George Bush hrozil vetom

Spojené štáty majú ministerstvo pre obranu vlasti

Ešte vo štvrtok minulého týždňa to vyzeralo tak, že americký prezident George W. Bush sa dostane do rozporu s Kongresom. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer totiž oznámil, že prezident USA vďaka svojim právomociam bude vetovať zriadenie superministerstva zaoberajúceho sa vnútornou bezpečnosťou, ak mu členovia Snemovne reprezentantov a následne aj Senátu neposkytnú voľnú ruku pri spravovaní novovznikajúcej megainštitúcie, ktorá by mala zamestnávať vyše 170 000 ľudí. Bush chce o čosi silnejšie právomoci, než by sa Kongresu páčili, vývoj udalostí po 11. septembri 2001 mu však hrá do kariet. „Vojnové časy nie sú vhodné na oslabovanie pozície prezidenta chrániť americký ľud,“ vyhlásil Bush v piatok v Bielom dome.

Poradcovia prezidenta navrhovali, aby Bush blokoval vznik nového ministerstva, ak sa toto ministerstvo má stať klasickým byrokratickým aparátom, ktorému chýba potrebná flexibilita. Táto výstraha je nasmerovaná najmä do radov Senátu, kde majú väčšinu politickí rivali z Demokratickej strany. Bush sa už vyjadril, že má výhrady voči projektu senátnej komisie, ktorý, ako naznačil, celkom nezodpovedá jeho predstavám, a ak treba, použije aj právo veta. George W. Bush z dôvodu svojej funkcie „najsilnejší muž sveta“ by chcel, aby šéf novovznikajúceho ministerstva mohol osobne a podľa svojich potrieb zamestnávať, transferovať alebo prepúšťať manažérov, pracovný personál a spolupracovníkov v celom rezorte bez toho, aby to museli zakaždým odsúhlasiť členovia Kongresu. Lebo ináč, ako zdôraznil George W. Bush, nebude možné čeliť teroristickým hrozbám budúcnosti. Americký prezident takisto nesúhlasil ani s predpisom, podľa ktorého poradcu Bieleho domu pre vnútornú bezpečnosť musí schvaľovať Senát. „Prezident zostáva optimistický a dúfa, že tieto nedostatky budú napravené bez veta, ktoré však myslí vážne. Ak budú ohrozené jeho záujmy, prezidentskí poradcovia budú odporúčať veto,“ tvrdil vo štvrtok Ari Fleischer.

Už o deň neskôr, ako výsledok dlhých diskusií, poslanci Snemovne reprezentantov odsúhlasili návrh na vznik nového ministerstva pre vnútornú bezpečnosť. Za bolo 295 poslancov, proti hlasovalo 132. Dlhšie diskusie sa týkali predovšetkým hlavného sporu okolo už spomínanej Bushovej požiadavky na čo najväčšiu flexibilitu v personálno-politických otázkach. Nakoniec Snemovňa pomerom hlasov 229 ku 201 schválila klauzulu, podľa ktorej prezident USA môže v mimoriadnych bezpečnostno-politických dôvodoch zrušiť platnosť pracovnoprávnych predpisov na ochranu zamestnancov.

Od roku 1947 (keď vznikla Národná bezpečnostná rada a CIA) tak americkú vládu čaká najmasovejšia reorganizácia. Nový rezort, ktorý dostal názov Ministerstvo pre obranu vlasti, bude mať až 22 úradov a okrem iného bude spravovať tajnú službu, Pobrežnú stráž a Imigračnú a naturalizačnú službu, hoci poslanci Snemovne reprezentantov chcú, aby imigračné a naturalizačné záležitosti aj naďalej zostali pod jurisdikciou ministerstva spravodlivosti. Členovia Senátu budú o tomto ministerstve hlasovať v priebehu tohto týždňa, takže ešte nie je jasné, či naozaj dôjde k sporu Senát - Bush.

Ministerstvo pre obranu vlasti bude mať na starosti zabezpečenie hraníc, organizovanie pomoci v prípade núdze a katastrof, vyhodnocovanie informácií tajných služieb, ako aj rozvoj obranného systému proti zbraniam hromadného ničenia. Ministerstvo vzniká ako priamy dôsledok vlaňajších teroristických útokov v New Yorku a vo Washingtone, ktoré šokovali Ameriku a pokorili jej mýtus o neporaziteľnosti. Efektívne fungovanie ministerstva má zabezpečiť slušný rozpočtový balík vo výške 38 miliárd dolárov. Miliardy pre bezpečnosť. Keď k tomu prirátame fakt, že Snemovňa reprezentantov minulý týždeň v utorok schválila protiteroristický balík vo výške 28,9 miliardy USD - zdroje súvisiace s vojnou proti medzinárodnému terorizmu - musíme skonštatovať, že ochrana amerického spôsobu života a Amerikou vyznávaných a šírených hodnôt stojí naozaj slušné peniaze.

Iaromír Novák