Odsúdenosť na proreformnosť

Zrelý štyridsiatnik, narodený v Liptovskom Mikuláši. Absolvent Vysokej školy ekonomickej (1977), ktorý potom pracoval ako vedúci informačnej sústavy ZVT v Banskej Bystrici. Spolumajiteľ audítorskej firmy, potom v rokoch 1995 - 1998 prezident Slovenskej sporiteľne, v posledných štyroch rokoch opäť podnikateľ a zároveň tieňový minister financií HZDS-ĽS, preferenčne dlhodobo najsilnejšej politickej strany v SR. To je Ing. Ivan Kiňo v skratke.

Hd: Ako by ste číslami charakterizovali aktuálnu situáciu hospodárstva SR?

I. Kiňo: Slovenská ekonomika je momentálne v dosť zložitej situácii. Najväčšie problémy sú s deficitmi vo verejných financiách. Deficit štátneho rozpočtu predstavuje až 36,8 mld. Sk. Na problémy s rozpočtom pre rok 2002 bolo poukazované už pri jeho schvaľovaní v parlamente, pričom koalícia s aroganciou jej vlastnou odmietala uznať takmer všetky opodstatnené pripomienky. Problémy s deficitmi vo verejných financiách generujú prirodzene problémy s deficitom v obchodnej a platobnej bilancii. Tá dosahuje historické maximum, pričom za rok 2002 sa očakáva schodok platobnej bilancie takmer vo výške 9 % HDP a fiškálny deficit 4,5 %. Podľa MMF môže verejný deficit vyskočiť až na 5,3 % HDP a v budúcom roku až na 5,7 %, pričom sa Slovensko zaviazalo v prístupovom procese k EÚ neprekročiť trojpercentnú hranicu. Takýto vývoj ohrozuje menovú stabilitu so všetkými negatívnymi dôsledkami pre podnikateľskú sféru a obyvateľstvo. Deklarovaný rast HDP vo výške 3,6 % je dosahovaný najmä rastom spotreby štátu a obyvateľstva, a nie rastom exportu.

Hd: Čo je podľa vás nevyhnutné vykonať, aby sa čísla zlepšili?

I. Kiňo: Opatrenia na zlepšenie situácie možno rozdeliť na krátkodobé a systémové, teda dlhodobé. Budúca vláda musí v prvom rade okamžite riešiť zastavenie enormného nárastu spotreby vlády vo všetkých oblastiach. Ide o nárast administratívy na krajských, okresných úradoch a ministerstvách. Okamžite bude potrebné prijať súbor opatrení na zastavenie finančného kolapsu v zdravotníctve a školstve. Kľúčovým problémom, ktorý je potrebné okamžite riešiť, je zastavenie rastu domácej a zahraničnej zadlženosti, a tým vytvoriť predpoklady pre stabilizáciu meny. Z dlhodobých opatrení možno na prvé miesto zaradiť dôslednú reformu vo verejných financiách s dôrazom na dôchodkovú reformu a reformy zdravotníctva a školstva. Hospodárska politika sa musí orientovať najmä na podporu malého a stredného podnikania konkrétnymi zmenami zákonov. Znížiť odvodové zaťaženie a daňové zrovnoprávnenie medzi fyzickými a právnickými osobami. Je nesporné, že pokiaľ slovenská ekonomika nebude výraznejšie orientovaná na export, problémy s platobnou bilanciou sa budú len prehlbovať. Toto je fundamentálny problém priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva a služieb. Jednou z ciest, ako zlepšiť situáciu, je dosiahnutie výraznejšieho prílevu priamych zahraničných technologických investícií, ktoré budú zaručovať produkciu výrobkov schopných konkurencie aj na zahraničných trhoch.

Hd: Nie je problémom Slovenska, že už roky žijeme nad pomery?

I. Kiňo: Nepochybne určitou mierou na finančných problémoch sa podieľa i táto skutočnosť. V slovenskej politike všeobecne platí, že makroekonomické procesy deformujú niektorí politici, čo má dlhodobé negatívne dosahy na fiškálny a menový vývoj. Sme svedkami toho, že pri prijímaní niektorých zákonov (najmä sociálnych) sa neprihliada na ich ekonomické dosahy, ale len na vývoj preferencií jednotlivých strán. Táto nezdravá prax sa musí zmeniť zmenou zákonov, ktoré umožňujú takýto vývoj.

Hd: Čo s dlhovou službou?

I. Kiňo: Dlhová služba je jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky. Dôkazom toho je fakt, že inak vláde naklonená NBS musela reagovať a upozorňuje na možné negatívne trendy menového vývoja. Zvlášť nebezpečný je enormný nárast poskytnutých vládnych záruk. V roku 2002 sa očakáva výška štátneho dlhu v celkovej sume takmer 450 mld. Sk, čo predstavuje podiel na HDP 42,6 %. V roku 1998 sa tento ukazovateľ pohyboval na úrovni zhruba 24 %. Táto skutočnosť sa javí rozhodujúcim rizikom pre fiškálny a menový vývoj v nasledujúcich rokoch.

Hd: Predpokladaný obchodný deficit je takpovediac mínové pole. Dá sa vôbec vyčistiť v období novej štvorročnej vlády?

I. Kiňo: Vyčíslenie deficitu obchodnej bilancie pre obdobie budúcej vlády je zložité, pretože závisí aj od toho, akú hospodársku, fiškálnu a menovú politiku bude robiť nový kabinet. Pokiaľ sa bude praktická ekonomická politika robiť spôsobom, akého sme svedkami dnes, nie je nádej na zlepšenie situácie a možno očakávať vážne fiškálne a menové problémy Slovenska.

Hd: V takejto situácii je zrejmé, že plošné zlepšovanie kvality života na dôstojnú úroveň je viac-menej ekonomickou samovraždou. Neurobiť to, sa rovná nepopularite a vypoklonkovaniu z vládnej pozície. Je vôbec možná dohoda v tripartite?

I. Kiňo: Budúca vláda vzhľadom na vážne ekonomické problémy je odsúdená byť proreformnou. Iná cesta by bola ekonomickou samovraždou. Krátkodobo možno očakávať zhoršenie kvality života, avšak pre udržanie reforiem a ich sociálnej únosnosti je nevyhnutné zabezpečiť sociálnu záchrannú sieť pre odkázané osoby. Obrazne povedané, jednou rukou v parlamente hlasovať za reformné zákony a druhou rukou za zákony, ktoré budú neutralizovať dosahy pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva.

Hd: Dvadsaťpercentná miera nezamestnanosti je trvalá. Sociálne riešenia terajšieho typu znamenajú prepad, a nie rozvoj. Aké by mohli byť stimuly pre riešenie tejto situácie? Nehovoriac o tom, že sociálnosť je zneužívaná nemalým počtom občanov, ktorým vyhovuje.

I. Kiňo: Riešenie nezamestnanosti sa v súčasnosti javí ako problém, ktorý bude spoločnosť traumatizovať minimálne ešte jedno volebné obdobie. V slovenskej ekonomike je viac bariér, ktoré bránia znižovaniu nezamestnanosti. V prvom rade je to nekonkurenčná ekonomika, nevyhovujúce pracovnoprávne vzťahy, ktoré nepodporujú liberalizáciu trhu práce. Vplývajú na to aj vysoké odvodové a daňové zaťaženie.

Hd: Čo poviete na kurz koruny oproti euro?

I. Kiňo: Na kurz koruny mali vplyv viaceré činitele jednak vnútorné, ale i vonkajšie. Z vnútorných to boli najmä problémy s platobnou bilanciou a deficitmi vo verejných financiách. Privatizačné príjmy, ktoré boli jednorazové a neopakovateľné, sa nepoužili na reformy, zníženie dlhovej služby a ozdravenie verejných financií, ale na finálnu spotrebu vlády a obyvateľstva. Na túto skutočnosť poukazujú i medzinárodné finančné inštitúcie (OECD, MMF), ale i centrálna banka. Slovenská koruna sa tým stáva atraktívna pre krátkodobý špekulatívny kapitál a v záujme zachovania akej-takej menovej stability je centrálna banka nútená intervenovať v prospech koruny. Je dôležité zdôrazniť, že i možnosti NBS sú obmedzené a rozhodujúcu úlohu tu musí zohrať vláda svojou zodpovednou fiškálnou politikou.

Hd: Takže nevyzerá to veľmi na úspešnosť súčasnej vládnej garnitúry. Čo urobila pozitívne a v čom zlyhala?

I. Kiňo: Vláda zlyhala predovšetkým v tom, že nedokázala realizovať ani jednu reformu, ku ktorej sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Výsledkom je priam katastrofálny stav v sociálno-ekonomickom vývoji Slovenska: dvadsaťpercentná nezamestnanosť, deväťpercentný deficit platobnej bilancie, 450-miliardová zadlženosť, zníženie hodnoty koruny oproti konvertibilným menám a utlmenie diaľničného projektu. Možno konštatovať, že súčasná širokospektrálna koalícia nemala dostatok politickej sily, aby presadila reformy, ku ktorým sa zaviazala. Keby toľko energie bolo venovanej reformám ako písaniu čiernych kníh, situácia by zrejme bola optimistickejšia.

Hd: V čom vaše hnutie, resp. strana, v rokoch 1994 - 1998 sklamalo? Čo by ste riešili inak?

I. Kiňo: Vládnutie v rokoch 1994 - 1998 bolo poznamenané skutočnosťou, že naši koaliční partneri mali na riešenie niektorých ekonomických problémov úplne iný pohľad. Týkalo sa to najmä Združenia robotníkov Slovenska. Niektoré reformy, najmä vo finančnom sektore, narážali na tvrdý odpor tohto koaličného partnera a v záujme udržania koalície ich nebolo možné uskutočniť. Určite sa mohlo urobiť viac vo finančnom ozdravení zdravotníctva a školstva. Určite nebolo ekonomicky zdravé, keď úrokové miery sa pohybovali okolo 20 %, ale to bola cena za udržanie prijateľnej miery inflácie a kurzu koruny.

Hd: Aká by bola naša pozícia so zreteľom na súčasný stav hospodárstva pri vstupe do EÚ?

I. Kiňo: Vstup do EÚ prináša rad pozitív, ktoré jednoznačne z dlhodobého hľadiska prevažujú nad negatívami. Začiatočné obdobie so sebou určite prinesie zvýšenú konkurenciu pre našich výrobcov so všetkými vplyvmi na zamestnanosť, očakávané konkurzy podnikov, zvýšenie cien a pod. Preto je životne dôležité pre Slovensko, aby do únie vstúpilo už ekonomicky zreformované, aby dosahy pre obyvateľstvo boli čo najmenšie. Práve v tomto ohľade sa súčasná vláda dopustila najviac chýb, pretože nezabezpečila takú ekonomickú pozíciu Slovenska, aby do EÚ mohlo vstúpiť ako krajina, ktorá všetky potrebné reformy už uskutočnila.

Hd: Prof. J. Sachs v roku 1999 vyjadril v telemoste s Hospodárskym klubom názor, že naše priblíženie k priemeru EÚ potrvá prinajmenej 30 rokov. To je síce výzva, ale aj dôvod na fúziu slovenskej múdrosti, pretože my budeme musieť riešiť veci rýchlejšie, lebo sa dožijeme retardačnej politiky a sociálneho napätia. Je to možné?

I. Kiňo: Tvrdenie prof. J. Sachsa sa v mnohom zakladá na pravde. Jeho upozornenia zrejme neboli braté s plnou vážnosťou, čoho dôsledkom je súčasný stav v slovenskej ekonomike.

Hd: Ako dnes vnímate proces oddlženia slovenských bánk a ich čiastkový predaj?

I. Kiňo: Reštrukturalizácia a privatizácia bánk bola nevyhnutnou súčasťou ozdravenia finančného sektora. Inou otázkou je forma a cena, za ktorú sa ozdravené banky predali. Môj názor je taký, že ani cena, ani forma nezodpovedala objektívnej skutočnosti. Myslím si, že príjmy z privatizácie a následné daňové efekty by mali pokryť minimálne náklady na oddlženie. Tento efekt pravdepodobne nenastane.

Hd: Čo poviete na zahraničných investorov v SR?

I. Kiňo: Zahraničných investorov treba rozlišovať, či ide o portfóliových alebo technologických, teda tzv. investorov na zelenej lúke. Možno konštatovať, že jednoznačne prevažovali privatizační investori, prípadne zahraničné investície do obchodných reťazcov. Priame technologické investície sa podieľali neporovnateľne nižším percentom na celkových zahraničných investíciách. Tento jav možno charakterizovať jednoznačne ako negatívum a vyplýva z nedôvery zahraničných investorov k politike, ktorá bola realizovaná za posledné štyri roky. Politická nestabilita plodí ekonomické problémy a následne slabý záujem o dlhodobé technologické investície.

Hd: Čo by ste sľúbili podnikateľskej sfére? Splniteľné?

I. Kiňo: Podnikateľskému stavu je potrebné predovšetkým vrátiť v spoločnosti vážnosť. Najmä exministerka financií Brigita Schmögnerová rôznymi formami diskreditácie systematicky spochybňovala dobrú povesť podnikateľov. Pre podnikanie je kľúčové presadenie účinnejšej vymožiteľnosti práva, zníženia odvodového zaťaženia, zrovnoprávnenia daňového zaťaženia právnických a fyzických osôb, zjednodušenia spôsobu zakladania a rušenia firiem, ako i daňovej a účtovnej agendy. Toto sú kroky, ktoré sa dajú relatívne rýchlo a razantne urobiť a efekty sa dostavia okamžite. Znížiť na čo najmenšiu mieru zasahovanie štátu do hospodárstva a zvýšiť ekonomické slobody.

Peter Kasalovský