O'Neill baví expertov

Najväčšia svetová ekonomika, ktorá sa po ťažkom boji s recesiou opäť vrátila na cestu oživenia, prežíva ťažké chvíle. Séria účtovníckych škandálov amerických spoločností, kríza energetického sektora, nepriaznivé vyhliadky domácich podnikov a politika silného dolára si vyžiadali svoju daň. Ozdravovanie sa zastavilo a hospodárstvo USA sa potrebuje zhlboka nadýchnuť. Predpovedaný boom sa vôbec nedostavil v očakávanej miere a sprísnenie monetárnej politiky americkou centrálnou bankou FED už nie je témou ani medzi špekulantmi.

Minister financií Spojených štátov Paul O'Neill stále čelí vlne neutíchajúcej kritiky. Iba necelý rok po jeho nástupe do funkcie sa v mienkotvorných amerických denníkoch začali objavovať články nasmerované proti O'Neillovi, ktoré dokonca vyvolali chýry o možnom konci jeho politickej kariéry. Americký minister financií má však tuhý korienok a zo svojho piesočku sa vytlačiť len tak nenechal. Aspoň dosiaľ. Ku kritike zo strany amerických médií sa postupne pridali aj finanční experti a nakoniec aj jednotliví členovia Kongresu. O'Neillovi oponenti sumarizujú jeho početné chyby, vyčítajú mu nekvalifikované vystupovanie, zníženie účinnosti medzinárodnej spolupráce, ako aj omyly v štátnom rozpočte. Ministrových prešľapov je naozaj dosť, ba stále sa množia.

Medzi kontroverzné kroky terajšej vlády patrí prezidentom G. Bushom iniciovaná daňová reforma. Otázne je najmä jej časovanie. Kým na jednej strane odľahčí podniky, zároveň pripravuje federálne príjmy o miliónové sumy, a to práve v období rastu vládnych výdavkov a deficitného štátneho rozpočtu. Výčitky adresované ministrovi O'Neillovi sa zamerali najmä na jeho podporu prezidentovho návrhu, ako aj nemiestne poznámky o súčasnom daňovom systéme, ktorý označil za „odpornosť vyžadujúcu si zmenu celej štruktúry“. S malým porozumením odborníkov sa stretol O'Neillov zámer úplne zrušiť zdanenie spoločností, ktoré tvorí celkovo desať percent z federálnych príjmov. Chýbajúce prostriedky by bolo totiž potrebné nahradiť, čo by okrem iného viedlo k rastu štátneho dlhu.

Ďalšou chybou amerického ministra financií je podľa mnohých svetových odborníkov zarytosť, s ktorou trval na udržiavaní politiky silného dolára. Varovaniam, podľa ktorých bol kurz americkej meny oproti ostatným svetovým menám nadhodnotený približne o 25 percent, nevenoval pozornosť. Slabší dolár by pritom pomohol americkým exportérom, ktorých výrobky by sa stali podstatne atraktívnejšie a konkurencieschopnejšie. Ako príklad mohlo poslúžiť Japonsko, ktoré sa v snahe podporiť vývoz a obchodnú bilanciu nezastavilo ani pred niekoľkonásobnou intervenciou centrálnej banky BoJ v neprospech vlastnej meny. Politika silného dolára tak Spojené štáty pripravila asi o 500-tisíc pracovných miest a 140 miliárd USD.

Problémom sa medzičasom stal aj štátny dlh, keď minister financií bol nútený požiadať Kongres o zvýšenie hornej hranice prípustného dlhu, ktorá sa nachádza na úrovni 5950 miliárd USD. Vláde totiž hrozilo, že ináč nebude môcť previesť 67 miliárd USD na účet zákonného dôchodkového poistenia. Táto požiadavka však narazila na silný odpor, a to nielen medzi demokratmi, ale aj medzi republikánmi. Vláda sa tak dostala medzi dva mlynské kamene, keď na jednej strane vzrástli výdavky o 125 miliárd USD pri súčasnom poklese príjmov, ktorý ma na svedomí okrem iného najmä rozporuplná daňová reforma.

Rozporuplná je aj O'Neillom presadzovaná zmena úverovej politiky Medzinárodného menového fondu, poskytujúceho úvery krízou postihnutým krajinám. Americký minister financií požaduje najprv skutky, až potom sľubuje úvery. Keďže reformy potrebujú financie, mohla by sa navrhovaná úverová politika stať začarovaným kruhom.

Počas svojho relatívne krátkeho pôsobenia vo funkcii stratil O'Neill svoju vážnosť aj rešpekt finančných expertov. Obchodníci na finančných trhoch označujú O'Neilla za vtipkára a bezvýznamný faktor moci. Jeho vystúpenia a nekompetentné poznámky vyvolávajú na Wall Street úsmevy. Odborníci začali medzičasom intenzívne hľadať O'Neillovho nástupcu. Vysnívaným kandidátom je prezident FED-u Alan Greenspan, ktorý sa vo finančnom svete teší nesmiernej autorite a vážnosti. Či však bude mať o tento post záujem, je otázne.

Peter Machala