SR urobila vynikajúcu práce

Priame platby sú súčasťou aquis communitaire

Ekonomické, politické, ale aj kultúrne vzťahy medzi Slovenskom a Španielskym kráľovstvom sú podľa veľvyslanca Španielskeho kráľovstva na Slovensku Estanislao de Grandes Pascuala na veľmi dobrej úrovni. Keďže len v nedeľu odovzdalo Španielsko na ďalší polrok predsednícku štafetu Dánsku, v rozhovore sme sa dotkli aj citlivejších problémov EÚ.

Ste vôbec prvým španielskym veľvyslancom na Slovensku, takže môžete zároveň za tie štyri a pol roka aj hodnotiť vývoj našich vzťahov.

- Španielsko skutočne nadviazalo diplomatické styky už v začiatkoch vzniku samostatnej Slovenskej republiky. A aj keď spočiatku bolo veľvyslanectvo pre Slovensko len v Prahe, od roku 1997 má už aj svoju budovu v Bratislave. Za uplynulých takmer štyri a pol roka sa naše bilaterálne vzťahy pozoruhodne zlepšili. Nielen pokiaľ ide o úroveň ekonomickej spolupráce či obchodnej výmeny, ktorá sa napriek pasívnej obchodnej bilancii na strane Slovenska zlepšila na oboch stranách. Máme totiž aj excelentné politické vzťahy. Dokazujú to časté návštevy najvyšších štátnych predstaviteľov. Španielsky štátny tajomník Ramon de Miguel bol na Slovensku v marci roku 1999, spomenúť však môžeme návštevu slovenského štátneho tajomníka J. Figeľa, šéfa diplomacie E. Kukana alebo premiéra Dzurindu, ktorí navštívili Madrid. Premiér Aznar bol na Slovensku dokonca dvakrát v období rokov 2000 až 2001, pred mesiacom tu bol šéf diplomacie Josep Piqué. A terajšia štátna návšteva kráľovského páru je tiež znakom zlepšujúcich sa vzťahov. Nezanedbateľné sú aj kultúrne aktivity ako koncerty, výstavy a oblasť vzdelania. V septembri otvoríme v Banskej Bystrici v poradí šiestu bilingválnu hispánsko-slovenskú sekciu na Slovensku.

Ako v tejto súvislosti hodnotíte pokroky Slovenska na ceste do EÚ?

- Aj v tejto oblasti urobilo Slovensko pozoruhodný pokrok. Veď si len zoberme jeho dostihnutie prvej skupiny. Tá začala rokovať dávno pred Slovenskom, ktoré z rôznych dôvodov ostalo vtedy na vedľajšej koľaji, a to tak vo vzťahu k EÚ, ako aj NATO. Za posledné štyri roky urobilo v negociačnom procese fantastickú prácu a dostalo sa dokonca na čelo pelotónu kandidátskych krajín s počtom 26 uzavretých kapitol.

Predchádzajúce predsednícke krajiny kládli veľký dôraz na vyriešenie rómskej otázky. Teraz niektoré krajiny vyťahujú problém Benešovych dekrétov. Môže sa táto otázka stať prekážkou pri konečných rokovaniach?

- Rokovanie o Benešovych dekrétoch je a zostane mimo negociačného procesu. Je to vnútorný problém niektorých krajín ako napr. Česka, Slovenska, Maďarska, Nemecka a Rakúska. Tie si to musia vyriešiť bilaterálne, bez snahy o presúvanie otázky do negociačného či prístupového procesu.

Španielsko v nedeľu ukončilo svoje predsedníctvo v EÚ a štafetu odovzdalo Dánsku. Ako je spokojné s plnením či nesplnením svojich pôvodných plánov?

- Sme spokojní, pokiaľ ide o všetkých našich šesť priorít. Zoberme si prvú - boj proti terorizmu a vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ. V tomto sme pokrok dosiahli, najmä pokiaľ ide o harmonizáciu legislatívy krajín EÚ, či už hovoríme o zozname teroristov a boja proti nim či o spoločnej pozícii v boji proti nelegálnej migrácii. Aj keď je stále čo dolaďovať, cieľ sa takmer naplnil. Druhou prioritou bolo spustenie eura, čo sa stretlo so stopercentným úspechom. Krajiny, ktoré ho zaviedli, sú úplne spokojné s jeho používaním a tie, ktoré sa zatiaľ nepridali k používaniu spoločnej meny, uvažujú o jeho zavedení. Pokiaľ ide o rozšírenie ako ďalšej priority, môžem povedať, že Španielsko prešlo najväčší kus cesty na pomyselnej mape rozšírenia, ustanovenej v Laekene. S kandidátmi sme totiž prerokovali spolu 84 kapitol, uzavreli sme 48 a otvorili ďalších 20. A rovnako sme splnili cieľ otvoriť všetky kapitoly s Bulharskom a väčšinu s Rumunskom. V Seville sme už mohli vyhlásiť a menovať desať krajín, s ktorými, ak budú naďalej plniť kritériá, ukončíme rokovania v roku 2002, aby sa následne o dva roky neskôr stali aj členmi únie. Medzi ne patrí Slovensko, s ktorým sme za pol roka nášho predsedníctva uzavreli 4 kapitoly, a to dane, dopravu, inštitúcie a spravodlivosť a vnútorné veci. Podaril sa nám aj posun v otázke členstva Turecka, ktoré naplnilo kodanské kritériá a môže sa stať kandidátskou krajinou.

Rokovania o spoločnej pozícii EÚ v otázke rozpočtu a priamych platieb sa však nakoniec presúva na Dánsko.

- Vyvinuli sme značné úsilie na dosiahnutie spoločnej pozície v otázke rozpočtu. Práve v polovici júna sa nám podarilo dostať spoločnú pozíciu v otázke poľnohospodárstva, hoci konečné rozhodnutie týkajúce sa priamych platieb padne skutočne až v závere tohto roka.

Väčšina kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovensko, však s odsúvaním tohto problému spokojná nie je, keďže takto môžu byť veľmi rýchlo zatlačené k múru.

- Slovensko spolu s niektorými ďalšími krajinami sa sťažuje, najmä pokiaľ ide o výšku príspevku do rozpočtu a ohrozenie priamych platieb. Josep Piqué však pri svojej poslednej návšteve Slovenska upozornil, že nie je realistické sťažovať sa. Predovšetkým preto, že zatiaľ nie sú administratívne kapacity na zvládnutie žiadostí o tieto platby, no predovšetkým preto, že mnohé z krajín EÚ sú proti akýmkoľvek platbám. V podstate si však myslím, že myšlienka priamych platieb nakoniec zvíťazí, aj keď najväčší poskytovatelia odsúvajú tento problém až na dianie a zloženie vlád po ich terajších voľbách doma. Pokiaľ ide o priame platby v poľnohospodárstve, som teda optimista. Myslím si, že sa EÚ na nich dohodne počas dánskeho predsedníctva, aj keď očakávam určitú redukciu proporcií. Priame platby musia byť, pretože sú podľa nás súčasťou aquis communitaire.

Slávka Blazseková