Hospodársky denník
USD44,543 Sk
EUR44,545 Sk
CHF30,769 Sk
CZK1,458 Sk
  Pondelok  29.Júla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Počas žatvy až 16 hodín denne

Cestou je nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Zákonník práce a jeho ustanovenia o pracovnom čase napadli v nedávnych dňoch trebišovskí poľnohospodári. Za nezmysel označili 40-hodinový týždňový čas s komentárom, že siať a žať treba vtedy, keď si to vyžadujú agrotechnické termíny a dovoľuje počasie. Ich nevôľu si vzápätí osvojila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) a jej predseda Ivan Oravec vyhlásil, že budú žiadať novelizáciu Zákonníka práce, len čo budeme mať nový parlament. Zároveň sa obrátil so žiadosťou o riešenie aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Generálna riaditeľka sekcie legislatívy JUDr. Vlasta Husáriková však tvrdí, že Zákonník práce nebráni poľnohospodárom pracovať v čase žatvy hoci aj 14 či 16 hodín denne tak, ako to potrebujú. „Zarazilo ma, keď som sa dozvedela, že v mnohých poľnohospodárskych podnikoch si organizujú prácu tým najjednoduchším spôsobom, v osemhodinových zmenách bez ohľadu na to, či práve je alebo nie je práca,“ hovorí V. Husáriková. „Zamestnávatelia, ktorí majú rozdielnu potrebu práce v rôznych obdobiach, by mali využívať režim, ktorý im umožňuje § 87 ZP - Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.“ Týka sa to odvetví, kde práca podlieha sezónnosti, ako je napríklad poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo či cestovný ruch. „Poskytuje zamestnávateľom dostatočne otvorený priestor zorganizovať prácu podľa potreby,“ pokračuje generálna riaditeľka. „Pravda, za 4-mesačné alebo 12-mesačné obdobie musí vyjsť v priemere 40-hodinový pracovný čas pripadajúci na jeden týždeň,“ vysvetľuje. Pre zamestnávateľov je to výhodné, pretože ak len striktne dodržiavajú 40-hodinový týždenný pracovný čas v obdobiach, keď niet práce, vznikajú im straty a platia ľudí len za dochádzku. Poľnohospodári majú napriek tomu pocit, že by sa im ľahšie žilo pri vyššom limite nadčasovej práce. Zákonník práce pripúšťa spolu 150 hodín nadčasov ročne u jedného pracovníka, pričom je možné tento limit zvýšiť o ďalších 150 hodín. Na to je už však potrebný súhlas zamestnanca, príslušného odborového orgánu, ako aj povolenie Národného úradu práce (NÚP). Obava, že by práve poľnohospodárom NÚP nevyšiel v ústrety, je zrejme zbytočná - z 1135 žiadostí podaných na NÚP v minulom roku bolo kladne vybavených 1012, pričom poľnohospodári nepatrili medzi profesie, ktoré tento inštitút využívali najviac. Aj keď sa Zákonník práce medzitým novelizoval, správne výbory okresných úradov práce sa k týmto žiadostiam vyjadrovali práve tak ako teraz. „Nadčasová práca je ešte niečo navyše riadneho pracovného času, ktorý pri nerovnomernom rozvrhnutí môže predstavovať maximálne 12 hodín denne, pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času 9 hodín denne,“ usiluje sa vysvetliť V. Husáriková. „Tých 300 nadčasových hodín si môžu poľnohospodári vybrať počas sezónnych prác, sejby či žatvy a predĺžiť nimi riadny, teda v ich prípade aj 12-hodinový pracovný čas. Ak je to potrebné, môže zamestnávateľ nariadiť nadčasovú prácu hoci aj každý deň, ak dodrží ostatné podmienky. A tých tristo hodín by malo na sejbu či žatvu naozaj vystačiť.“ Potom je nevyhnutné dodržať len nevyhnutný čas odpočinku, ktorý v poľnohospodárstve, ale aj vo verejnom stravovaní, v poskytovaní služieb obyvateľstvu, v doprave a telekomunikáciách možno skrátiť na osem hodín. Z uvedeného vyplýva, že pri využití možností, ktoré dáva súčasný Zákonník práce, nie je zber úrody ohrozený a nie je potrebné pracovný kódex porušovať.

Podľa V. Husárikovej najčastejšie sa výhrady k Zákonníku práce, ktorý platí od apríla t. r., týkajú práve úpravy pracovného času. „Niečo s tým budeme robiť,“ podotýka, „nie však v duchu tých výhrad, ktoré nám adresujú. Ukazuje sa ako vhodné ďalšie zjednodušenie, pokiaľ ide o maximálny týždenný a maximálny denný pracovný čas. Mám na mysli hlavne pružný pracovný čas, mohol by byť upravený voľnejšie. Zbytočne sme prevzali do znenia Zákonníka práce celý mechanizmus jeho fungovania, ako to uvádzali vykonávacie predpisy.“ Generálna riaditeľka si myslí, že treba ponechať viac priestoru pre zamestnávateľov, nech organizujú pracovný čas tak, ako to potrebujú - pružne.

Zuzana Krútka

Počasie

Dnes bude jasno až polojasno, len prechodne miestami oblačno a ojedinele prehánky a búrky. Najvyššia denná teplota 28 až 32 stupňov. Severovýchodný až východný vietor 2 až 5, na Horehroní okolo 8 m/s. Teplota vo výške 1500 m okolo 20 stupňov. V utorok bude polojasno až oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Nočná teplota 18 až 14, v dolinách a kotlinách miestami okolo 12, najvyššia denná teplota 28 až 33 stupňov. V stredu bude polojasno až oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Nočná teplota 18 až 14, najvyššia denná teplota 28 až 33 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.28 a zapadne o 20.28 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 25. 7. 2002: Bratislava 99,66, Sliač 97,38, Košice 98,26, Poprad 93,08, za 26. 7. 2002: Bratislava 100,03, Sliač 97,85, Košice 98,75, Poprad 93,55, za 27. 7. 2002: Bratislava 100,35, Sliač 98,23, Košice 99,17, Poprad 94,06.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdamjasno27
Aténybúrky28
Belehradoblačno24
Berlínjasno 30
Bratislavapolooblačno31
Bruseljasno30
Budapešťoblačno27
Bukurešťdážď23
Frankfurtjasno28
Helsinkislnečno25
Istanbuldážď29
Kodaňjasno26
Kyjevpolooblačno26
Lisabonprehánky25
Londýnjasno27
Madridpolojasno28
Milánooblačno28
Moskvaslnečno26
Oslopolojasno19
Parížpolooblačno32
Prahajasno 27
Rímjasno33
Sofiadážď18
Štokholmpolojasno26
Varšavaoblačno33
Viedeňpolooblačno30
Záhreboblačno26
Ženevapolooblačno28

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.