Diametrálne odlišné názory

Obchod verí, že prezident zákon o reťazcoch nepodpíše

Predstavitelia najvýznamnejších inštitúcií pôsobiacich vo sfére vnútorného obchodu (Zväz obchodu, Sekcia obchodu SOPK, COOP Jednota Slovensko SD) sa obrátili na prezidenta SR R. Schustera so žiadosťou, aby nepodpísal zákon o obchodných reťazcoch, ktorý koncom júna schválila Národná rada SR, a priložili k nej argumenty dokazujúce nielen to, že filozofia zákona nie je v súlade so snahami Slovenska priblížiť sa Európskej únii, ale zároveň je v rozpore s inými normami právneho poriadku SR, ktoré zaručujú právo hospodárskej súťaže, medziiným aj s ústavou. Sú takého charakteru, že podľa JUDr. Martina Katriaka, podpredsedu predstavenstva COOP Jednota Slovensko SD, by bola možnosť podania na ústavný súd. Vyčíta zákonu, že je nevyvážený, nedemokratický a dáva veľký priestor korupcii. „Ktorý tovar je vyrobený na Slovensku,“ pýta sa M. Katriak. „My, ktorí s tým pracujeme, to nevieme, ale kontrolóri to zrejme vedieť budú. A posúdia to. Možno inak vo Svidníku a inak v Bratislave, ale s patričným pozdravom.“ Trojmiliónová pokuta, schválenie ktorej potešilo predkladateľov, spôsobuje obchodníkom vrásky na čele. A pritom ešte aj poslanec Vladimír Faič, iniciátor návrhu, pripúšťa, že dodržiavanie zákona bude potrebné posudzovať subjektívne. Je však presvedčený, že zákon je dobrý a iba sa zle interpretuje. Podľa neho by dôraz nemal byť na zastúpení slovenských výrobkov v sortimente predajní nad 1000 m2, najdôležitejší je zákaz zneužívania ekonomickej sily a ekonomickej závislosti zo strany obchodných reťazcov. „Ide o právnu úpravu istých vzťahov, ktorá by tu mala možno dočasne, možno nesystémovo, fungovať do nášho prijatia do EÚ,“ vysvetľuje poslanec V. Faič. Následky tejto nesystémovej úpravy ho očividne nezaujímajú. Obchodníci však vidia, že zákon predpokladá zneužívanie ekonomickej sily len zo strany jedného subjektu a ani len nepripúšťa možnosť, že aj výrobca môže zneužívať svoje silné postavenie. A k tomu v prípade nadobudnutia účinnosti zákona dôjde. Ruka v ruke so zvýšením maloobchodných cien, ba aj s eventualitou narušenia zásobovania základnými potravinami. Podľa nového zákona budú totiž neplatné tie časti zmlúv, ktoré boli dohodnuté v rozpore s jeho ustanoveniami. „My uzatvárame zmluvy aspoň na rok, dva, ba aj tri, málokedy na pol roka,“ hovorí Dr. Katriak. „Z toho vyplynú problémy s DPH. Utlmia sa vzťahy s tradičnými dodávateľmi, to môže ohroziť tovarové cesty.“ Týka sa to predovšetkým priamych dodávok, u ktorých ide o základné potraviny. „Čo sa týka zvýšenia cien, máme naše interné prepočty, ktoré by som nerád zverejňoval,“ odpovedá vyhýbavo, vzápätí však vysvetľuje mechanizmus, ktorý začne pôsobiť. Ak je tu povinná skladba tovaru, zvýhodňuje to niektorých konkrétnych slovenských výrobcov. „Aj oni sú šikovní obchodní partneri a túto pozíciu využijú vo svoj prospech,“ tvrdí M. Katriak. „Ak chceli predkladatelia chrániť slovenského výrobcu a vytvoriť mu priestor na prekonanie prekážok, ktoré dnes majú a mysleli si, že vyjednávaciu silu, odbyt, ceny a preniknutie do obchodných reťazcov dokážu vyriešiť zákonom, to je ten najväčší omyl,“ hovorí František Ťapuš, člen Predstavenstva Zväzu obchodu. V oblasti mäsopriemyslu a mliekarenského priemyslu sú podľa neho také silné výrobné subjekty, ktoré si budú môcť diktovať podmienky. Na ceny bude mať vplyv aj zvýšenie nákladov obchodu. „Všetci vieme, že potrebujeme kupovať slovenské výrobky,“ myslí si F. Ťapuš. „Keď slovenský výrobca robí dobrý výrobok, v dobrej cene, má dobré obchodné podmienky, je pružný, nie je dôvod, aby jeho výrobok nebol na trhu.“ „Tým, že si výrobca bude môcť započítať do nákladov aj vlastnú nerentabilitu, zanedbanie marketingu, logistiky, zákon nepriamo postihuje samotných výrobcov,“ tvrdí viceprezident Zväzu obchodu Ludvík Posolda. Ocitnú sa tak v nekonkurencieschopnej pozícii voči výrobcom z EÚ. Podľa V. Faiča ak nezmeníme prístup k hospodárskej politike a necháme týmito praktikami zlikvidovať malých a stredných podnikateľov, môže sa stať, že sa nás EÚ opýta: „Kde máte fungujúce hospodárstvo a výrobky, ktorými chcete prispieť k ďalšej prosperite Európy.“ Ing. Jozef Hurný, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ a. s. Humenská mliekareň zákon víta, no myslí si, že tu mal byť aspoň pred rokom alebo dvoma. Za rok a pol, ktoré nám zostávajú do vstupu do EÚ, sa nedajú urobiť zázraky. Podľa neho síce zalistovacie poplatky nepoložia nijakú firmu na kolená, ale odčerpávajú tak z prostriedkov, ktoré by mohla investovať do modernizácie a inovácie. „My už asi 3 - 4 roky investujeme ročne asi 30 mil. Sk, aby sme splnili podmienky, ktoré sa v EÚ kladú na technológie,“ dodáva. Zákon považuje za zbytočný Ing. Jiří Vomasta, obchodný riaditeľ IDC Holdingu, a. s. Aj IDC Holding ako významný výrobca sladkostí v strednej Európe nespolupracuje s každým reťazcom. „Podmienky niektorých sme neakceptovali. Rozhodne si však nemyslím, že by reťazce mali byť nejakou nočnou morou a že by mali pochovať domácu výrobu.“ Na to, že tvorcovia zákona celkom opomenuli aj nepotravinárskych výrobcov, napríklad textilný, odevný a obuvnícky priemysel, upozorňuje Miroslav Fiala zo Sekcie obchodu SOPK: „Prečo by nemali mať také isté práva, ako zákon dáva potravinárom?!“ Poslanec Marián Mesiarik, ktorý je pod návrhom zákona tiež podpísaný, je presvedčený o tom, že sa výborne vyrovnali s nežiaducimi javmi: „Berieme im týmto zákonom krásne príjmy, čierne príjmy do vrecka, týmto ľuďom, ktorí vydierajú našich obchodníkov.“ Avšak Vladimír Švarc, generálny riaditeľ COOP Jednota Slovensko uvádza konkrétny prípad výrobcu piva, ktorý tento zákon podporoval, napriek tomu poslal žiadosť o zaradenie (zalistovanie) do katalógu dodávateľov. Spoločnosť to v súlade s novým zákonom odmietla, no výrobca i tak zalistovanie požaduje. Prečo asi?

Zuzana Krútka