|
|||||||||||||||||
Utorok 30.Júla 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kúpi niekto mačku vo vreci?Bremeno ekologických dlhov môže skončiť na pleciach štátu Už o niekoľko dní by mali orgány FNM SR rozhodnúť o predaji 91,63-percentného balíka akcií spoločnosti Istrochem Bratislava. Hoci sa oň pôvodne uchádzali až štyria záujemcovia, napokon záväznú ponuku predložila len spoločnosť Istrodeza, ktorá je súčasťou českej skupiny Agrofert. Dodajme, že tá sa spája s menom podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša a na konci minulého roka zvíťazila v tendri na privatizáciu českej rafinérie Unipetrol. Druhým vážnym záujemcom o uvedený podiel FNM v spoločnosti Istrochem boli Novácke chemické závody. Žiaľ, ich ponuka prišla o osem minút neskôr. Dôvody meškania (nečakané problémy s dopravou a pod.) vraj nemožno akceptovať. V tomto smere treba uznať vysvetlenie predstaviteľov FNM SR, že keby boli akademických desať minút tolerovali, druhý uchádzač by ich mohol zažalovať pre porušenie platných zákonov. Na druhej strane však zaráža výhrada NCHZ k pravidlám súťaže. Najmä k nedostatku času na hĺbkový audit. Konkrétne to boli len dva dni v data roome a pol dňa na exkurziu podniku a stretnutie s manažmentom. Pritom podľa vyjadrenia Michala Benáka, zástupcu majiteľov NCHZ (I. garantovaná), už pri úvodnom stretnutí pri začatí hĺbkového auditu poradcovia FNM SR zamietli akékoľvek prípadné žiadostí o úpravu podmienok tendra. Predstavitelia FNM SR uznávajú, že výber poradcu odkrojil z času na celý proces tendra, ale... Ale vraj ani ten dostatočne potenciálni uchádzači nevyužili. Podľa dostupných zdrojov je ponuka Istrodezy za Istrochem okolo 200 mil. Sk. NCHZ vraj ponúkali dvojnásobok, ale len v tom prípade, ak by mali šancu robiť ekologický audit. A tu je kameň úrazu. Podľa odborníkov sú totiž pre ohodnotenie takého podniku, ako je Istrochem, ktorého účtovná cena je okolo 4 mld. Sk, rozhodujúce najmä informácie o životnom prostredí. Paradoxne teda vyznieva vysvetlenie M. Benáka, že práve na tie uchádzači mali embargo, rovnako ako na právne informácie, týkajúce sa vyrovnania s predchádzajúcim vlastníkom. Preto NCHZ aj písomne vyslovili námietky. No ich nádeje, že dosiahnu opakovanie tendra, považujú zainteresovaní ako príliš optimistické. Z kuloárnych informácií vyplýva, že terajšia vládna garnitúra chce stihnúť predaj Istrochemu za každú cenu do volieb. V súvislosti s ignorovaním potrebných informácií o stave životného prostredia vystupuje do popredia najmä otázka starých environmentálnych záťaží. Investície na ich odstránenie sa v Istrocheme odhadujú najmenej na 600 mil. Sk (ochranárske organizácie predpokladajú podstatne vyššiu cenu). Žiaľ, riešenie ekologických dlhov sa v SR prakticky počas celej privatizácie (vrátane tzv. malej) nedotiahlo do konca. Rezort životného procesu bol z nej vyšachovaný na vedľajšiu koľaj. Záväzky na odstránenie starých záťaží sa síce pod jeho tlakom stali súčasťou zahrnutia do ceny, ale bez serióznych ekologických auditov. A tak nečudo, že prípady, keď sa staré dlhy buď nadhodnotili, čím klesla cena za predaj, alebo sa privreli oči (zostali na bedrách štátu), nie sú zriedkavosťou. Na ministerstve životného prostredia nám potvrdili, že ich kompetencie sú naozaj oklieštené. Ich orgány môžu nastúpiť vlastne až keď niečo buchne, čiže dôjde k havárii. Často sa stáva, že podnik je v konkurze, majiteľ v likvidácii a pod., dôsledky zdevastovaného prostredia niet z čoho odstrániť. Na toto biele miesto (nielen pokiaľ ide o privatizáciu, ale aj podnety o vzniku nových záťaží) nedávno poukázali zástupcovia OECD na rokovaniach s predstaviteľmi MŽP SR. Navrhujú dokonca zriadiť inštitút tzv. environmentálneho prokurátora, ktorý by okrem iného napríklad včas podal podnet na prešetrenie oprávnenosti výhrad k nedostatku informácii o životnom prostredí pri tendri na predaj Istrochemu. Tento návrh sa však v najbližších mesiacoch a možno i rokoch ťažko presadí. A tak zostáva len veriť, že sa nenaplnia kuvičie hlasy o tom, že Istrodeza údajne plánuje lukratívne časti podniku predať. Rozpredajom po častiach by dobre zarobila a ekologické dlhy by zasa zostali štátu. A vzhľadom na polohu podniku zrejme aj samotnému mestu Bratislava. Mimochodom, české médiá už dlhší čas prinášajú informácie o tom, že Agrofert ako víťaz tendra na Unipetrol stále nezaplatil kúpnu cenu - až 12 mld. CZK. Iste, má vraj svoje dôvody. No o tom, nakoľko sú objektívne a seriózne, by mali porozmýšľať tí, ktorí na FNM SR budú rozhodovať, či Istrochem A. Babišovi priklepnú. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |