Keď im pretečú pomedzi prsty

Medzinárodný turizmus má ešte stále mnoho slabých miest

Slovensko, podobne ako mnoho ďalších z hľadiska cestovného ruchu rozvojových krajín, stojí pred dilemou, ako získať čo najviac devíz od zahraničných turistov prichádzajúcich na Slovensko. Turistický potenciál krajín s málo rozvinutým cestovným ruchom na jednej strane a s obrovským potenciálom pre jeho rozvoj na druhej strane, priťahuje pozornosť nielen zahraničného kapitálu, ale predovšetkým veľkých touroperátorov, ktorí organizujú masovú turistiku. Na poskytnutí služieb sa podieľajú ďalšie organizácie, ako dopravné spoločnosti, reklamné agentúry atď. Rozdiel v cene, ktorú zaplatia zahraniční turisti doma pri nákupe služieb, je oveľa vyššia ako cena konkrétne čerpaných služieb na našom území. O aké rozdiely v cenách ide, sú informovaní hoteloví manažéri. V krajinách, kde do cestovného ruchu plynuli veľké zahraničné investície, sú tieto rozdiely ešte väčšie. Stephen Wearing vo svojej knihe Ecotourism hovorí, že „leakage rates“ (cena služby, ktorá zostáva mimo krajiny pôvodu) v Karibiku dosahujú v prvom kole 30 - 45 % a v druhom, ktorý vzniká čerpaním služieb v hoteloch vlastnených zahraničnými spoločnosťami, ďalších 15 - 20 %. Spomínaný faktor odlevu peňazí nemôže prehliadnuť žiadna krajina pri plnení rozvojových zámerov. Na Slovensku, kde pôsobí dosiaľ v cestovnom ruchu zatiaľ len málo zahraničných spoločností, faktor odlevu peňazí zatiaľ nepôsobí vo väčšom meradle. V porovnaní s osemdesiatymi rokmi zostáva v zahraničí oveľa väčší podiel ceny ako v súčasnosti. Je to v dôsledku toho, že v distribučnom procese sa podieľajú v oveľa menšej miere domáce cestovné kancelárie, a tak väčšia časť hodnoty produktu zostáva v zahraničí touroperátorom, ktorí organizujú a predávajú balíky služieb - zájazdy. Také cestovné kancelárie, ako je nemecká TUI a ďalšie nakupujú priamo na Slovensku, prípadne, keď využívajú sprostredkovacie služby cestovnej kancelárie so sídlom na Slovensku, je to skôr z praktických dôvodov vyplývajúcich z potreby uľahčenia právneho servisu. Pre krajinu a jej stratégov je dôležité, aby vytvorili podmienky pre taký rozvoj cestovného ruchu, ktorý by nielen využil

existujúci potenciál

cestovného ruchu, ale zabezpečil minimálny odlev tržieb z turistiky. Zatiaľ to u nás vonkoncom nie je uspokojivé. Podnikatelia, ktorí dodávajú služby turistom, sú len veľmi slabo podporení domácou distribučnou sieťou. Veľmi nepriaznivý jav je neexistencia centrálnych hotelových rezervačných systémov, ktoré by svojou cenovou ponukou mohli vytvoriť protiváhu ponuke cestovných kancelárií, dokonca aj tých v zahraničí. Niektoré ubytovacie zariadenia síce ponúkajú svoje služby na internete, ale táto ponuka nie je dostatočne konkurenčne schopná, pretože nie je natoľko silná a dynamická, ako je ponuka veľkých zahraničných touroperátorov a zahraničných rezervačných systémov, ktoré pracujú s „high technology“. Ďalším faktom, ktorý v budúcnosti môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť objem inkasovaných tržieb za služby v cestovnom ruchu, je stále nedostatočné riešenie medzinárodného dopravného napojenia Slovenska a z toho vyplývajúca potreba využívať nielen zahraničné dopravné spoločnosti (vrátane leteckých), ale aj dopravných uzlov mimo územia republiky. A tak kým si myslíme, že by sme mohli za poskytnuté služby utŕžiť zlatku, môže nám zostať len grajciar. Z neho sa doma vytvorí len málo nových pracovných príležitostí.

Rudolfa Vallová