.“ V tejto súvislosti vyzvali vládu na prijatie koncepčnej dlhodobej hospodárskej politiky, „ktorá bude dodržiavaná nezávisle od vlády“.

Tibor Bucha