Vzdušná vojna

Na masívnu kampaň izraelských tankov brázdiacich okupovanými palestínskymi územiami, prípadne na plošnú demoláciu príbytkov civilistov, sme si akosi už „zvykli“. A hoci medzinárodné spoločenstvo spolu so zvyškom kvarteta (Rusko, EÚ a USA) upozorňuje na neznesiteľnú situáciu na Blízkom východe, ktorá k ničomu nevedie, nikto nechce na rovinu povedať, že je to vojna. Odvčera sme dokonca svedkami vzdušnej vojny izraelských jednotiek, ktoré pri útoku stíhačiek F-16 na mesto Gaza v rovnomennej okupovanej oblasti zrovnali so zemou päť domov. Za obeť padlo trinásť ľudí (vrátane 8 detí), ktorí zostali nehybne ležať pod troskami, a 90 ďalších obišlo so zraneniami. Akokoľvek možno súhlasiť so špecifickým bojom Izraela proti terorizmu a jeho predstaviteľom, každý súdny človek odmietne kolektívnu vinu, ku ktorej sa Izrael priklonil. A to nielen pokiaľ ide o elimináciu príbuzných teroristov, ale aj o obyčajných civilistov, ktorí majú len tú smolu, že sú Palestínčania.

Izraelská strana útoky spočiatku nekomentovala, no povolenie na ne dal podľa izraelského rozhlasu premiér A. Šaron a minister obrany Benjamin Ben-Eliezer „osobne“. Trinásť obetí je určite dosť neprimeraná cena za trofej v podobe tela šéfa militantnej zložky Hamasu Brigády Izzedín al-Kassám šejka Saláha Šiháda. Najmä, keď sám minister vnútra Eli Jišai, člen bezpečnostného kabinetu, uviedol, že o raketovom útoku sa v grémiu nerokovalo, to ho neodsúhlasilo, a pravdepodobne „útok F-16 mohol byť omylom“. Išlo teda o samostatnú akciu dvoch silných mužov? Šaron, ktorý označil akciu za najlepšiu v novodobej histórii boja proti terorizmu, v tom profesionál je. Svoje schopnosti prekvapenia, ktoré pritiahli so sebou lavínu krvilačnosti, spustil v minulosti už niekoľkokrát. Naposledy v predvolebnej kampani, keď výstupom na Chrámovú horu (jedno z najposvätnejších miest Palestínčanov, nachádzajúce sa vo východnom Jeruzaleme) s ozbrojenými vojakmi vyvolal konflikt s Palestínčanmi, ústiaci do druhej palestínskej intifády. Z nej sa Blízky východ nespamätal dodnes.

„Izrael má právnu a morálnu zodpovednosť, aby podnikol všetky opatrenia proti stratám nevinných životov a evidentne zlyhal, keď vystrelil raketu na obytný dom.“ Posolstvo z kancelárie generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana len spresňuje názor EÚ, že to bol disproporčný a ničím neospravedlniteľný akt. Komu však vlastne nahrával? Veď „vražedná operácia“ namierená na husto obývanú oblasť prišla skutočne v čase, keď Izrael a Palestínčania veľmi tvrdo pracovali na zastavení násilia. Určite sa už podľa EÚ žiadne náznaky, že možno dosiahnuť dohodu o skončení samovražedných útokov, neobjavia. Naopak, ako poznamenal predseda EK R. Prodi, išlo o „vojnový akt, ktorý len posilnil zúfalstvo a dosiahnutie mieru veľmi, veľmi skomplikuje“. Reakcia zrejme nedá na seba dlho čakať. Dnes Palestínčania vyzvali na masový demonštratívny „deň hnevu“. Militantné organizácie však nemajú vo zvyku masovo, no v podstate bez pomsty reagovať. A ich reakcie môžu byť teraz bolestnejšie. V konečnom dôsledku pre izraelských civilistov.

(sb)