Malé, ale stále nebezpečné

Životy a majetok ohrozujú predovšetkým miestne toky

Ešte sa celkom nezacelili rany, ľudské i materiálne, po povodniach na Slovensku v minulých rokoch a príroda nám opäť ukazuje, čo dokáže. Materiálne škody z konca 90. rokov na súkromnom i štátnom majetku išli vtedy do miliárd. Doteraz sa s nimi kompetentní nedokázali celkom vyrovnať. Tak ako v minulosti, aj v uplynulých dňoch boli a pravdepodobne ešte aj budú postihnuté prudkými lejakmi najmä severnejšie časti a severovýchod republiky, no nie je vylúčené, že vodná smršť lokálne zasiahne aj iné oblasti. Ohrozené sú najmä podhorské a horské regióny. Príklady živelných pohrôm z minulosti sú však i na Záhorí a v okolí Bratislavy. Starostlivosť o malé toky, ktorých je na Slovensku viac oko 20-tisíc kilometrov, je nedostatočný. Horský a podhorský reliéf počas zrážok spôsobuje zvýšený povrchový odtok vody, rýchle naplnenie korýt a zaplavovanie územia. Tak ako rýchlo dochádza k prudkému zvýšeniu prietokov, tak rýchlo dôjde aj k poklesu. Prívaly za sebou zanechávajú spúšť. Predísť sa tomu dá len preventívnymi opatreniami, sústavnou starostlivosťou o povodie ako územný celok so všetkým čo s pohybom vody na území súvisí. Malo by ísť o zmysluplnú organizovanú činnosť, v ktorej sa zohľadňuje vodohospodársky

účinná skladba

a štruktúra lesov, účinný systém protieróznych opatrení na poľnohospodárskej pôde, podmienky na účinné vsakovanie atď. Na tieto opatrenia musia nadväzovať retenčné priestory vo vrcholových nádržiach, suchých poldroch alebo správne dimenzovaných prehrádzkach, samozrejme za predpokladu nadväzujúcich úprav v intravilánoch a na území, ktoré je potrebné pred záplavami chrániť. Z toho vyplýva, že zahrádzanie bystrín je ich dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou, pretože tvorí jednu zo základných častí komplexu opatrení, ktorými sa má zlepšovať či eliminovať nevyhovujúci stav mnohých malých povodí Slovenska. V súlade so súčasnými aktuálnymi trendmi vo vyspelých krajinách Európy i sveta treba chápať zahrádzanie bystrín nielen ako samotné úpravy tokov, ale ako súčasť širokého komplexu melioračných opatrení v povodiach. Ako pre Hd nedávno povedal minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, napriek tomu, že problémy s nevyhovujúcim celkovým stavom mnohých malých povodí Slovenska sa prehlbujú, ba vplyvom antropogénnych faktorov aj rozširujú do ďalších oblastí, nevenuje sa im často ani minimálna pozornosť. „Tento nepriaznivý a krajinu postupne znehodnocujúci stav trvá už mnoho rokov. Vynaložené náklady na starostlivosť

o vodné toky

v lesnom hospodárstve sa už dlhodobo výrazne znižujú. Pokiaľ sa na tento účel v roku 1980 vynaložilo dovedna 57 mil. Sk, v roku 1985 to bolo 49 mil. Sk, pred dvanástimi rokmi 53 mil. Sk, ale v polovici 90. rokov už len 22 mil. Sk a v súčasnosti je to ešte menej.“ Na jednej strane sa vie o problémoch a zložitej situácii, ale keď sa vypuklo prejavia problémy súvisiace so zmenšovaním retenčnej kapacity krajiny a celkovej hydrickej účinnosti lesov v dôsledku ich zhoršeného zdravotného stavu, nie sú vyčlenené dostatočné prostriedky na riešenie tohto stavu. „Zahrádzanie bystrín sa dostalo na Slovensku do dlho trvajúcej recesie. Je zarážajúce, že nie sú vyčlenené dostatočné prostriedky ani na údržbu, opravy či rekonštrukciu existujúcich starších úprav“, konštatoval. Existujúce porušenia na starších úpravách sa postupne, najmä počas vyšších prietokov, zväčšujú, v niektorých prípadoch hrozí

úplné zničenie

týchto úprav alebo ich častí. Možnosti zahrádzania bystrín závisia u nás predovšetkým od dostatku finančných prostriedkov. V prípade ďalšieho prehliadania týchto problémov sa však budú rany v krajine ďalej prehlbovať a následne vyvolávať vznik katastrofálnych situácií, ako sú povodne, záplavy, erózie, lavíny, zosuvy pôdy atď.

Vladimír Turanský