Nie je to luxus ani všeliek

Zvlášť dôležitá pre rozvoj je kvalitná politická reprezentácia

S podtitulom Prehlbovanie demokracie v roztrieštenom svete zverejnil včera Rozvojový program OSN (UNDP) svoju v poradí trinástu Správu o rozvoji ľudstva. Na viac ako 150 stranách nielenže konštatuje zmeny, ku ktorým vo svete došlo v oblasti vzdelania, odstraňovania hladu a zvyšovania životnej úrovne, ale usiluje sa hľadať súvislosti medzi výsledkami jednotlivých krajín a ďalšími politickými či ekonomickými vplyvmi. Upriamuje napríklad pozornosť na to, že otázka prístupu k vzdelaniu nesúvisí nevyhnutne s výškou HDP. Katar zaostáva v zavedení základnej školskej dochádzky za republikou Benin, aj keď má 20-násobne vyšší HDP na obyvateľa. Uvádza i to, že demokracia nie je ani luxus, ani všeliek pre chudobné krajiny. Z výskumov, ktoré autori správy využili a zosumarizovali, vyplýva, že demokratické režimy sa dokážu lepšie vyrovnať s politickými nepokojmi ako autoritárske a v stabilizovaných demokraciách je podstatne nižšia pravdepodobnosť vypuknutia občianskej vojny. Tzv. index ľudského rozvoja (Human development index = HDI), ktorý je kombináciou troch ukazovateľov - ročný HDP na obyvateľa, očakávaná dĺžka života pri narodení a vzdelanosť, sa zvýšil v tých transformujúcich sa krajinách, kde zaznamenali najväčší rozmach demokracie. Na jej zhodnotenie sa brali do úvahy viaceré zdroje analyzujúce stav ľudských a občianskych práv, slobodu tlače, politickú stabilitu, právny poriadok, efektívnosť verejnej správy, korupčnosť atď. Ako povedal Andrej Ivanov, jeden z expertov UNDP počas prezentácie v Bratislave (správa sa predstavuje naraz v 173 krajinách sveta, ktorých sa týka), zároveň sa tam zmenila distribúcia príjmov a uplatnením trhového hospodárstva došlo k zväčšeniu rozdielov medzi obyvateľmi tej istej krajiny. To však podľa neho nie je vina demokracie, ale transformácie ekonomiky. V rebríčku 173 krajín SR klesla o jedno miesto, keď nás predbehlo Maďarsko. Podľa experta UNDP Bena Slaya krajiny strednej Európy sú približne na rovnakej úrovni, vedie však Rakúsko, ktoré má jasne stúpajúci trend na rozdiel napríklad od Ruska, kde došlo po roku 1990 k výraznému poklesu, a potom len k malému rastu. Podľa ďalšieho z expertov Tonyho Verheijena nestačí samotný demokratický systém, dôležitá je dobrá politická reprezentácia, a práve kríza politickej reprezentácie je pre súčasnosť symptomatická. Aj keď osobitnú správu o Slovensku bude UNDP publikovať až v októbri, T. Verheijen už teraz upozorňoval na riziká, ktoré v sebe skrýva veľmi rozdielny vývoj Bratislavy a ostatných regiónov SR. Kým Bratislava je vo svojom rozvoji prakticky na úrovni EÚ, ostatné regióny Slovenska dosahujú len 35 až 40 % tejto úrovne. Riziko spočíva nielen v exkluzivite jednej malej časti obyvateľov na dobrú životnú úroveň a rozvoj. Súčasné vylúčenie ostatných obyvateľov z účasti na rozvoji vyvoláva nedôveru k demokratickým inštitúciám. „Lenže len demokratický rozvoj pre ekonomický rast nestačí,“ konštatoval Tony Verheijen. Aj keď nás určite najviac zaujíma naše postavenie vo svete a v Európe, nemôže nám byť ľahostajné ani to, aký je vývoj v krajinách, ktorých HDI je najnižší. Pokiaľ ide o vzdelanie, 51 krajín, v ktorých žije 40 % obyvateľov Zeme, má predpoklady dosiahnuť do roku 2015 všeobecné základné vzdelanie, lenže o ďalších 40 % svetovej populácie, ktorá žije v 93 krajinách, nejestvujú žiadne údaje a 24 krajín má so zabezpečením základného vzdelania pre všetkých problémy. Hladuje síce menej ľudí ako predtým, ale pri doterajšom tempe, keď v 90. rokoch klesal počet hladujúcich o 6 mil. Sk ročne, potrvá odstraňovanie hladu ešte viac ako 130 rokov. O znižovaní chudoby chýba síce dostatok informácií, ale o tom, že sa podarilo splniť vytýčený cieľ - znížiť ju za ostatných desať rokov na polovicu - možno silne pochybovať. „Veľké rozdiely v tempe pokroku vo svete v nás vyvolávajú veľké obavy,“ uviedla na margo správy jej hlavná autorka Sakiko Fukuda-Parrová a zdôraznila, že na to, aby sa podarilo dosiahnuť ciele tisícročia - odstránenie hladu a extrémnej chudoby, všeobecné základné vzdelanie, rovnosť pohlaví a posilnenie postavenia žien, zníženie detskej úmrtnosti, trvalo udržateľný environmentálny rozvoj - musia rozvinuté krajiny pomáhať viac. V súčasnosti poskytujú na prostriedky rozvojovej pomoci asi 0,25 % svojho HDP, čo predstavuje 56 mld. USD. Na dosiahnutie rozvojových cieľov bude potrebné, aby venovali na tento účel približne dvojnásobok, teda asi 96 - 116 mld. USD. Aj tak to však bude menej ako 0,7 % HDP, ktoré schválilo Valné zhromaždenie OSN ešte v roku 1970.

Zuzana Krútka