Slovensko do zelena

„Vaša krajina je zelená, a to je farba, ktorá by mala byť v logu Slovenska ako turistickej krajiny.“ Podobné vety a slová zazneli z úst mnohých zahraničných návštevníkov, ktorí očarení prechádzali srdcom Slovenska. Srdce je červenej farby, takže v našom turistickom logu sa skôr stretávame s farbou červenou ako zelenou. Ako to však vyzerá v našom postoji ku kúpe služieb cestovného ruchu u nás doma, teda ako to vyzerá s napĺňaním hesla „Kupujte lepšie Slovensko“?

Odpoveď na túto otázku by objasnila, ako vlastne vyzerá domáci marketingový know-how. Podľa prof. Ing. Mariana Gúčika z Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici jedným z našich hlavných marketingových cieľov by malo byť zvýšenie účasti domáceho obyvateľstva na cestovnom ruchu v štáte. Na zabezpečenie tohto cieľa vypracujú stratégiu, ktorou by mal štát vo vlastnom záujme podporiť rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Tento rozmer nám zatiaľ stále uniká. V tovarovej sfére sa situácia vyvíja oveľa pozitívnejšie, a to hlavne vplyvom koordinovaného tlaku domácich výrobcov. Sféra služieb cestovného ruchu pre svoj rozvoj potrebuje silný domáci dopyt, pretože je najlepšou zárukou stability podnikania. Svetové turistické prúdy sa menia, podliehajú nielen móde, ale mnohým niekedy nepredvídateľným sociálnym a ekonomickým faktorom, čo sa v prípade domáceho trhu nestáva, prípadne dochádza k tomu veľmi zriedka. Na potrebu podpory domácej turistiky v poslednom čase za hotelierov už častejšie poukazoval Ing. Ján Bočkay, riaditeľ hotela Lux v Banskej Bystrici, ktorý ilustroval význam podpory domáceho cestovného ruchu na príklade Francúzska.

Podnietiť domácu cestovateľskú aktivitu musia v prvom rade podnikatelia. Vývoj trendov nie je uspokojivý. Objemy realizované v cestovných kanceláriách a v ubytovacích zariadeniach v priebehu rokov síce rástli, ale ich hodnoty stále nie sú uspokojivé. Domáci cestovný ruch na celkových tržbách cestovných kancelárií v roku 2001 tvoril len 5,6 %. Pri totálnej absencii hotelových rezervačných systémov toto percento nás informuje, že obchod so službami domáceho cestovného ruchu je doslova ohrozený. Distribučná sieť prakticky akoby neexistovala, a tým neexistuje efektívne organizovaný predaj, ktorý by produkt cestovného ruchu dotváral do komplexných balíkov služieb a následne vytváral spätné tlaky na „výrobnú sféru služieb“ s cieľom lepšieho uspokojenia potrieb domácich zákazníkov. Dôsledkom tohto stavu je rozkolísaná kvalita služieb, ich nekompletnosť, nízka štandardizácia, o úrovni cien ani nehovoriac. Ak Marian Gúčik hovorí o stratégii produktu a o stratégii komunikácie, sú to oblasti, v ktorých máme čo v praxi doháňať. Produkt v cestovnom ruchu je ako komplex služieb nehmotný, preto mimoriadne dôležitá je tvorba jeho imidžu a prenos tohto imidžu z miesta, kde sa služby poskytujú, priamo k spotrebiteľovi. Podstatnú úlohu v tomto prípade majú použité médiá. Pokiaľ to nie je distribučná sieť, tak potom web stránky (ktoré vyžadujú doplňujúcu podporu predaja), výstavy a workshopy cestovného ruchu, tlač a televízia. Mnohé začína a končí práve v oblasti práce s verejnosťou, ale je to práve tá oblasť, ktorá je najviac zanedbávaná, v ktorej je podceňovaný odborný prístup a predovšetkým kontinuita.

Moderný marketing cestovného ruchu je aktívny a dynamický. Statické informácie o navštevovanom regióne nie sú príťažlivé. O geografii, flóre, faune, histórii sme sa toho učili veľa v škole. Každý má o príťažlivosti a jedinečnej kráse krajiny, v ktorej sa narodil a vyrastal, konkrétnu predstavu. Čo však nemá, či nemusí mať, sú informácie o aktivitách. Kto by si nechal ujsť súťaž veteránov, rockový koncert, bungee jumping, nočné lyžovanie, rafting na Váhu, jedinečnú výstavu obrazov, divadelné predstavenie, pohľad na exotické novorodeniatko v zoo, ples strašidiel, ba dokonca aj možnosť ručne podojiť kravu, zúčastniť sa na kosení trávy, alebo pozrieť si sťahovanie sa žiab.

Zaiste mnohí súhlasia s názorom, že imidž o službách cestovného ruchu sa dá ľahšie vytvoriť obrazom, ako slovom. Na strane druhej šírenie obrazom je finančne oveľa náročnejšie ako šírenie slovom. Kto toto umenie neovláda, stráca možnosť osloviť spotrebiteľa. Východiskom je profesionálny prístup, transfer vyspelého know-how, alebo jednoducho hľadanie dobrých rozprávačov, ktorých je na Slovensku veľmi málo. Produkt cestovného ruchu musí byť ako dobrá rozprávka, dobre vyrozprávaný príbeh, pretože ináč nezaujme ani tých najpozornejších poslucháčov.

Rudolfa Vallová