Pre slobodu sveta

„Využijem obrovskú moc svojej krajiny na obranu slobody na celom svete,“ uviedol v deň sviatku „zrodenia Ameriky“ prezident USA George W. Bush. V slávnostnom príhovore pri príležitosti 4. júla, Dňa nezávislosti, vyzval aj ostatných Američanov, aby si chránili svoje slobody. Lebo opakom slobody je nesloboda, a tá hrozí zo strany známeho, ale neviditeľného nepriateľa. Aj preto v súvislosti s prebiehajúcou vojnou proti terorizmu Bush zdôraznil, že vo svojej protiteroristickej kampani bude neúprosne pokračovať. „História nás opäť raz vyzvala, aby sme využili našu ohromnú moc na obranu slobody. A presne to aj urobíme,“ prisľúbil v tento deň v mene celého národa Bush, dva dni pred svojimi 56. narodeninami. Kulisami jeho prejavu nebol Biely dom ani žiadne veľkomesto, ani jeho texaský ranč, ale malé mestečko Ripley v Západnej Virgínii, kde zavítal na ceremoniál na počesť amerických vojnových veteránov. Symboliku prostredia nemožno nezachytiť - hold vojakom brániacim národné záujmy -, najmä ak G. W. Bush ďalším vyhlásením začal meniť americkú imigračnú politiku. Na základe nového nariadenia Bieleho domu, ktoré Bush podpísal iba deň predtým, okolo 15 000 imigrantov, ktorí sú v aktívnej vojenskej službe v uniformách US Army dostali možnosť uchádzať sa o americké občianstvo, a to hneď, namiesto bežného troj- až päťročného čakania. Bushov netradičný „darček“ ku Dňu nezávislosti a tiež spôsob, ako odmeniť neamerických vojakov v ním vedenej vojne proti terorizmu po 11. septembri 2001.

Po skončení osláv sú občania Spojených štátov amerických o niečo pokojnejší a senzáciechtiví jednotlivci možno sklamaní. Najväčšia bezpečnostná operácia na Deň nezávislosti v amerických dejinách so snahou zabrániť akýmkoľvek pokusom o útok na americkú slobodu a zároveň zmierniť obavy Američanov z možných nových atentátov sa vydarila. S výnimkou jedného incidentu na losangeleskom letisku, pri ktorom zahynuli štyria ľudia, a ktorý americké úrady nepovažujú za teroristický akt a jedného nešťastného pádu malého osobného lietadla, sa v Amerike nič nestalo. Nič také, čoho sa pred Američania obávali. Domáce prieskumy verejnej mienky pred oslavami indikovali, že až polovica občanov USA rátala s tým, že v priebehu tradične pompéznych osláv 4. júla sa teroristom niečo podarí. Najmä, keď sa v posledných týždňoch množili „zaručené“ správy, že dôjde napríklad na útok na „hriešne mesto“ Las Vegas a zdroje blízke topteroristovi Usámovi bin-Ládinovi stále hlásajú, že deň zúčtovania s Amerikou ešte len príde. Napokon aj členovia samotnej americkej vlády opakovane naznačujú, že ďalší útok na ich krajinu nie je v znamení otázky „či“, ale „kedy“ k tomu dôjde. Štvrtý júl tým „kedy“ nebol, a to vďaka aktivitám príslušných bezpečnostných orgánov. Už pred týmto dátumom však prezident Bush osobne, ale aj ďalší predstavitelia jeho administratívy (najmä šéf diplomacie Colin Powell a poradkyňa amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová) Američanov (tých v USA aj tých v zahraničí) síce vyzývali, aby sa nebáli a zúčastnili sa na národných oslavách, ale zároveň aby boli bdelí a viac ako ostražití. Oči Američanov sa v tento deň upierali na nebo nielen pre ohňostroje... Pravdaže, riziko nečakaných leteckých útokov bolo zredukované prísnymi bezpečnostnými opatreniami poriadkových síl a armády, v pohotovosti po celý deň boli aj agenti FBI a hlavné úrady a inštitúcie, ako aj najznámejšie symboly Ameriky boli pod prísnou kontrolou. Prevencia na najvyššom stupni. V hre totiž neboli len obavy občanov Spojených štátov, ale aj dobré meno najväčšej veľmoci na svete, ktorá na viacerých frontoch bojuje proti nie vždy ľahko definovateľnému terorizmu.

Amerika si zachovala čistý štít, obavy občanov USA však zostávajú. Lebo sa blíži prvé výročie smutného a tragického 11. septembra, keď bola Amerika pokorená na vlastnej pôde, čo je ďalší lákavý dátum, ďalšie možné „kedy“ pre teroristov.

V tomto smere veľmi zaujímavo vyznel štvrtojúlový príhovor ministra zahraničných vecí Colin Powella, ktorý tiež stavil na symboliku a efekt, keď rečnil vo Filadelfii, kde 4. júla 1776 zakladatelia súčasných Spojených štátov vyhlásili nezávislosť od britskej koruny. Odvolal sa na Thomasa Jeffersona. „Tak, ako to Jefferson urobil vo svojej dobe, tak musíme aj my uznať, že Amerika ešte stále nie je dokonalá,“ povedal Powell a vyzval Američanov, aby žili podľa svojho národného ideálu slobody tým, že sa postavia zoči voči biede, náboženskému fanatizmu a nerovnoprávnosti, zatiaľ čo ich krajina bojuje za tento ideál vo vojne proti terorizmu. „Vieme, že ešte stále existujú náboženskí fanatici. Vieme, že tu ešte stále vládne chudoba. Vieme, že ešte stále nie všetky naše deti majú rovnaké možnosti kvalitného vzdelania. Vieme, že naše mestá nie sú len jagajúcim sa alabastrom, odkaleným ľudskými slzami,“ dodal šéf diplomacie USA, pričom zrejme nemyslel iba na Ameriku, ale na celý svet aj s jeho rozpormi.

Iaromír Novák