Naša výhoda je ľudský faktor

Slavomír Hatina: Nevyhovuje mi, ako fungujú strany

Pri každej príležitosti podnikateľov a vrcholových manažérov podpichujem otázkou, na akú pozíciu by vo svojich firmách pustili niektorých politikov z domácej scény. Odpovede nie sú pre politikov veľmi lichotivé a v podstate sú nepublikovateľné. Na stretnutí so Slavomírom Hatinom, predsedom Predstavenstva Slovnaft, a. s., som si ju odpustil ako neefektívnu, a skôr ma zaujímalo, prečo sa všeobecne uznávaný hospodársky líder politicky nerealizuje.

Hd: Sympatizujete s niektorou z politických strán?

S. Hatina: Sympatizujem.

Hd: Aké sú vaše nároky na morálne a profilujúce sa kvality súčasných politikov?

S. Hatina: Možno by bola lepšia otázka nie o súčasných, ale vôbec o politikoch. Aj potom by som však povedal, že osobne nevidím rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa pohybujú na politickej scéne alebo v hospodárstve. To znamená, že určite by mali mať vysokú kvalitu. Nie priam anjelskú, ale všeobecne prijateľnú a do určitej miery aj príkladnú. Predovšetkým by mali pociťovať zodpovednosť za veci verejné a byť v službe pre občanov a tiež svojich voličov. Myslím si, že je to možné vtedy, keď boli a sú úspešní na svojom pracovisku a dokázali byť takpovediac v pluse: morálnom, odbornom, ale aj podnikateľskom, resp. finančnom a s osobnou skúsenosťou, čo to obsahuje vyrobiť jednu korunu. Takíto vedia, čo je dobré, čo treba zmeniť a na čo sa sústrediť. A čo je najdôležitejšie, dokážu vnímať nepísané aj písané zákony ako jasne vymedzený priestor pre svoje pôsobenie. Keď ich bude viac, tak budú ubúdať negatívne javy a brzdy ako korupcia alebo byrokracia sa postupne dostanú na perifériu spoločnosti. Neskúsení politici bez preukázateľných výsledkov sú skôr škodnou v „revíre“ ako prínosom pre spoločnosť. Príliš často majú tendenciu nevidieť a nepočuť realitu, ale aj sklony na zneužívanie svojej pozície, ktoré majú šancu na dlhší život ako, povedzme, vo výrobnom podniku. V ňom sú jasné a svojím spôsobom aj prísne pravidlá pre korektnosť všetkých vzťahov a fungujú relatívne rýchlejšie ako v politike.

Hd: Dodnes sa traduje, že politika je ...

S. Hatina: Politika je panské huncútstvo. Azda každá spoločnosť má svoje problémy, rozhodujúce však je, aby ten, kto ide do politiky, chápal, že ide do služby.

Hd: Keď to nechápe?

S. Hatina: Väčšina to chápe, ale služba v pravom zmysle slova nie je práve tou najpríjemnejšou záležitosťou. Je dosť takých, ktorí si ju v politike vysvetľujú po svojom. V tom je problém na rozdiel od hospodárskej organizácie, kde sú výsledky činnosti merateľné, ale aj pod stálou kontrolou. V spoločnosti máme čo robiť, aby občania vnímali, že volebným aktom sa nič nekončí, ale začína sa vzťah medzi ním a jeho zástupcom a politik - poslanec je tu pre nich. Potrvá roky, kým na tomto princípe nebude nič nepochopiteľné a bude fungovať.

Hd: Všetko ide príliš pomaly, najmä v uplatňovaní demokracie...

S. Hatina: Prerod človeka v tomto smere nie je otázkou roka-dvoch, ale v lepšom prípade desaťročia. To však musí pôsobiť nové myslenie v rodinách, školstve a vôbec v spoločnosti. Ide o to, aby sme sa naučili, že za nás nikto nič neurobí, nerozhodne a vnímali sme svoju osobnú zodpovednosť za vývoj spoločnosti. Aby sme neboli pasívni a využívali svoje občianske práva. To sa týka napríklad aj účasti na najbližších parlamentných voľbách.

Hd: Celý rad vyspelých demokracií má problémy s účasťou na voľbách...

S. Hatina: Rozdiel medzi nimi a nami je v tom, že tam si občania vyberajú nielen podľa sympatií k politikom, ale aj z programov. A nie z dvadsatich-tridsiatich, ale z dvoch-troch, pričom u nás sú takmer rovnaké.

Hd: Takže, podľa vás je lepšie, keď je výber zúžený na dva-tri subjekty?

S. Hatina: Vtedy viete, kto je kde, ako je orientovaný, či je vľavo, vpravo, alebo v strede s úkrokom do jednej zo strán. Rozdrobenosť a široké koalície sa neveľmi osvedčujú, pričom parlamentné spektrum by malo byť úplné. Mala by ho vytvárať pravica, ľavica aj tí tretí, ale vždy je nezdravé a svojím spôsobom nebezpečné pre demokraciu, keď jedna z politických orientácií takpovediac vypadne z hry. Zoberte si také francúzske prezidentské voľby, keď ľavicoví voliči boli všade inde len nie vo volebných miestnostiach, ale potom, keď hrozil debakel, tak sa spamätali a prišli potvrdiť demokraciu. Len si predstavte, ľavicoví voliči dali svoj hlas pravicovému kandidátovi.

Hd: Je to aj vec volebného systému. Ten ich akoby rátal s francúzskou mentalitou...

S. Hatina: Rozdiel v mentalitách nevidím. Nazdávam sa, že potrebujeme zmeny zákonov o voľbách.

Hd: Takže, ako budeme na tom deň po našich parlamentných voľbách?

S. Hatina: Žiaden z našich politických subjektov nemá na to, aby sám vytvoril vládu. Čiže, spektrum sa nezmení, ale podstatné bude, kto pôjde do koalície a s akým vládnym vyhlásením.

Hd: Vy nemáte politické ambície?

S. Hatina: Mne nevyhovuje, ako fungujú slovenské politické strany, keďže ja mám zmysel pre logiku, dôslednosť, efektívnosť, ale aj zisk, teda podnikateľský úspech. Slovenská politika je nateraz o straníckych záujmoch... Aj keď v niektorých stranách začínajú vnímať, že je nevyhnutné angažovať do centrálnej politiky ľudí z regiónov.

Hd: Vy ste všeobecne uznávaný líder a tiež Slovnaft. Celé roky aj podľa výsledkov prestížnych ankiet Hospodárskeho klubu a Hospodárskeho denníka.

S. Hatina: Išli sme správnym smerom, ale to neznamená, že by sme nerobili chyby. V niektorých momentoch mohli byť aj iné rozhodnutia, ale podstatný je celkový efekt. Slovnaft sa transformoval a má zaujímavú ekonomiku. Takú, že je príťažlivá pre investorov. Koniec koncov umožňuje rozvíjať práve ľudský faktor. Nehovoriac už o našom sociálnom programe.

Hd: Ten je nadštandardný.

S. Hatina: Ja si myslím, že je nutnosťou, ak chceme Slovnaft ďalej rozvíjať. Musí dať svojim odborníkom a vôbec pracovníkom také podmienky, aké ponúka konkurencia. Donekonečna predsa nemôžeme počítať s tým, že cena práce a cena energií bude regulovaná a trvalou výhodou. Tou je ľudský faktor, a preto má prioritnú pozornosť.

Hd: Vy ste dosiahli prakticky všetko v rámci Slovenska.

S. Hatina: Dosiahol som dosť. Klamal by som, keby som tvrdil, že na mojej strane nebola aj šťastena.

Mám však ďaleko k tomu, aby som bol spokojný a nemal ďalšie méty. Pracujem na sebe a dosť nekompromisne.

Peter Kasalovský