Štátne sociálne dávky - prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa

Existenciu a kontinuitu toho-ktorého štátu podstatne ovplyvňuje práve rodičovstvo. Demografický vývoj SR, ktorý okolo roku 2010 nebude najpriaznivejší vzhľadom na prudký nárast občanov v postproduktívnom veku, bude jednoznačne ovplyvňovaný sociálno-ekonomickými opatreniami prijímanými v rámci systému štátnych sociálnych dávok (či budúcej štátnej sociálnej podpory). Transformácia sociálnej sféry je veľmi zložitý a dlhodobý proces. Avšak už v jeho začiatkoch došlo k mnohým negatívam, ktoré značne ovplyvnili celkový život slovenskej spoločnosti a jej jadro - rodinu nevynímajúc.

V rámci systému sociálneho zabezpečenia sa spoločenská pomoc rodinám s nezaopatrenými deťmi uplatňuje najmä prostredníctvom poskytovania štátnych sociálnych dávok. Do roku 1989 bola v SR zabezpečovaná predovšetkým nepriamou formou rôznych dotácií, napríklad na stravovanie, na pobyt v predškolských zariadeniach, na ubytovanie vysokoškolákov, na poskytovanie školských pomôcok a zliav (napríklad cestovné). Väčšina peňažných dávok bola poskytovaná najmä zo systému nemocenského poistenia - napríklad podpora pri narodení dieťaťa a predovšetkým prídavky na deti, ktoré boli považované za jednu z najvýznamnejších dávok podpory rodinám s nezaopatrenými deťmi. V prebiehajúcom procese transformácie sociálneho zabezpečenia došlo k najpodstatnejším zmenám v oblasti poskytovania dávok, ktorými štát pokrýval náklady na výchovu a výživu nezaopatrených detí. Predchádzajúcej podpore rodinám s deťmi sa vytýkala plošnosť a neadresnosť. Uvedený systém sociálneho zabezpečenia je v súčasnosti financovaný zo všeobecných daňových prostriedkov, čiže zo štátneho rozpočtu SR. Ide o sústavu priamych finančných prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých štátom uznaných životných situácií týkajúcich sa predovšetkým rodín s deťmi. Ide napríklad o príchod a prítomnosť nezaopatrených detí v rodine, zabezpečenie ich výchovy, výživy, vzdelávania atď.

I. Základné právne normy - od roku 1994

Dňa 1. septembra 1994 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Týmto zákonom sa prídavky na deti ako dávka nemocenského poistenia zmenili na štátnu dávku. To znamená, že na poskytovanie prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti sa u oprávnenej osoby v čase uplatňovania nároku na tieto dávky od 1. 9. 1994 už nevyžadovala účasť na nemocenskom poistení. Došlo k prechodu od plošného a neadresného poskytovania prídavkov na deti k „cielenému a adresnému“ poskytovaniu týchto dávok. Praktický život však ukázal, že testovanie príjmu spoločne posudzovaných osôb oslabilo zodpovednosť rodín s nižšou kvalifikáciou rodičov za vytvorenie vlastných životných podmienok, čo sa prejavilo najmä v strate záujmu o zvýšenie zárobku, aby nestratili nárok na prídavky na deti vo výške presahujúcej možné zvýšenie príjmu zo zárobkovej činnosti. V prípade rodín, kde obaja rodičia mali vyššiu kvalifikáciu, došlo k negatívnemu ovplyvneniu rozhodovania o celkovom počte detí. Výsledkom sa stala rodina iba s jedným dieťaťom.

A práve v súvislosti so vzniknutou situáciou sa do popredia dostala otázka, či rodina, ktorá bola po niekoľko desiatok rokov zbavená či už úplne alebo čiastočne niektorých svojich funkcií, ktoré postupne prechádzali na sociálne inštitúcie, je pripravená prevziať slobodu a zodpovednosť za svoje záležitosti do svojich rúk? Zároveň treba zdôrazniť, že pre štát prenesenie zodpovednosti na rodinu znamená tiež prevzatie zodpovednosti za vytvorenie takých hospodárskych podmienok, ako aj daňovej politiky, aby príjem zo zárobkovej činnosti rodičom skutočne umožnil postarať sa o seba a o svoje deti. Sme však svedkami toho, že súčasný systém tak daňovej politiky, ako aj systém štátnej sociálnej podpory - predovšetkým v prípade poskytovania prídavkov na deti, bol demotivačný v tom, že životná úroveň tých, ktorí sa spoliehali na vlastnú aktivitu a vlastné príjmy, a tých, ktorí boli závislí od sociálnych dávok, je praktický rovnaká.

Prídavky na deti sú materiálnym a zároveň symbolickým vyjadrením toho, že danej spoločnosti nie je ľahostajné, či mladí ľudia budú mať deti alebo nie. Prechod od univerzálneho (plošného) poskytovania prídavkov na deti k adresnému, vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu, sprevádzanú vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou mierou prírastku obyvateľstva v SR, sa opätovne prehodnotil. Výsledkom bolo prijatie zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa. Vzhľadom na novú právnu úpravu možno konštatovať, že SR sa priblížila k väčšine krajín EÚ, v ktorých sa prídavky na deti vyplácajú všetkým deťom bez stanovenia akýchkoľvek príjmových limitov, čiže plošne (samozrejme, sú určité výnimky, napríklad Island, Portugalsko, Taliansko, Španielsko).

II. Platná právna úprava - zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa - účinný od 1. 7. 2002

Dňa 16. mája 2002 sa NR SR uzniesla na novom zákone č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, ktorým od 1. 7. 2002 došlo k zrušeniu zákona NR SR č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného nového zákona sa od 1. 7. 2002 prídavok na dieťa poskytuje na všetky nezaopatrené deti (plošne - bez testovania príjmu) a príjmovo slabším rodinám sa po splnení zákonom stanovených podmienok môže k prídavku na dieťa poskytovať aj príspevok k prídavku na dieťa (teda adresne - na základe testovania príjmu).

A. Účel prídavku a príspevku

Prídavok na dieťa (ďalej len „prídavok“) a príspevok k prídavku na dieťa (ďalej len „príspevok“) sú štátnymi sociálnymi dávkami, ktorými štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

B. Okruh oprávnených osôb

Oprávnenými subjektmi sú :

1. rodič nezaopatreného dieťaťa (aj osvojiteľ podľa § 63 zákona o rodine),

2. osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu (napríklad súdu alebo okresného úradu),

3. plnoleté nezaopatrené dieťa, ak niet rodičov alebo ak toto dieťa má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov (v tomto prípade sa majú na zreteli plnoleté nezaopatrené deti, ktoré nadobudli plnoletosť reálnym dovŕšením 18. roku veku. Ide napríklad o obojstranne 18-ročné osirotené dieťa alebo o jednostranne 18-ročné osirotené dieťa, ktoré má od druhého rodiča upravenú vyživovaciu povinnosť, či 18-ročné, prípadne staršie dieťa, ktoré má od oboch rodičov upravenú vyživovaciu povinnosť),

4. plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo alebo ktorého manželstvo zaniklo.

Plnoletosť sa vo všeobecnosti nadobúda dovŕšením 18. roku veku. V tomto prípade sa majú na mysli nielen nezaopatrené deti, ktoré skutočne dovŕšili 18 rokov veku, ale aj mladšie ako 18 rokov a staršie ako 16 rokov, ktoré nadobudli plnoletosť uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. Pri uplatnení nároku na prídavky na deti sa musí dodržať zásada, že ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky, prídavok patrí len jednej z nich.

Príklad č. 1: Katarína Veselá je vydatá a zároveň je ešte študentkou dennej formy štvrtého ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Manžel je zamestnaný. Dieťa nemajú. Nárok na prídavok si od 1. 7. 2002 uplatní sama na seba Katarína Veselá ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 281/2002 Z. z. (Do 30. 6. 2002 oprávnenou osobou bol jeden z rodičov Kataríny Veselej.)

C. Podmienky nároku

Základnými podmienkami na vznik a trvanie nároku na prídavok na dieťa sú:

1. starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa - pod starostlivosťou rozumieme výchovu (v zmysle zákona o rodine) a výživu detí. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, pokiaľ deti nie sú schopné samy sa živiť.

2. trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území SR - oprávnená osoba - Slovák - preukazuje splnenie podmienky pobytu občianskym preukazom či cestovným pasom a oprávnená osoba - cudzinec preukazuje pobyt povolením k trvalému alebo prechodnému pobytu na území SR, ktoré musí byť platné počas obdobia, kedy sa uplatňuje nárok na prídavok. V prípade cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka, sa povolenie na prechodný pobyt nevyžaduje. Takáto osoba predkladá preukaz zahraničného Slováka a cestovný doklad, v ktorom príslušné oddelenie cudzineckej a hraničnej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru vyznačí pobyt zahraničného Slováka a adresu jeho pobytu na území SR (zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

3. trvalý alebo prechodný pobyt nezaopatreného dieťaťa na území SR - v prípade, ak sa cudzincovi, ktorý má povolenie na pobyt na území SR, narodí na území SR dieťa, môže do 90 dní odo dňa narodenia dieťaťa požiadať o udelenie povolenia pre dieťa na ten istý druh pobytu, ako má povolený tento rodič - cudzinec.

D. Nezaopatrenosť dieťaťa

Jednou zo základných podmienok na poskytovanie prídavku na dieťa je nezaopatrenosť dieťaťa. Za nezaopatrené dieťa na účely tohto zákona sa považuje vždy dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (je desaťročná a končí sa spravidla v školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku), najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov, ak

- sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo

- sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, v tomto prípade sa uvedené skutočnosti preukazujú potvrdením ošetrujúceho lekára.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, avšak najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti, ktoré

- pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom a vykonávať zárobkovú činnosť - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa preukazuje právoplatným rozhodnutím okresného úradu, odboru sociálnych vecí o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, teda ide o stav trvajúci dlhšie ako 12 za sebou nasledujúcich kalendárnych mesiacov (§ 6 citovaného zákona), pričom zoznam chorôb a stavov je uvedený v prílohe citovaného zákona (do 30. 6. 2002 išlo o posudzovanie posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne, pričom podľa právoplatného rozhodnutia posudkovej komisie Sociálnej poisťovne vydaného do 30. 6. 2002 o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje si mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, postupuje sa do skončenia platnosti rozhodnutia, najdlhšie do 31. 12. 2003). Vždy sa však dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav takéhoto dieťaťa posudzuje v treťom roku veku dieťaťa, v šiestom roku veku dieťaťa a po skončení povinnej školskej dochádzky dieťaťa, ak od právoplatnosti posledného rozhodnutia o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa uplynulo viac ako 12 mesiacov.

Zárobková činnosť je činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 6 a 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

- po skončení povinnej školskej dochádzky sa sústavne nepripravuje na povolanie štúdiom, nie je v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a nevykonáva zárobkovú činnosť - vzhľadom na uvedené, ak napríklad dieťa pred dovŕšením 18. roku veku ukončí strednú školu, nepokračuje ďalej v sústavnej príprave na povolanie štúdiom na vysokej škole, nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť a nezaeviduje sa na okresnom úrade práce, na účely prídavku na dieťa sa už za nezaopatrené dieťa nepovažuje. Z uvedeného vyplýva, že ak dieťa už ukončí sústavnú prípravu na povolanie skončením štúdia na strednej škole a môže vykonávať zárobkovú činnosť, bez zreteľa na skutočnosť, či je zaevidované na úrade práce alebo nie, na účely prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa nepovažuje z dôvodu, že má ukončenú nielen povinnú školskú dochádzku, ale aj strednú školu a možno povedať, že na povolanie je už pripravené.

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa,

1. ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo ktorému priznali sociálny dôchodok,

2. ktorého štúdium podľa študijného programu presahuje jeho štandardnú dĺžku - vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu, ktorý bližšie určuje štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch (§ 51 ods. 4 písm. h) zákona č. 131/2002 Z. z.).

Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe, teda pre študijný program prvého stupňa, je štandardná dĺžka štúdia najmenej tri roky a najviac štyri roky.

Štandardná dĺžka štúdia vrátane praxe pre študijný program druhého stupňa je najmenej jeden rok a najviac tri roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia, podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore (teda magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program) bola spolu najmenej päť rokov (§ 53 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.).

V osobitne odôvodnených prípadoch môže Ministerstvo školstva SR po vyjadrení Akreditačnej komisie, vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. V takom prípade je štandardná dĺžka štúdia najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (§ 53 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Vysoká škola potvrdzuje štandardnú dĺžku štúdia v akademických rokoch (čiže od 1. septembra bežného kalendárneho roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka) na tlačive „Potvrdenie o návšteve strednej alebo vysokej školy“.

V prípade, ak štúdium na vysokej škole presiahne štandardnú dĺžku študijného programu, študent vysokej školy sa za nezaopatrené dieťa považovať nebude.

3. ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov - za nezaopatrené dieťa sa už nepovažuje dieťa, ktoré sa ešte napríklad sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ale už ukončilo jedno vysokoškolské štúdium druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul - Ing., Ing. arch., MUDr., MVDr., Mgr., Mgr. art. - teda ide napríklad o štúdium už na druhej vysokej škole.

Za akademický titul sa nepovažuje titul bakalár (skratka „Bc“.). Ak dieťa po priznaní tohto titulu ďalej pokračuje v študijnom programe druhého stupňa alebo prvého stupňa v inom odbore, na účely prídavku na dieťa sa počas štandardnej dĺžky štúdia opätovne považuje za nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do 25 rokov veku alebo do dosiahnutia niektorého z uvedených akademických titulov.

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje ani dieťa, ktoré absolvuje doktorandské štúdium s cieľom získania akademicko-vedeckého titulu doktor (skratka PhD., ArtD., ThLic., ThDr.).

Príklad č. 2: Syn zamestnanca - 24 ročný - ukončil bakalárske štúdium 30. júna 2002 a bol mu priznaný titul bakalár (Bc.). Od septembra 2002 bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole s cieľom dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie s titulom magister (Mgr.). Za nezaopatrené dieťa sa syn zamestnanca bude považovať najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku.

E. Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie

Nezaopatrenosť dieťaťa je charakterizovaná predovšetkým sústavnou prípravou na budúce povolanie.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium

1. na stredných školách, okrem (teda s výnimkou) štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,

2. na vysokých školách, okrem (s výnimkou) externého štúdia.

Štúdiom na stredných a vysokých školách sa rozumie štúdium na týchto školách bez rozdielu, či ide o štúdium na verejných, štátnych, súkromných alebo cirkevných školách.

Za sústavnú prípravu na povolanie sa nepovažuje štúdium, ak počas tohto štúdia na strednej alebo vysokej škole dieťa vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách alebo prípravnú službu, alebo mu trvá služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl a zborov.

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Školský rok na stredných školách sa začína 1. septembra bežného kalendárneho roka a trvá do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka (zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov).

U študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (§ 61 a 62 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Akademický rok na vysokej škole sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

Skončenie štúdia na vysokých školách môže byť riadne alebo iné (§ 65 a 66 zákona č. 131/2002 Z. z.). Dňom riadneho skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu a nepresahuje jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky. Iným skončením štúdia je

1. zanechanie štúdia - dňom skončenia je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,

2. neskončenie štúdia v určenom termíne, čiže presiahnutím štandardnej dĺžky štúdia o viac ako dva roky, pričom dňom skončenia štúdia je koniec akademického roka - 31. august, v ktorom mal študent štúdium ukončiť,

3. vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy, dňom skončenia štúdia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,

4. vylúčenie zo štúdia za disciplinárny priestupok (teda za zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčasti alebo verejného poriadku) - dňom skončenia štúdia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,

5. zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu, dňom skončenia je deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj obdobie

a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b) od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

Príklad č. 3: Absolvent gymnázia vykonal maturitnú skúšku 24. 5. 2002. Uchádza sa o štúdium na medicíne UK. Na štúdium po úspešnom vykonaní prijímacích pohovorov bol prijatý a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Zápis do 1. ročníka vysokej školy bude 16. septembra 2002. Na účely prídavku na dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu, teda od 24. 5. 2002 do 16. 9. 2002. Za uvedené obdobie rodičia majú nárok na prídavok na dieťa.

c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa § 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené podľa § 25 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších

Príklad č. 4: Študent strednej školy maturitnú skúšku vykonal 22. 5. 2002 neúspešne. Opravný termín na maturitnú skúšku má stanovený na 5. 9. 2002. Na účely prídavku na dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie do 31. 8. 2002, teda spĺňa podmienku nezaopatrenosti dieťaťa. Prídavok na dieťa sa vyplatí naposledy za august 2002 v septembri 2002. Aj napriek tomu, že opravný termín maturitnej skúšky má stanovený na 5. 9. 2002, v septembri 2002 sa už za nezaopatrené dieťa nepovažuje, pretože sa už sústavne nepripravuje na budúce povolanie. O sústavnú prípravu na budúce povolanie ide iba do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, čiže do 31. 8. 2002.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj

- iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva postavené na úroveň štúdia na uvedených stredných a vysokých školách, ako aj

- opakované ročníky štúdia.

Príklad č. 5: Syn zamestnanca - 24 ročný - študuje vo štvrtom ročníku na vysokej škole. Z dôvodu, že neurobil jednu skúšku ani na dekanský termín, opakuje štvrtý ročník. Počas opakovania ročníka sa naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie a je považovaný za nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do dovŕšenia 25. roku veku.

Tieto obdobia sa za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie nepovažujú, ak dieťa v týchto obdobiach vykonáva zárobkovú činnosť s výnimkou príležitostného zamestnania alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich si zamestnanie.

Príklad č. 6: Študent Obchodnej akadémie ukončil štúdium 30. júna 2002. Dňa 1. júla 2002 sa zaevidoval na okresnom úrade práce. Dňom zaevidovania na okresnom úrade práce už sa prestal pripravovať sústavne na povolanie a nepovažuje sa už ani za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa.

Príklad č. 7: Absolventka gymnázia vykonala maturitnú skúšku 23. mája 2002 a už nemá záujem o štúdium na vysokej škole. Dňa 15. júla 2002 nastúpila do zamestnania. Na účely prídavku na dieťa sa sústavne pripravovala na povolanie, teda spĺňala podmienky nezaopatrenosti dieťaťa po časť mesiaca júl. To znamená, že prídavok na dieťa ešte za júl 2002 sa vyplatí v auguste 2002.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa nepovažuje ani obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo.

Príklad č. 8: Dcéra zamestnankyne, 22-ročná, študuje na vysokej škole. V októbri 2001 uzavrela manželstvo. Z dôvodu tehotenstva a nástupu na materskú dovolenku od júna 2002, prerušila štúdium na vysokej škole. Dcéra zamestnankyne sa za nezaopatrené dieťa počas prerušenia štúdia nepovažuje, pretože sa počas tohto obdobia na budúce povolanie sústavne nepripravuje.

F. Výška prídavku na dieťa

Od 1. 7. 2002 výška prídavku na dieťa je ustanovená taxatívne pevnými sumami v závislosti od veku dieťaťa v troch vekových pásmach. Prídavok na dieťa od 1. 7. 2002 je

1. na nezaopatrené dieťa do 6 rokov veku v sume 480 Sk mesačne,

2. na nezaopatrené dieťa od 6 do 15 rokov veku v sume 590 Sk mesačne,

3. na nezaopatrené dieťa od 15 rokov veku (maximálne do 25 rokov veku) v sume 620 Sk mesačne.

Uvedená výška prídavku na dieťa zodpovedá výške súm prídavkov na deti do 30. 6. 2002, ktoré podľa príjmu spoločne posudzovaných osôb patrili do vyššieho (či druhého) príjmového pásma, teda od 1,37-násobku do 2,1-násobku súm na účely štátnych sociálnych dávok podľa § 5 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.

Tabuľka č. 1:

V ý š k a p r í d a v k u n a d i e ť a

od 1. 7. 2002

Vek dieťaťa Suma prídavku

od narodenia 480 Sk mesačne

do 6 rokov

od 6 do 15 rokov 590 Sk mesačne

nad 15 rokov, maximálne

do 25 rokov veku, ak 620 Sk mesačne

spĺňa podmienku

nezaopatrenosti

Zvýšenie prídavku v prípade nezaopatreného dieťaťa sústavne sa pripravujúceho na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky až od 1. 9. 2003.

Ak sa nezaopatrené dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole, prídavok na dieťa sa od 1. 9. 2003 zvýši. Uvedené zvýšenie sa bude poskytovať iba za kalendárne mesiace september až jún v danom školskom roku.

Ak príjem oprávnenej osoby, ktorá spĺňa podmienky nároku na prídavok a príjem spoločne posudzovaných osôb neprevýši 2,1-násobok súčtu súm pripadajúcich na spoločne posudzované osoby, suma prídavku na dieťa sa v školskom roku za september až jún zvýši o 200 Sk mesačne.

Ak príjem oprávnenej osoby, ktorá spĺňa podmienky nároku na prídavok a príjem spoločne posudzovaných osôb, neprevýši 1,37-násobku súčtu súm pripadajúcich na spoločne posudzované osoby, suma prídavku na dieťa sa v školskom roku za september až jún zvýši o 400 Sk mesačne.

Valorizácia

Sumy prídavku na dieťa a sumy zvýšenia prídavku na dieťa sústavne sa pripravujúceho na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky sa valorizujú na základe opatrenia, ktoré vydá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k 1. septembru kalendárneho roka tak, že sa tieto sumy vynásobia koeficientom, ktorým sa v tom kalendárnom roku od 1. júla upravili sumy životného minima, ktoré je upravené v § 2 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Vypočítané sumy sa zaokrúhlia na desaťkoruny smerom dole.

Prvá úprava uvedených súm sa vykoná až k 1. septembru 2003.

G. Príspevok k prídavku na dieťa

Nárok na príspevok má oprávnená osoba (§ 2) v prípade, ak spĺňa podmienky nároku na prídavok (§ 3), ak jej príjem a príjem s ňou spoločne posudzovaných osôb (§ 11 a 13) za rozhodujúce obdobie (§ 12) neprevyšuje 1,37-násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok pripadajúcich na spoločne posudzované osoby podľa § 5 zákona č. 125/1998 Z. z.

Sumy na účely štátnych sociálnych dávok

Sumy na účely štátnych sociálnych dávok môže upraviť k 1. júlu bežného kalendárneho roka vláda SR nariadením. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že Opatrením MPSVR SR č. 285/2002 Z. z. o úprave súm životného minima, účinné od 1. júla 2002, došlo iba k úprave súm životného minima uvedených v ustanovení v § 2 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, avšak nedošlo k zmene vo výške súm na účely štátnych sociálnych dávok, napríklad ani na účely rodičovského príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa ani príspevku k prídavku na dieťa.

Vláda SR uvedené sumy k 1. júlu 2002 neupravila.

Podľa § 5 písm. c) až e) uvedeného zákona suma na účely štátnych sociálnych dávok je:

- 1350 Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa do 6 rokov veku,

- 1660 Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa od 6 do 15 rokov veku,

- 1770 Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa od 15 rokov veku najdlhšie do 25. roku veku.

Tabuľka č. 2

Sumy na účely štátnych sociálnych dávok

Subjekty Sumy na účely štátnych

sociálnych dávok

jedna plnoletá

fyzická osoba

1. rodič nezaopatreného

dieťaťa 3000 Sk mesačne

2. nezaopatrené dieťa, ktorého

príjem sa posudzuje samostatne

1. ďalšia spoločne

posudzovaná

plnoletá fyzická osoba,

ktorá je rodičom

nezaopatreného dieťaťa,

2. ďalšia spoločne

posudzovaná osoba, ktorá

je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa,

3. manželka vojaka, ktorý 2100 Sk mesačne

vykonáva vojenskú základnú (náhradnú) službu alebo civilnú službu,

4. osoba, ku ktorej má

vojak vykonávajúci vojenskú základnú (náhradnú) službu alebo civilnú

službu súdom určenú vyživovaciu

povinnosť, ak nie je nezaopatreným dieťaťom

nezaopatrené dieťa 1350 Sk mesačne

do 6 rokov veku

nezaopatrené dieťa 1660 Sk mesačne

od 6 do 15 rokov veku

nezaopatrené dieťa

od 15 rokov veku 1770 Sk mesačne

(maximálne do 25 rokov veku)

Výška príspevku

Výška príspevku k prídavku na dieťa je od 1. 7. 2002 ustanovená taxatívne pevnými sumami v závislosti od veku dieťaťa v troch vekových pásmach.

Príspevok k prídavku na dieťa je

1. na nezaopatrené dieťa do 6 rokov veku v sume 200 Sk mesačne,

2. na nezaopatrené dieťa od 6 rokov veku do 15 rokov veku v sume 240 Sk mesačne,

3. na nezaopatrené dieťa od 15 rokov veku (maximálne do 25 rokov veku) v sume 270 Sk mesačne.

Uvedené sumy tiež ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k 1. septembru kalendárneho roka tak, že sa tieto sumy vynásobia koeficientom, ktorým sa v tom kalendárnom roku od 1. júla upravili sumy životného minima, ktoré je upravené v § 2 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Vypočítané sumy sa zaokrúhlia na desaťkoruny smerom dole.

Prvá úprava uvedených súm sa vykoná tiež až k 1. septembru 2003.

Tabuľka č. 3

V ý š k a p r í s p e v k u

k p r í d a v k u n a d i e ť a

od 1. 7. 2002

Vek dieťaťa Suma príspevku

od narodenia 200 Sk mesačne

do 6 rokov

od 6 do 15 rokov 240 Sk mesačne

nad 15 rokov, maximálne

do 25 rokov veku, ak 270 Sk mesačne

spĺňa podmienku

nezaopatrenosti

V prípade, ak je v okruhu spoločne posudzovaných osôb nezaopatrené dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, podľa § 6 zákona č. 281/2002 Z. z. sa zvyšuje násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok pripadajúcich na spoločne posudzované osoby podľa § 5 zákona č. 25/1998 Z. z. o výšku sumy podľa veku dieťaťa podľa § 5 písm. c) až e) zákona č. 125/1998 Z. z., teda o 1350 Sk, o 1660 Sk, prípadne o 1770 Sk. Ak je aspoň voči jednému nezaopatrenému dieťaťu v okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona č. 281/2002 Z. z. upravená vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý nie je manželom oprávnenej osoby, alebo ak tomuto dieťaťu vznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, zvyšuje sa násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok pripadajúcich na spoločne posudzované osoby podľa § 5 zákona č. 125/1998 Z. z. o výšku sumy podľa § 5 písm. b) zákona č.125/1998 Z. z., čiže o 2100 Sk.

Príklad č. 9: Rodičia s dvoma nezaopatrenými deťmi vo veku 2 a 7 rokov majú nárok na prídavok na dieťa a uplatňujú si aj nárok na príspevok k prídavku na dieťa. Príjem na účely príspevku majú rodičia 10 500 Sk mesačne. Otec si uplatňuje nárok na prídavky na deti. Sumy na účely vzniku nároku na príspevok k prídavku na dieťa sú:

otec = 3000 Sk

matka = 2100 Sk

dieťa 2-ročné = 1350 Sk

dieťa 7-ročné = 1660 Sk

súčet: 3000 + 2100 + 1350 + 1660 = 8110

1,37- násobok tejto sumy = 1,37 x 8 10 = 11 110,70

Hranica príjmu pri 1,37-násobku vypočítanej sumy je 11 110,70 Sk.

Z dôvodu, že príjem rodiny je nižší ako 1,37-násobok vypočítanej sumy, oprávnenej osobe, otcovi detí, vzniká nárok na príspevok vo výške 200 Sk mesačne na dieťa vo veku 2 rokov a na dieťa vo veku 7 rokov vo výške 240 Sk mesačne.

Znamená to, že pre 2-ročné dieťa sa poskytuje prídavok na dieťa vo výške 480 Sk mesačne a príspevok vo výške 200 Sk mesačne a pre 7-ročné dieťa sa poskytuje prídavok na dieťa vo výške 590 Sk mesačne a príspevok vo výške 240 Sk mesačne, teda oprávnenej osobe - otcovi dieťaťa - sa poskytuje celkovo suma 1510 Sk mesačne.

Výpočet: 480 + 200 + 590 + 240 = 1510

Príklad č. 10: (k § 9 ods. 5 zákona č. 281/2002 Z. z.)

Rodina Tichých s príjmom vo výške 10 000 Sk mesačne na účely príspevku k prídavku na dieťa má jedného syna vo veku 3 rokov, ktorý je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutý, vyžadujúci si mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú. Žiada aj o príspevok k prídavku na dieťa.

Výpočet sumy na účely štátnych sociálnych dávok

otec - 3000 Sk

matka - 2100 Sk

3-ročné dieťa - 1350 Sk

súčet súm: 3000 + 2100 + 1350 = 6450

1,37-násobok súčtu súm: 1,37 x 6450 = 8836,50

1,37-násobok zvýšený o sumu podľa veku dieťaťa, teda o 1350 Sk: 8836,50 + 1350 = 10 186,50

Keďže príjem rodiny Tichých je nižší ako 1,37-násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok zvýšený o sumu podľa § 5 písm. e) zákona č. 125/1998 Z. z., teda o 1350 Sk (celkovo ide o sumu 10 186,50 Sk), príspevok k prídavku na dieťa patrí rodine Tichých vo výške 200 Sk mesačne.

Príklad č. 11: (k § 9 ods. 6 zákona č. 281/2002 Z. z.)

Otec (vdovec) si uplatnil nárok na príspevok k prídavku na dieťa - dcéru vo veku 5 rokov, ktorá má nárok na sirotský dôchodok. Príjem na účely príspevku k prídavku na dieťa má vo výške 7500 Sk mesačne.

Výpočet: sumy na účely štátnych sociálnych dávok

otec - 3000 Sk

5-ročné dieťa - 1350 Sk

Súčet súm na účely štátnych sociálnych dávok je

3000 + 1350 = 4350 Sk

1,37-násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok je vo výške 5959,50 Sk.

1,37 x 4350 = 5959,50

1,37-násobok zvýšený o sumu podľa § 5 písm. b) zákona č. 125/1998 Z. z., teda o 2100 Sk:

5959,50 + 2100 = 8059,50

1,37-násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok zvýšený o sumu podľa § 5 písm. b) zákona č. 125/1998 Z. z., teda o 2100 Sk (celkovo ide o sumu 8059,50 Sk).

Vzhľadom na to, že otec (vdovec - oprávnená osoba) má príjem iba 7500 Sk mesačne, čiže nižší ako je 1,37-násobok súčtu súm na účely štátnych sociálnych dávok zvýšený o sumu podľa § 5 písm. b) zákona č. 125/1998 Z. z., teda o 2100 Sk (teda celkovo ide o sumu 8059,50 Sk), vzniká mu aj nárok na príspevok k prídavku na dieťa vo výške 200 Sk mesačne.

H. Príjem a spôsob zisťovania príjmu na príspevok

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje príjem na posúdenie nároku na príspevok, je kalendárny rok, ktorý predchádza obdobiu, na ktoré sa posudzuje nárok na príspevok k prídavku na dieťa.

Tento príjem sa zisťuje vždy v septembri kalendárneho roka a platí pri posudzovaní nároku na príspevok až do konca augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Znamená to, že od 1. septembra 2002 do 31. augusta 2003 sa posudzuje a preukazuje príjem za rok 2001.

Príklad č. 12: Zamestnanec si uplatňuje na syna od 1. 7. 2002 nielen nárok na prídavok na dieťa, ale aj nárok na príspevok. Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje príjem osôb, ktoré patria do okruhu spoločne posudzovaných osôb pre nárok na príspevok za obdobie od 1. júla 2002 do 31. augusta 2002, je rok 2000 (§ 22 ods. 4 zákona č. 281/2002 Z. z.). Od 1. septembra 2002 do 31. augusta 2003 rozhodujúcim obdobím je rok 2001.

Z takto zisteného príjmu sa vypočíta jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok pripadajúceho na spoločne posudzované osoby v čase posudzovania nároku na príspevok k prídavku na dieťa. Takto vypočítaný príjem sa zaokrúhľuje na desaťkoruny smerom nadol.

Príjem na účely príspevku k prídavku na dieťa v prípade paušálnej dane

V prípade, ak spoločne posudzovaná osoba v rozhodujúcom období (teda v kalendárnom roku, ktorý predchádza obdobiu, na ktoré sa posudzuje nárok na príspevok, teda v roku 2001)

vykonávala činnosť, za ktorú mala príjem zdaňovaný podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, čiže v prípade paušálnej dane, za jej príjem za rozhodujúce obdobie sa považuje suma, ktorá sa rovná 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov platnej v rozhodujúcom období v decembri.

Znamená to, že pri zisťovaní príjmu na nárok na príspevok na obdobie od 1. 9. 2002 do 31. 8. 2003 v prípade spoločne posudzovanej osoby, ktorá si v rozhodujúcom období v roku 2001 uplatnila paušálnu daň z príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti, sa za jej príjem za rok 2001 bude považovať 12-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej v decembri 2001. Čiže pôjde o sumu vo výške 45 480 Sk.

Výpočet: Životné minimum platné v decembri 2001 pre jednu plnoletú fyzickú osobu bolo vo výške 3790 Sk.

3790 x 12 = 45 480

V období od 1. 9. 2003 do 31. 8. 2004 sa za príjem za rok 2002 bude považovať 12-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej v decembri 2002. Teda pôjde o sumu vo výške 47 160 Sk.

Výpočet: Životné minimum platné v decembri 2002 pre jednu plnoletú fyzickú osobu je vo výške 3930 Sk.

3930 x 12 = 47 160

Za príjem na účely poskytovania príspevku k prídavku na dieťa sa považujú:

- príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (§ 6 až 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, teda príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z kapitálového majetku, príjmy z prenájmu a ostatné príjmy) po odpočítaní

1. povinného poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

2. príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov,

3. dane z príjmov fyzických osôb alebo preddavku na daň,

4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Za príjem na účely poskytovania príspevku k prídavku na dieťa sa okrem príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, považujú aj:

- príjem poskytovaný formou dávok

1. z nemocenského poistenia - podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve - len v prípade zamestnancov, nemocenské a peňažná pomoc v materstve - v prípade zamestnancov i samostatne zárobkovo činných osôb,

2. z nemocenského zabezpečenia - podľa zákona č. 114/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, napríklad náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, nemocenské, materské, ošetrovné, náhrada nemocenského, príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve,

3. z dôchodkového zabezpečenia okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť - dôchodok starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky a sociálny,

4. z výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 114/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov okrem odchodného a úmrtného - napríklad výsluhový dôchodok, výsluhový príspevok, invalidný výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok atď.

- podpora v nezamestnanosti

- príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine - výživné a príspevok na výživu

- opakované štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi (rodičovský príspevok, zaopatrovací príspevok, príspevky pestúnskej starostlivosti, príspevok na bývanie) okrem odmeny pestúna, prídavku a príspevku podľa tohto zákona

- plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia SR podľa § 2 ods. 2 zákona č. 351/1997 Z. z. a plnenia poskytované v cudzej mene zamestnancom plniacim úlohy mimo územia SR v rámci mierových síl OSN a vojenských misií medzinárodných organizácií

- časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene zamestnancov zahraničnej služby

- peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Od uvedených príjmov sa odpočíta výživné a príspevok na výživu platené iným osobám, voči ktorým má spoločne posudzovaná osoba vyživovaciu povinnosť alebo platené výživné, ktoré prešlo na štát, ako aj úhrada alebo jej časť za starostlivosť poskytovanú nezaopatrenému dieťaťu v zariadení, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za nezaopatrené dieťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. To platí aj vtedy, ak ide o úhradu alebo časť úhrady za starostlivosť poskytovanú v zariadení sociálnych služieb celoročne, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za inú osobu ako dieťa, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť.

Za príjem na účely tohto zákona sa považuje aj príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, ktorý má obdobný účel ako uvedené príjmy. Príjem v cudzej mene sa prepočítava na slovenskú korunu podľa kurzu vyhláseného NBS posledný deň v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka, za ktorý sa zisťuje príjem, alebo priemerom týchto kurzov v mesiacoch, v ktorých spoločne posudzovaná osoba mala príjem v cudzej mene.

Za príjem sa nepovažujú:

- mesačná odmena žiaka stredného odborného učilišťa, špeciálneho stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa poskytovaná podľa § 3 vyhlášky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť,

- príjem nezaopatreného dieťaťa zo zárobkovej činnosti.

I. Okruh spoločne posudzovaných osôb

Ak si nárok na príspevok k prídavku na dieťa uplatňuje rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa posudzuje

- druhý rodič, ktorý je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa, a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,

- manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorý nie je rodičom nezaopatreného dieťaťa oprávnenej osoby, ak má rovnaký trvalý pobyt alebo prechodný pobyt s oprávnenou osobou, a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,

- druhý rodič, ktorý nie je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa (napríklad druh), a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,

- nezaopatrené dieťa, ktoré je v starostlivosti rodiča nezaopatreného dieťaťa.

Príklad č.13: Otec 6-ročného syna sa po úmrtí manželky opäť oženil. S terajšou manželkou žije v spoločnej domácnosti a majú rovnaký trvalý pobyt. Majú aj ďalšie spoločné dieťa. Na účely zisťovania príjmu na účely príspevku k prídavku na dieťa sa medzi spoločne posudzované osoby zahŕňa otec, jeho terajšia manželka a obe nezaopatrené deti.

Príklad č.14: Matka žije so svojím nezaopatreným synom v domácnosti s druhom, ktorý je otcom tohto syna. Matka ako samostatne zárobkovo činná osoba si uplatnila nárok na príspevok k prídavku na dieťa. Do okruhu spoločne posudzovaných osôb sa zahŕňa matka, druh a ich syn.

Ak oprávnená osoba je osobou, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo plnoleté nezaopatrené dieťa, pri nároku na príspevok sa zohľadňuje len príjem nezaopatreného dieťaťa.

Ak oprávnená osoba je plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, spoločne s ním sa posudzuje jej manžel a ich spoločné nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti.

Ak oprávnená osoba je plnoleté nezaopatrené dieťa, ktorého manželstvo zaniklo, spoločne s ňou sa posudzuje jej nezaopatrené dieťa, ktoré je v jej starostlivosti.

Osoby vylúčené z okruhu spoločne posudzovaných osôb

Ak si nárok na príspevok k prídavku na dieťa uplatňuje rodič nezaopatreného dieťaťa, z okruhu posudzovaných osôb je vyňatý

- rodič, ktorému bola voči nezaopatrenému dieťaťu upravená vyživovacia povinnosť - uvedené však neplatí, ak je vyživovacia povinnosť tohto rodiča upravená len voči niektorému z jeho nezaopatrených detí, ktoré sú v okruhu spoločne posudzovaných osôb,

- manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorému je voči rodičovi nezaopatreného dieťaťa upravená vyživovacia povinnosť,

- nezaopatrené dieťa, ktoré nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR alebo ktorému nevzniká nárok na prídavok z dôvodu, že sa mu poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

- rodič nezaopatreného dieťaťa alebo manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

- rodič nezaopatreného dieťaťa alebo manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorý je nezvestný a je po ňom vyhlásené pátranie,

- rodič nezaopatreného dieťaťa alebo manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorý vykonáva základnú alebo náhradnú službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu.

V prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté nezaopatrené dieťaťa, ktoré uzavrelo manželstvo, spoločne s ňou sa neposudzuje jej manžel,

a) ktorému je upravená vyživovacia povinnosť voči oprávnenej osobe,

b) ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

c) ktorý je nezvestný a je po ňom vyhlásené pátranie, alebo

d) ktorý vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách, alebo civilnú službu.

J. Uplatnenie nároku

Nárok na prídavky na deti si oprávnená osoba uplatňuje podaním písomnej žiadosti o prídavok na dieťa a o príspevok k prídavku na dieťa

1. u toho, kto vykonáva jej nemocenské poistenie (zabezpečenie), teda

a) v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v prípade podnikateľa (SZČO), ako aj v prípade zamestnanca malého závodu (teda ak zamestnávateľ zamestnáva menej ako 20 zamestnancov),

b) u jeho zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, ak ide o zamestnanca tzv. veľkého závodu,

2. v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je poberateľom dôchodku z dôchodkového zabezpečenia,

3. v ostatných prípadoch na okresnom úrade - odbore sociálnych vecí príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu (v prípade cudzinca podľa miesta prechodného pobytu). To platí aj v prípade evidovaného nezamestnaného, ako aj v prípade, ak oprávnená osoba je prijatá do pracovného pomeru na dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesto pre dlhodobo nezamestnaného.

Ak je na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa vecne príslušných viac subjektov, uplatní sa nárok v subjektoch podľa uvedeného poradia.

V prípade, ak nemocenské poistenie (zabezpečenie) oprávnenej osoby vykonáva viac subjektov, nárok na prídavok na dieťa sa uplatní v tom subjekte, v ktorom je oprávnená osoba zúčastnená na nemocenskom poistení z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ak oprávnená osoba vykonáva viac zamestnaní v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ktoré zakladajú účasť na nemocenskom poistení, rozhodne sa sama, v ktorom subjekte si uplatní nárok na prídavok na dieťa.

Uvedené subjekty, v ktorých si oprávnená osoba uplatňuje nárok na prídavok na dieťa, sú súčasne aj platiteľmi prídavku na dieťa.

Príklad č.15: Osamelá matka dieťaťa podniká popri zamestnaní. Nemocenské poistenie zamestnancov vykonáva jej zamestnávateľ a z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby pobočka Sociálnej poisťovne. Nárok na prídavok na dieťa si uplatní u svojho zamestnávateľa, kde je zúčastnená na nemocenskom poistení zamestnancov z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere.

Príklad č.16: Poberateľ starobného dôchodku je zároveň zamestnaný v s. r. o. na základe dohody o pracovnej činnosti - vo veľkom závode (teda má viac ako 20 zamestnancov, ktorý je zároveň aj vykonávateľom nemocenského poistenia). Má tri deti, z ktorých ešte jedno študuje na vysokej škole a má postavenie nezaopatreného dieťaťa. Nárok na prídavok na dieťa si uplatní ako poberateľ starobného dôchodku v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pretože v tomto prípade dohoda o pracovnej činnosti poberateľovi starobného dôchodku účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nezakladá.

Upozorňujeme, že jediným orgánom príslušným na konanie vo veci nároku na prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa, ako aj na ich výplatu bude až od 1. júla 2003 výlučne okresný úrad - odbor sociálnych vecí podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (teda žiadateľa).

K. Vylúčenie nároku na prídavok na dieťa

Nárok na prídavok na dieťa nevzniká

- pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

L. Vylúčenie nároku na príspevok k prídavku na dieťa

Nárok na príspevok k prídavku na dieťa nevzniká

- ak spoločne posudzovaná osoba s výnimkou nezaopatreného dieťaťa v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje príjem, nevykonávala zárobkovú činnosť viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace a nebola v tomto čase zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

Toto však neplatí, ak spoločne posudzovaná osoba v tomto období

- poberala starobný dôchodok alebo dosiahla vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, poberala výsluhový dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo bola invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,

- osobne a riadne sa starala

1. o nezaopatrené dieťa do desiatich rokov jeho veku,

2. o nezaopatrené dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ak sa mu neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo ak nebolo umiestnené v inom zariadení s celoročným pobytom alebo nepretržitým pobytom, alebo

3. o plnoletú blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, ak nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb a ak spoločne posudzovaná osoba v tomto období poberala príspevok pri starostlivosti o blízku osobu, alebo

- bola nezaopatrené dieťa, alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom,

- vykonávala základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách, alebo civilnú službu,

- bola vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

- bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení pre chorobu alebo úraz najmenej sedem po sebe nasledujúcich dní,

- poberala nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve po skončení zamestnania,

- bola nezvestná a bolo po nej vyhlásené pátranie,

- poberala peňažný príspevok za opatrovanie alebo

- študovala v štúdiu popri zamestnaní, v kombinovanom štúdiu a v štúdiu jednotlivých vyučovacích predmetov na strednej škole alebo v externom štúdiu na vysokej škole.

V uvedených prípadoch nárok na príspevok k prídavku na dieťa vzniká, avšak uvedené skutočnosti je oprávnená osoba povinná preukázať.

M. Povinnosti oprávnenej osoby

Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavok na dieťa a na príspevok, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku, výšku a výplatu prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa. Je povinná do ôsmich dní písomne oznámiť aj zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach platiteľovi, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na príspevok a na ich výplatu. Táto 8-dňová lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni, keď zmena nastala.

Oprávnená osoba je povinná použiť prídavky na deti na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa.

K žiadosti o vyplácanie prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa je potrebné predložiť tieto doklady:

1. Výpis z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb.

2. "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov".

3. Dosiahnuté príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane.

4. Potvrdenie okresného úradu o vyplatenom peňažnom príspevku za opatrovanie.

5. Potvrdenie o vyplatených peňažných dávkach nemocenského poistenia (v prípade podnikateľov - nemocenské, peňažná pomoc v materstve, v prípade zamestnancov aj podpora pri ošetrovaní člena rodiny i vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve).

6. Potvrdenie o vyplatených dávkach z nemocenského zabezpečenia vojakov ozbrojených síl, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície a colníkov - náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, nemocenské, materské, ošetrovné, náhrada nemocenského, príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve.

7. Právoplatné rozhodnutie či rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie o priznaní dôchodku (dôchodkov) z dôchodkového zabezpečenia, ak je jeho (ich) poberateľom žiadateľ alebo spoločne posudzovaná osoba, alebo z potvrdenia o výške dôchodku (dôchodkov) zo Sociálnej poisťovne - ústredia.

8. Právoplatné rozhodnutia o vyplatených peňažných dávkach výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 114/1998 Z. z. a podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a zákona č. 200/1998 Z. z.

9. Potvrdenie o vyplatenom rodičovskom príspevku a ďalších opakovaných štátnych sociálnych dávkach (zaopatrovací príspevok, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, príspevok na bývanie, náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe).

10. Potvrdenie z úradu práce o výške vyplatenej podpory v nezamestnanosti.

11. Právoplatné rozhodnutie súdu o výške výživného na dieťa alebo súdom schválenou dohodou medzi rodičmi o výške výživného na dieťa (§ 86 zák. č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov).

(Pokračovanie)

JUDr. Zuzana Macková, PhD.