Sila vôle, vôľa sily

Glosuje Rastislav Boldocký

„Mnohokrát sa ma pýtajú, čo spravíme, aby veľa našich mladých ľudí neodchádzalo zo Slovenska. Odpovedám: ak chceme, aby naša mládež neutekala do Európy, musíme Európu dostať na Slovensko,“ súdi múdro premiér Dzurinda v cestovnej príručke o význame pevnej vôle pre poznávaciu turistiku. Ibaže sa ukazuje, že Európa neoplýva práve najpevnejšou vôľou, a tak na Slovensko cestuje dosť selektívne a nesystematicky.

Zoberme si demokratické voľby. Kolotoč poloprávd, špinavých útokov, prehnaných sľubov, zabehaných klišé a prázdnych fráz, globálne známy aj pod menom predvolebná kampaň, bleskovo zaklopal na naše dvere a zapustil tu hlboké korene. Darí sa mu nadmieru dobre. Aj Bohu by dalo zabrať, aby nás ochránil pred Mečiarovým „bezpečným životom v právnom štáte a dôstojným postavením v Európe“, pred Ruskovou novou tvárou či nenávratnými novomanželskými pôžičkami z dielne KDH. O Ficovom zadku a Malíkovej vajciach nehovoriac.

No ekonomická základňa, ktorá rozvinutým európskym krajinám umožňuje bezstarostne sa oddávať demokratickému divadielku, sa u nás vyskytuje poslabšie. Demokracia totiž niečo stojí. A nemyslím tým len na nervy, o ktoré prídeme sledujúc rôzne okrúhle stoly. Peniaze na bilbordy, párky a ďalšie neodmysliteľné volebné rekvizity by sa v každom prípade dali využiť aj užitočnejšie. Okrem toho s rozšafným predvolebným hospodárením kalkuluje každý serióznejší ekonomický analytik.

Vzťah medzi vôľovými vlastnosťami Európy a slovenskou volebnou realitou je v každom prípade komplexný. Premiér ho vystihuje jedinou vetou. „Sľub dvojnásobných platov, ktoré dala občanom Slovenská demokratická koalícia, sa nepodarí do roku 2002 naplniť,“ konštatuje vecne cestovná príručka.