Nebude pupkom

Časť podnikateľskej praxe a vrcholového manažmentu podnikov na Slovensku vidí základný problém slovenského hospodárstva v správnom definovaní politicko-hospodárskeho prostredia. Odborníci sa zhodujú v názore, že až potom ho možno efektívne rozvíjať. Na túto tému sme hovorili so šéfom

spoločnosti Škoda Auto Slovensko Štefanom Chudobom, ktorý vlastnou optikou vníma hospodárske prostredie: ako základňu trojbokého ihlana. Jeden jeho vrchol tvorí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR), druhý SOPK a tretí je vláda SR. Vo vnútri ihlana sú predovšetkým odbory. Momentálne sa v ihlane blýska. Odbory v tomto procese hrajú absolútne nedefinovateľnú úlohu. Š. Chudoba vyjadril osobný názor, že slovenský trojboký ihlan v jeho súčasnej podobe je zárodkom všetkého zlého.

Čo sa s tým dá robiť?

- Uvítal som aj osobne, že pod tlakom Združenia priemyselných zväzov SR a SOPK sa začalo formovať nové myslenie, kde bez definovania základných úloh pre vrcholy ihlana nie je možné pohnúť hospodárstvo z momentálneho závozu. V terajšom členení AZZZ je, podľa môjho názoru, starý Národný front. Je tam zhrnuté všetko a zároveň všetko je tam vyblokované, pretože do AZZZ v SR patrí napríklad aj Združenie miest a obcí Slovenska, čo považujem za absolútny nonsens. Predsa AZZZ musí byť tvorená hlavnými článkami, podnikmi či združeniami, ktoré zamestnávajú a produkujú pridanú hodnotu. Hlavnou úlohou asociácie by malo byť využívanie kapacít, ktorými Slovensko v hospodárstve disponuje. SOPK by tiež mala plniť aktívnejšiu funkciu a robiť marketing, aby sa podarilo definovať

dlhodobú víziu,

kam chceme hospodárstvo tejto krajiny smerovať. Takáto vízia totiž v súčasnom ponímaní hospodárskeho prostredia vôbec nie je, každý čaká na toho druhého.

Čo to prináša?

- Vláda funguje tak, že každé štyri roky príde spolok poloamatérov a určí isté politické východiská. Tie sú však na míle vzdialené od reality. Potom to, samozrejme, nemôže klapať, lebo v reálnom živote to všetko vyzerá úplne ináč. Súčasný stav charakterizuje obrázok „Dnes“.

Kde vidíte východiská?

- Predovšetkým treba urobiť nekompromisný prerod AZZZ. Ak by sa podaril, potom možno definovať úlohy a tie články, ktoré majú „kilometrový“ význam, ako to vidieť z druhého obrázku „Má byť“. Aby nám každý týždeň nevzniklo nové združenie a nefungovalo tak, že ktokoľvek si zmyslí vytvoriť funkciu prezidenta takých či onakých podnikateľov. Tak je to dnes, keď sa množia funkcie a stúpa dezorientácia. Preto AZZZ musí byť tvorená priemyselnými zväzmi, ktoré majú rozhodujúci význam a majú vážny vplyv na zamestnanosť a tvoria časť spoločenského produktu a pridanej hodnoty. Pokiaľ sa zhodneme na tom, že

takéto rozhodujúce, ako som povedal, „kilometrové“ články tam musia byť, potom asociácia by mala fungovať na báze vlastných odborných štábov fundovaných ľudí.

Prečo na to kladiete taký dôraz?

- Aby AZZZ mohla robiť právne analýzy, aby Zákonník práce za nás nemusel vymýšľať niekto iný, ale my. Je predsa povinnosťou AZZZ starať sa o to, aby boli využité kapacity ľudské, prírodné i ekonomické, ktoré v hospodárstve sú. Bezpodmienečne by asociácia mala začať

hovoriť do otázok

plánovania ahospodárskej politiky. Predsa nie je možné, aby spoločnosť fungovala na báze toho, že si pár teoretikov dá prst do nosa a vymýšľa vízie. Otázka dlhodobých plánov si zaslúži seriózny odborný prístup.

Žeby vám chýbalo niečo na spôsob bývalej plánovacej komisie?

- Vaša otázka páchne iróniou. Dovolím si opätovne pripomenúť omieľanú skutočnosť, že

najvyspelejšie ekonomiky, teda USA a Japonsko, desaťročia fungujú na báze trhových princípov, ale plánujú svoje hlavné ťahy hospodárskeho smerovania podnikateľského prostredia na desať až dvadsať rokov dopredu. A keď už nemáme plánovaciu komisiu, tak by sme aspoň pri AZZZ mali mať takýto

plánovací orgán. Mal by tam byť útvar, ktorý by koordinoval kľúčové projekty, tak ako to je vo svete i v EÚ. Takýmito projektmi by mala byť napríklad výstavba diaľnic, rozvoj sivých (priemyselných) parkov, systémový prístup k zahraničným investorom a pod. Tieto a ďalšie okruhy sú zvrchovanou

záležitosťou asociácie. Ak by to tak bolo, potom ani inštitúcie ako napríklad SARIO (Slovenská agentúra pre zahraničné investície a rozvoj) by nemuseli plávať vo vzduchoprázdne. Naopak, AZZZ by ich mala cieľavedome ovplyvňovať, usmerňovať. Asociácia by mala hovoriť do formovania nosných programov a do rozvoja regiónov. Ak by sa to podarilo, potom by v tom druhom vrchole ihlana mohla, spolu so SOPK, tvoriť víziu rozvoja hospodárstva. Bez nej sa totiž nedá ísť nikam.

Aké zlepšenie očakávate od SOPK?

- Prínosom SOPK by mohlo byť jej dobré štrukturálne zastúpenie v regiónoch Slovenska. Bez regionálnych vlád sa nedá nič rozvíjať. Komora má navyše kontakty na zahraničie. Preto by sa mala sústrediť na marketing: čo by sme mali robiť lepšie, aby sme sa mohli výraznejšie uplatniť vo svetovej konkurencii. No a mala by zabezpečovať, že sa vzdelávanie bude uberať k využitiu potenciálu Slovenska. Mala by robiť informatiku ako základ na prijímanie správnych rozhodnutí. No a v neposlednom rade je to poradenstvo. Ak by sa podmienky takto vykryštalizovali v samotnej SOPK, verím že by následne

došlo k prerodu

samotnej AZZZ. Vznikol by vlastne veľmi silný partner, ktorý by mohol vytýčiť pre vládu SR dlhodobú cestu a ona by už musela, bez ohľadu na výmenu politikov, držať základný azimut vytýčenej „lajny“.

Spomenuli ste vládu. Keby sme presne vedeli, čo chceme, možno by sme na to nepotrebovali ani toľko úradníkov a aj vládny kabinet by mohol byť štíhlejší?

- Vláda by mala intenzívne rozmýšľať, či je úmerné v takom malom štáte, ako je Slovensko, živiť doterajšie veľké množstvá zbytočných úradníkov. Mala by sa prejaviť snaha optimalizovať riadiace procesy ovplyvňované vládou, a to určite predpokladá menej ministerstiev, inováciu kompetenčného zákona, aby sme mohli upustiť od doterajšieho systému rezortov, ktoré sa snažia získať silnú kapitolu v štátnom rozpočte a potom ju čo najrýchlejšie minúť. Nikto sa vo vláde nesnaží zarábať. A ak, tak len dve- tri ministerstvá. A tam, kde len dvaja tvoria hodnoty a ostatní ich prejedajú, to nemôže fungovať. Okamžite sú prehlasovaní tí, ktorí chcú niečo robiť a výsledok vidíte, keď sa pozriete von z hociktorého okna. Preto by aj

rozdelenie vlády po jesenných voľbách malo nabrať iný dizajn, inú architektúru: ekonomika a hospodárska oblasť (vrátane poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu) - to je jeden podpredseda. Do jeho kompetencie by patril aj FNM, pretože je potenciálnou kapacitou na naštartovanie nových vecí. Svoje

kreslo musia dostať spomínaní „kilometroví hráči“, ktorí tú pridanú hodnotu tvoria. Potom je to podpredseda pre medzinárodné otázky, pretože EÚ bude

dianie u nás

po každej stránke tlačiť dopredu. Za týmito prioritnými členmi kabinetu sú už spotrebitelia, tam sa budeme musieť uspokojiť s tým, koľko peňazí nám na ich fungovanie v štátnej kase reálne zostane. Ale reprodukcia v hospodárskej oblasti, kde sa tvoria hodnoty, zachovaná byť musí.

Veríte tomu aj za danej situácie v slovenskej ekonomike?

- Kde sa dlhodobejšie darí motivovať, zvyšuje sa aktivita ľudí a záujem rozvíjať fabriku, v ktorej robia. Ani to však dnes už nestačí. Treba dať pocítiť našim ľuďom, že sú životne zviazaní s rozvojom firmy, v ktorej robia. Rodina a podnik je pre budúcnosť Slovenska základnou nevyhnutnosťou. Ak ľuďom nedáme šancu, že ich najlepšia existencia je spätá s rozvojom úspešného podniku, kde pracujú a majú možnosť podieľať sa na chode a výsledkoch firmy, to nemôže dobre skončiť. Traja zo štyroch obyvateľov Slovenska musia žiť z práce, a nie z toho, že „točia“ peniaze. Môžeme mať šport, kultúru, politiku, čokoľvek. Ale niekto na to musí zarobiť. Preto podnikateľská sféra vyzýva: poďme sa každý starať o to, o čo sa starať máme. Stojíme si na kyslíku. Peniaze majú hodnotu vtedy, keď sú za nimi výkony ekonomiky, keď je čo merať. Bez reprodukcie nie je nič. Podľa mňa treba nastaviť parametre pre rast ekonomiky, rozbíjať už pomaly nie je čo. Je otázne, či aj z toho, čo sa privatizovalo, niečo môže poslúžiť ako akcelerátor ekonomického

rozvoja. Myslím si, že s vecami živého charakteru by mali robiť ozajstní odborníci. Nikto z nás si nedá operovať srdce ani u toho najbrilantnejšieho politika. Žiaľ, na Slovensku sa aj podpriemerný politik rýpe v bankách, hovorí o reštrukturalizácii podnikovej sféry, hoci tomu vôbec nerozumie a vrátnicou reálnej fabriky prešiel iba ak v rámci predvolebných mítingov. Preto sa musíme sústrediť na kľúčové otázky, zároveň však niekto musí pružne a zmysluplne koordinovať jednotlivé ministerstvá. Ak bude každý rezort hrať svoju partitúru sólo, na

taký koncert

nikto nebude zvedavý. Je to nesystémové a vopred odsúdené na zánik, podobne ako koncert orchestra bez vynikajúceho dirigenta. Samotná EÚ nás presviedča, že vždy je potrebný koordinátor. Prístup by bol pragmatickejší, keby sa v hospodárskej politike štátu nešlo po rezortoch, ale po projektoch. Potom by nám sám život ukázal, že na malé Slovensko stačí možno osem ministerstiev.

Predstavitelia strany Smer odhadujú, že nová vláda bude mať na minutie 20, nanajvýš 30 mld. Sk. Aký je váš odhad, koľko si môžeme na boľavý chrbát naložiť?

- Rozviniem otázku ďalej: je alebo dokedy bude niekto schopný uniesť také daňové zaťaženie, koľko sme doteraz schopní prejesť? Vláda musí mať jasne formulované kľúčové projekty. Vnútri hospodárskeho prostredia musia byť odbory a nad tým všetkým krajské vlády. Nám, ktorí chceme tvoriť hodnoty (pre vlastnú spotrebu alebo na vývoz), by takto mali vytvárať podmienky, aby sa ľudia nezdržiavali po úradoch a nemuseli klopať na dvere pána úradníka s prosíkom o pečiatku. Kapacity máme zásluhou matky prírody, máme krásne lesy, sú predpoklady na rozvoj poľnohospodárstva, mali sme dobrý spracovateľský priemysel, dodnes fabriky stoja, treba ich len oživiť, sú tu vzdelaní ľudia. Musíme však vedieť, čo svet potrebuje a sústrediť sa na pár rozhodujúcich vecí a dotiahnuť ich do konca. Ľudí, ktorí na to majú, treba

vtiahnuť do riešenia prioritných projektov a garantovať im, že môžu 3 až 5 rokov robiť a urobiť niečo pre túto krajinu.

Keď to porovnáme so súčasným dianím?

- Nateraz je, žiaľ, realita taká, že všetci hovoria, ako sa chcú mať dobre a nikto o tom, že chce robiť. Osobne sa však obávam, že ekonomika Slovenska dospeje načatý rozklad do dezolátneho stavu. Potom budeme mať jedinú možnosť: alebo sa sústredíme na jej ozdravenie, spojíme sily a vybojujeme si

svoje miesto pod slnkom, alebo sa

odovzdáme osudu

a o našu budúcnosť sa postarajú iní a inými formami. Ak SR vstúpi do EÚ, nemyslite si, že slovenská podnikateľská elita - bez toho, o čom hovorím - bude môcť o niečom rozhodovať! Nemyslite si, že politické reprezentácie presadia veľké veci. Nemyslite si, že Slovensko bude pupkom únie. Naopak, dnes nás Európa registruje, žiaľ, len „zásluhou“ čiernych koncových svetiel ekonomiky. A je len na nás, či vstaneme na nohy a ako dlho budeme za hlavným pelotónom bežať, aby sme ho dostihli. Ak neukážeme pozitívne stránky, z ktorých môže profitovať aj samotná únia, že vieme byť prospešní a vytvoriť niečo na vlastný prospech i na osoh iných a nebudeme tvrdo pracovať na právnom systéme, ktorý nám ešte aj umožní vytvorené straty legálne vykazovať. Veď to

je o ničom.

Tibor Bucha