Ako sa ubrániť biozbraniam

Máme dostatok antibiotík proti biologickým zbraniam

Riziko použitia biologických zbraní nepominulo, ba po vlaňajších udalostiach 11. septembra v USA sa stalo aktuálnejšie. Do istej miery ovplyvňuje chod svetovej politiky, ale aj medicíny a vedy vôbec. Po týždňoch a mesiacoch následného šialenstva s „antraxovými obálkami“, je situácia už relatívne pokojná. Nastal, ako hovoria vojaci, pokoj zbraní. Front je napriek tomu značne neidentifikovateľný, ale vedci a ďalší kompetentní v mnohých krajinách sveta sa potenciálnym použitím biologických zbraní, ako nástroja terorizmu, ich následkami, prevenciou voči nim a liečením zaoberajú veľmi intenzívne. Patogénom, ktoré sa dajú zneužiť ako biologické zbrane, sa aj v minulosti venovalo veľa odborných tímov. Tieto skupiny teraz svoje sily spájajú a výsledkami práce sa dopĺňajú. Zisťujú sa napríklad jednoduchšie metódy detekcie biologických zbraní, aby sa čo najrýchlejšie a najpresnejšie dali identifikovať a následne eliminovať. Pracuje sa aj na miniaturizácii potrebných prístrojov a napríklad aj schopnosti detekovať patogénne organizmy v priebehu niekoľkých minút, ale aj na liekoch urýchľujúcich čistenie organizmu zasiahnutých ľudí. Pozornosť sa venuje správaniu patogénov v organizme, tomu, ktoré jeho časti napádajú, aké sú mechanizmy virulencie, ktoré toxíny alebo vírusy používajú baktérie pri napádaní človeka. Tým, že sa vedci čoraz viac dozvedajú o týchto účinkoch, môžu sa vyvíjať aj

nové lieky

alebo účinnejšie využívať už známe preparáty, prípadne vyvíjať nové vakcíny voči organizmom. Veda v tejto oblasti výrazne napreduje. Je to jeden z pozitívnych dôsledkov traumy, ktorú spôsobili vlani svetu teroristi a šíritelia skutočného či fiktívneho antraxu. Pozitívom je aj to, že v týchto, takých citlivých otázkach, sa dokázali spojiť krajiny NATO a bývalé členské štáty Varšavskej zmluvy. Slovensku potenciálne nehrozí masový bioterorizmus. Naša zahraničná politika nezakladá obavu pred týmto druhom napadnutia. To je názor vedcov a ďalších odborníkov. Individuálnemu bioterorizmu sa však vyhnúť nedá. Mohlo by sa to dosiahnuť len vtedy, keby sa Slovensko zmenilo na autoritatívny, prísny policajný štát. V tejto súvislosti sme sa spýtali dekana Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, profesora Vladimíra Krčméryho, či nie tak dávna epidémia slintačky a krívačky hospodárskych zvierat vo Veľkej Británii a v ďalších štátoch západnej Európy mohla mať pôvod v akcii bioteroristov. „Bol dokázaný prenos takým spôsobom, ako prebieha šírenie biologickými zbraňami. To znamená, pri zmene smeru vetra sa identifikovalo miesto, odkiaľ sa to prenieslo.“ To, či v tom prípade bol alebo neexistoval úmysel, na to, ako uviedol, neodpovie, lebo on si tiež kladie túto otázku. „Väčšina patogénov sa našťastie

nedá využiť

ako biologické zbrane, lebo vo vonkajšom prostredí sú nestabilné. V hre je v podstate päť až šesť mikroorganizmov.“ Na otázku, či je na Slovensku dostatok liečiv, napríklad pri zásahu antraxom, V. Krčméry uviedol, že ak by došlo k hromadnému napadnutiu touto biologickou zbraňou, máme k dispozícii dostatok antibiotík. To znamená, že prvý týždeň by sme mohli potrebovať viac ako päť miliónov balení, ktoré sú k dispozícii. Štát ich nekupuje, lebo lieky by sa mohli znehodnotiť, ale majú ich v zásobách farmaceutické firmy, ktoré ich obmieňajú. „Ak by teroristi zhodili rezistentný antrax, my nemusíme prísť okamžite na to, či je rezistentný. Urobili by sme antibiogram a uvideli, aký je ten kmeň. Aj to sa však dá obísť, ale nepoviem ako, lebo by som radil teroristom,“ dodáva V. Krčméry. Informoval nás, že v júni urobil návrh na zaregistrovanie nového protiantraxového antibiotika. Je to už len otázka niekoľkých dní a budeme mať ďalšie účinné antibiotikum. Aj doteraz sa používalo, ale nie na antrax. V. Krčméry nevidí dôvod, aby sa u nás plošne obyvatelia vakcinovali proti niektorým chorobám, ktoré by mohli byť vyvolané použitím biologických zbraní. „Keď sa Slovensko stane členom NATO, vtedy vznikne

iná situácia

a bude treba túto záležitosť zvážiť. Je to však aj ekonomická otázka, či sa vrátime k očkovaniu, napríklad proti pravým kiahňam. Z biologických zbraní vieme profilakciou predísť, okrem jedného typu biologickej zbrane, všetkým ostatným. Tou jednou je ebola. Proti nej nie je ani očkovacia látka, ani liek a nevieme, ako sa prenáša. Nepredpokladám, že by to vedeli teroristi, keď to nevedia ani nositelia Nobelovej ceny. Preto si nemyslíme, že sa dá ebola použiť ako biologická zbraň. Môže zabiť desiatky ľudí, a tým sa vec končí, ale teroristi by potrebovali niečo, čo zabije alebo paralyzuje tisíce až milióny ľudí.“

Vladimír Turanský