Aspoň dobrý trend

Podľa zásad zamestnanosti Rady Európy sa pre členské štáty stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2010 úroveň zamestnanosti 70 % pri viac ako 60-percentnej zamestnanosti žien. Túto métu má Slovenská republika zakotvenú aj v Národnom akčnom pláne zamestnanosti na roky 2002 - 2003, ktorý schválila vláda SR 10. apríla t. r. Súčasná miera zamestnanosti (počet pracujúcich vo veku 15 - 64 rokov z počtu obyvateľov tejto vekovej skupiny) sa pohybuje okolo 55 %, kým priemer štátov EÚ je asi 62 - 63 %. Znamená to, že už o osem rokov by malo v SR pracovať približne 2,7 mil. ľudí oproti dnešným 2,105 mil. Kde však vziať 600-tisíc pracovných miest? A k nim ľudí s príslušnou odbornou kvalifikáciou pripravených tieto miesta obsadiť? Niektoré pozitívne trendy zaznamenala v predchádzajúcom mesiaci štatistika Národného úradu práce (NÚP). Predovšetkým po prvý raz v samotnej existencii NÚP klesla v júni nezamestnanosť, čoho výsledkom je miera 17,6 %, ak počítame disponibilných nezamestnaných (tých, čo sú bez akýchkoľvek prieťahov schopní nastúpiť hneď do práce) pri 18,74-percentnej miere registrovanej nezamestnanosti (všetci registrovaní na úradoch práce vrátane chorých, ľudí na rekvalifikačných kurzoch a pod.). Podľa riaditeľa odboru analýz, štatistiky a koncepcií NÚP Pavla Tomastu mala na to vplyv systematickejšia aktivita okresných úradov práce v oblasti aktívnej politiky, bolo však zároveň najviac voľných pracovných miest v júni za posledných päť rokov, čomu zodpovedá i to, že najviac ľudí získalo prácu prostredníctvom úradov práce. Pravda, štruktúra obsadzovaných pracovných miest nie je dobrá, sú to hlavne sezónne práce, ale i tak ich je tentoraz asi o 45 - 50 % viac ako v predchádzajúcich rokoch. A aj keď je flexibilita dôležitá, skutočne zvyšujúcu sa zamestnanosť možno dosiahnuť len vtedy, keď budú v ponuke prevažovať stále pracovné miesta. S júnovým poklesom nezamestnanosti súvisí aj nižší

počet absolventov

škôl, ktorí sa prišli zaregistrovať, a to napriek tomu, že jún je jedným z mesiacov, keď absolventi húfne prichádzajú dať sa zaregistrovať. Bolo ich len 16-tisíc oproti doteraz maximálnemu počtu 30-tisíc v júni 1999. Pravda, pri letmom pohľade na štatistiku by sme si všimli, že v júni t. r. bolo i tak evidovaných o 1800 nezamestnaných viac ako vlani. Lenže kým pred rokom 34-tisíc osôb „vypadlo“ zo štatistiky, pretože sa umiestnili vo verejnoprospešných prácach (VPP) pre dlhodobo nezamestnaných, teraz ich bolo ani nie 18-tisíc. Ak sa štatistika prefiltruje a jej sito zachytí pracovné miesta, či už dlhodobé alebo krátkodobé, ktorých vytvorenie bolo podporené príspevkom z úradu práce, získame skutočný počet nezamestnaných o štyritisíc nižší ako vlani. Pri pol milióne ľudí bez práce to, samozrejme, nie sú nejaké veľké rozdiely, ale je to aspoň dobrý trend. Tu podstatne nejestvujú rýchle úspechy a každý jeden človek, ktorý sa dostal do evidencie úradu práce a má nájsť svoje nové miesto v živote, je svojím spôsobom osobitý a podľa toho sa mu aj treba venovať. Nie náhodou sú pre úrady práce ťažiskové práve programy zamerané na najproblémovejšie skupiny nezamestnaných v tom-ktorom okrese. Faktom je, že sa k nim prikročilo vo väčšom meradle až v tomto roku a ešte pred dvoma rokmi spočívala prakticky celá

aktívna politika

trhu práce vo vytváraní VPP pre dlhodobo nezamestnaných. Tí sa po čase, spravidla po niekoľkých mesiacoch, opäť vracali do evidencie nezamestnaných. S nárokom na podporu sa čas trvania ich nezamestnanosti začal počítať odznova. Politika úradov práce sa medzičasom zmenila. Popravde však bola politika podpory VPP predovšetkým politikou vládnou, nie odborníkov z NÚP. Jej význam pre ľudí, ktorí niekedy aj roky nemohli zohnať prácu, bol predovšetkým psychologický. Ako hovorí námestník generálneho riaditeľa NÚP Jozef Pauk, dôraz je dnes na príprave ľudí na to, aby boli schopní zastávať pracovné miesta, teda na vzdelávaní. Nie je predsa nijakým tajomstvom, že sa aj u nás mení a ďalej bude meniť sektorová štruktúra hospodárstva. Čoraz viac ľudí by malo pracovať

v sektore služieb,

no ten zatiaľ nevytvára dostatok pracovných príležitostí. Možno vari hovoriť o istých zárodkoch tam, kde úrady práce podporili samozamestnanie, to sú najefektívnejšie pracovné miesta, ktoré sa udržia takmer na 100 % a často začnú vytvárať aj ďalšie pracovné príležitosti. V tomto roku už podporili 2500 budúcich malých podnikateľov z radov nezamestnaných, ktorí pôsobia prevažne v oblasti služieb. Najviac ich je v okresoch Spišská Nová Ves (135), Prešov (104), Vranov (84), Trebišov (83) a Humenné (81). To, že sa koncentrujú práve do okresov s ťažkou ekonomickou situáciou, kde je nízka kúpyschopnosť obyvateľstva a kde je práve preto podnikanie v službách ťažšie ako inde, je fenomén, ktorý si zaslúži pozornosť i hlbšiu analýzu.

Na poli zamestnanosti tu stále prebieha niekoľko procesov. Je to jednak stále postupujúca racionalizácia v jestvujúcich firmách a inštitúciách, ktorá de facto produkuje nezamestnanosť, jednak je to budovanie nových firiem alebo ich častí, kde vznikajú nové pracovné miesta. Úrady práce síce prispievajú aj na vytváranie takýchto nových pracovných miest, ale napríklad P. Tomasta si myslí, že vhodnejšie je podporovať kvalitu ľudí, aby boli schopní tieto miesta zastávať. Dotované pracovné miesta sú vlastne konkurenčnou výhodou a môže sa stať, že ich podpora priamo alebo nepriamo spôsobí zníženie počtu pracovných miest v reálnej, otvorenej ekonomike. Aj preto sú z hľadiska trvalej zamestnanosti dôležité hlavne tie pracovné miesta, ktoré vzniknú v otvorenej ekonomike.

Zuzana Krútka