S Európou treba komunikovať

Odvetvie telekomunikácií je strategicky dôležité pre štát

Oblasť cestnej a mestskej dopravy je zrejme pod najväčším tlakom verejnosti. Vnímame ju najcitlivejšie, lebo sme na ňu odkázaní na ceste do práce i z nej, ale aj vtedy, keď sa chceme pokojne a bezpečne dostať k blízkym či na pracovné rokovanie. Uznávaný odborník prof. Ing. Ján Mikolaj, CSc., zo Žilinskej univerzity v tejto súvislosti na prvom mieste zdôraznil, že principiálne bude potrebné najmä v oblasti udeľovania dopravných licencií a uzatváraní zmlúv vo verejnom záujme v osobnej autobusovej a mestskej hromadnej doprave (MHD) presunúť kompetencie zo štátu na druhý stupeň samosprávy, na vyššie územné celky (VÚC). Všetko sa však začína a končí sa pri peniazoch, preto sme naše spoločné putovanie za našimi problémami v doprave s profesorom Mikolajom nemohli nikde inde začať ako od peňaženky.

Netajíte, že ekonomika na Slovensku dospela do štádia, keď po voľbách bude potrebné vyjsť z dočasného (asi jednoročného) krízového režimu. Nová vláda bude musieť jednoznačne určiť priority, na riešenie ktorých rozdelí aj limitovaný objem financií. Na čo sa za daného „úsporného režimu“ môže, teda musí zamerať riešenie problémov na našich cestách?

J. Mikolaj: Napriek tomu, čo ste naznačili v otázke alebo práve preto, bude nevyhnutné vypracovať kritériá štátnej (verejnej) pomoci na obnovu autobusového parku s cieľom hospodárnosti a bezpečnosti a s využitím kapacity slovenských výrobcov. Vzhľadom na

prípravu vstupu

do EÚ, účasti na prepravnej práci Európy, a tým využití našich dopravných kapacít nákladnej automobilovej dopravy, v spolupráci so združením autodopravcov je nevyhnutné vypracovať legislatívne a finančné podmienky na túto činnosť. V opačnom prípade nám naši prepravcovia z medzinárodného trhu vypadnú.

A pokiaľ ide o podniky Slovenskej autobusovej dopravy?

J. Mikolaj: Aj v tomto prípade je prioritou dokončenie privatizácie. Ďalej predpokladáme, že majetkovú účasť štátu - 34 % - presunieme na VÚC. Chceme predsa, aby regióny prevzali zodpovednosť za plnenie úloh verejného záujmu v oblasti verejnej osobnej dopravy.

Vstúpme na chvíľu do mútnych vôd lodnej dopravy. Ako vnímate situáciu v tejto oblasti?

J. Mikolaj: Po predaji Slovenskej plavby a prístavov súkromnému investorovi sa právomoc štátu na rozvoj námornej a riečnej dopravy podstatne znížila. Musíme dúfať, že lodný park sa nerozpredá a slovenská vlajka z námorných a riečnych lodí nevymizne. Štát však prioritne musí vypracovať pravidlá, štatút verejných prístavov, ktorý bude riešiť problematiku prístavov z hľadiska rozvoja, práv a povinností súkromných prevádzkovateľov a štátnych orgánov. Zmyslom bude zavedenie presných pravidiel hry, ale aj istotu zakomponovania slovenských prístavov do medzinárodnej siete prekladísk a prístavov. Z vecného hľadiska treba doriešiť aj problematiku celistvosti pozemkov a ich využívanie vo verejných prístavoch a tým zachovať strategickú výhodnosť, vyplývajúcu z polôh prístavov na území SR. Výstavba

riečnej cesty

Váh je zo strategického dlhodobého hľadiska možno perspektívna, ale financovaná musí byť výhradne zo súkromných zdrojov. Teda projekt musí byť samofinancovateľný.

Meniace sa geopolitické podmienky a viditeľný horizont vstupu SR do európskych štruktúr si žiadajú prehodnotiť postavenie aj slovenského civilného letectva v európskom rozmere a stanoviť si reálne ciele. Môžete ich špecifikovať?

J. Mikolaj: Z hľadiska dopravnej obslužnosti má štát povinnosť zabezpečiť rýchle spojenie medzi východom krajiny a hlavným mestom v čase od dvoch do troch hodín. Jediným súčasným riešením je zabezpečiť túto prepravu leteckou dopravou. Musí teda vytvoriť podmienky na to, aby takáto doprava existovala. Predpokladaná liberalizácia trhu leteckej dopravy nepriniesla žiadaný efekt, výrazné zvýšenie objemu leteckej dopravy, naopak,

výrazne poškodzuje

slovenských leteckých dopravcov. Na úplnú liberalizáciu trhu leteckí dopravcovia nie sú pripravení, je potrebné využiť prechodné obdobie na konsolidáciu a dôkladne sa pripraviť na voľnú hospodársku súťaž. Civilné letectvo okrem toho je veľmi zložitý a jemný mechanizmus, citlivý na všetky zmeny a zásahy. Problematika civilného letectva si žiada jednotný prístup zainteresovaných strán: štát - letecké spoločnosti - trh leteckej dopravy - investori.

Ktoré otázky v tomto načrtnutom reťazci musí zdolať štát?

J. Mikolaj: V súčasnosti by som mu „našil“ tri základné okruhy: definovanie národného leteckého dopravcu, komerčná (súkromná) prevádzka letísk a kategorizácia letísk vrátane spôsobu ich financovania.

Začlenenie slovenského civilného letectva do prepracovanej a plne funkčnej štruktúry organizácie a regionálnej leteckej dopravy v rámci EÚ si vyžaduje prijatie zásadných opatrení a nástrojov, aby SR bola plnohodnotným partnerom. Zmyslom a cieľom úsilia stredoeurópskych štátov, a tým aj SR v súčasnosti je vytvoriť pre prevádzku a rozvoj leteckej dopravy v geografickej oblasti zahŕňajúcej územie štátov európskeho spoločenstva, asociovaných štátov strednej a východnej Európy podmienky, zodpovedajúce právnemu poriadku európskeho spoločenstva a vytvoriť tak spoločný letecký dopravný trh.

Ako vnímate poštu a telekomunikácie?

J. Mikolaj: V oblasti pošty nebolo z hľadiska legislatívy a zmeny štruktúry riadenia za posledné obdobie urobené takmer nič. Bude preto potrebné pripraviť transformáciu pošty na akciovú spoločnosť, a tým dosiahnuť ekonomickú úspešnosť, sebestačnosť a konkurencieschopnosť. Nevyhnutné bude i zavedenie poštového tarifného a regulačného mechanizmu. Do poštovej siete je potrebné zaviesť prvky komercionalizácie, napríklad prenájmom poštových služieb podnikateľom a živnostníkom.

V období posledného desaťročia došlo k mimoriadne dynamickému celosvetovému rozvoju telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb. Týka sa to aj Slovenska?

J. Mikolaj: Odvetvie telekomunikácií je v každej krajine významnou a strategicky dôležitou zložkou pre štát, podnikateľov i používateľov. Je známe a overené, že rozvoj telekomunikácií priamo vplýva na rozvoj celej infraštruktúry aj hospodárstva danej krajiny a naopak,

zaostávajúce služby

telekomunikácií sú brzdou rozvoja ekonomiky a podnikania. V období rokov 1992 - 1998 došlo na Slovensku v oblasti telekomunikácií k postupnej liberalizácii telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb a dňom 1. januára 2003 bude liberalizovaná i posledná služba, ktorú zatiaľ monopolne vykonávajú Slovenské telekomunikácie, a tou je hlasová verejná telefónna služba po pevných vedeniach. Tým bude legislatívny stav úplnej liberalizácie telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb. V roku 2000 došlo k privatizácii najväčšieho telekomunikačného operátora na Slovensku - Slovenských telekomunikácií, a. s., keď majoritný vlastnícky podiel získal zahraničný telekomunikačný operátor Deutsche Telekom. Na najbližšie obdobie treba pokračovať v konvergencii telekomunikačných, mediálnych a informačných systémov a v začleňovaní telekomunikačných sietí a služieb do infraštruktúry informačnej spoločnosti. Tiež bude nevyhnutné doriešiť väzbu verejného systému na telekomunikačných operátorov pôsobiacich na území SR a dopracovať legislatívu v súlade s potrebami ochrany a obrany štátu.

Tibor Bucha