Všetko zlé je na niečo dobré

Nelegálna rómska migrácia hnevá obyvateľov Európy

Podľa historických prameňov prvé migračné prúdy Rómov prišli do Európy (cez Turecko) už v 12. storočí a za necelých tristo rokov - verní svojej filozofii voľného pohybu a vďaka neochote stredovekých miest na ich usadenie - už boli prítomní prakticky po celom svetadiele. Od dnešného Turecka až po Škótsko... O čosi viac ich možno zostalo v strednej a vo východnej časti Európy, lebo do tejto časti kontinentu rómski kočovníci pôvodom z Indie prichádzali z dvoch smerov - z Malej Ázie cez Balkán a z ruských stepí cez karpatské priesmyky. Podľa policajných štatistík západoeurópskych štátov je rómske etnikum žijúce v Európe verné migrácii dodnes. Lebo najmä v posledných rokoch majú s východoeurópskymi Rómami problémy vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, v Nemecku, Belgicku, vo Fínsku, v Nórsku, Nemecku, Španielsku atď. Pravdou však je, že po polstoročí prítomnosti v európskej histórii, ktorá im konštantne ubíjala ducha slobody a pocit identity, sú migračné ambície Rómov dneška vedené inými pohnútkami. Ekonomickými. Vo väčšine prípadov.

Francúzske pramene uvádzajú, že na svete dnes žije okolo 12 miliónov Rómov, z toho osem miliónov pripadá na Európu, z toho takmer dve tretiny v štátoch strednej a východnej Európy, kde tvoria nemalú percentuálnu položku pri sčítaní obyvateľstva. A práve z tohto „východoeurópskeho rómskeho koláča“ ubúda, keďže čoraz viac Rómov namiesto transformačnej neistoty postkomunistickej spoločnosti volí lákavú azylovú cestu Západu, kde sa dá údajne ľahko zbohatnúť a kde sociálne príspevky postačia na viac ako na prežitie. Stačí iba staviť na kartu rasovej netolerancie a etnicko-ekonomického útlaku...

Európa, ktorá pomaly odbúrava hranice medzi štátmi, sa stáva ľahkým „sústom“ imigračných prúdov, najmä keď je reč o organizovaných akciách. Vysoko organizovaných. Najnovšie vlna nespokojnosti nerómskej populácie v súvislosti s Rómami prebieha vo Francúzsku, kde sa policajtom v posledných týždňoch podarilo rozbiť viacero sietí žobrajúcich Rómov pôvodom z Rumunska. Tie scény asi pozná každý: beznohé špinavé dieťa upierajúce prosebné oči a otŕčajúcu škatuľu na mince, rómske matky ovešané uplakanými dojčatami, prosiace o finančnú pozornosť, prostitútky pod cenu, maloletí školopovinní muzikanti na námestiach a vo verejných dopravných prostriedkoch. A podobne. Na prvý pohľad obyčajní ľudia, postihnutí nejakou tou väčšou ľudskou tragédiou (podľa kartónových ceduliek sú to zvyčajne vojny, revolúcie, záplavy - domicil podľa toho, kde sa čo vyskytne), na druhý pohľad však dobre organizovaná sieť „profesionálnych žobrákov“. Francúzskym bezpečnostným zložkám sa podarilo tajne nafilmovať, ako po dennej šichte jednonohí rómski žobráci z Rumunska veselo tancujú okolo ohňa a pohodených barlí. Podľa investigatívnych zistení denníka Le Figaro členovia rómskej komunity trénujú, aby sa naučili, ako si vedome spôsobiť bolesť, ako efektívne krívať a vykĺbiť si končatiny. Žobranie ako celkom slušný „biznis“. Pred dvoma rokmi to zistili aj obyvatelia niektorých miest vo Veľkej Británii, ktorí uveriac správam o rasistických praktikách voči Rómom vo východnej Európe, im poskytli azyl. Celým rodinám. Už o niekoľko týždňov zistili, že iba malá časť ilegálnych prisťahovalcov je prispôsobivá, naozaj túži pracovať a väčšinou si privyrába žobraním. Vo Francúzsku sa dnes hovorí o sieťach cigánskych mafií, ktoré využívajú postihnutých a mladistvých na účely rýchleho zárobku. Na tomto procese pravdaže slušne zarábajú aj prevádzačské mafie, pre ktoré hranice európskych štátov nepredstavujú žiadny problém.

Všetko zlé je však na niečo dobré. Vďaka silnejúcim prúdom ilegálnych rómskych imigrantov sa Európska únia začala celkom vážne zaujímať o vzťahy medzi domovskými štátmi a v nich žijúcimi rómskymi etnikami. Postupne sa rozhorčenie EÚ z mentorskej polohy „vyriešte si problém s Rómami a už ich viac neutláčajte“ dostáva do stavu konkrétnych projektov - spolufinancovaných aj EÚ -, zameraných na vzdelávanie rómskej populácie, jej lepšiu integráciu do väčšinovej spoločnosti a na podporu ich podnikateľských a zárobkových možnosti, ktoré majú zabezpečiť zvýšenie ich nízkej životnej úrovne. A v dôsledku toho znížiť ich záujem o azylovú transeurópsku turistiku. Krok správnym smerom. Lebo rómska problematika, tak ako to opakovane zdôrazňujú stredo- a východoeurópski štátnici, je problémom celej Európy a na tejto úrovni ju aj treba riešiť. Ekonomicky tranzitívne štáty, najmä Rumunsko a Bulharsko, ale aj Slovensko a Maďarsko, v ktorých žije početná rómska populácia, totiž nemajú dosť vlastných prostriedkov na riešenie slabej sociálnej situácie Rómov, veď nemajú dosť financií ani oživenie zdravotníctva a školstva... Okrem toho mnohí Rómovia ignorujú existujúce možnosti a vedome zotrvávajú v stave negramotnosti a neprispôsobivosti, čím sa pripravujú o možnosť prieniku na trh práce a príjmov, ktoré by im zaručili lepší život a neboli by tak odkázaní iba na podporu zo strany štátu. Pritom ide aj o to, aby poznali nielen svoje práva, ale aj svoje povinnosti. Elitárska politika, kde jedni majú iba práva (pomoc zo strany štátu) a ostatní aj povinnosti (prispievanie na štát), je absurdná a neakceptovateľná. Na vyriešenie akéhokoľvek problému, ktorý sa týka dvoch strán, totiž treba ochotu oboch. Iba jeden (štát) nestačí. A v rovnici štát - Rómovia to v tomto kúte Európy nie vždy funguje. Vlastne skoro vôbec! Takže páni Európania, ak chcete naozaj pomôcť riešiť rómsku problematiku, prosím, téma na rozmýšľanie...

Iaromír Novák