Pozitívom je to, že vôbec je

Dôsledková štúdia dáva otázky, odpovede neprekvapujú

Slovensko má konečne dôsledkovú štúdiu integrácie do Európskej únie, čo je iste pozitívny počin. Správa o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu SR do EÚ - prínosy a riziká, ako dokument oficiálne pomenovali, je prvou verziou a reakcie na jej obsah sú rozličné. Konštatovanie, že Slovensko má základ na širšiu diskusiu o týchto otázkach, je istou náplasťou na očakávania ľudí z praxe, ktoré, ako sa však ukázalo, boli príliš nádejné. Štúdiu pripravil Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV narýchlo, nemal dostatok času na koordinovanú spoluprácu s ďalšími odbornými, spoločenskými a profesijnými organizáciami, napríklad aj s Národnou bankou Slovenska. To poznačilo obsah a kvalitu dokumentu. Keby bol opak skutočnosťou, ako sa nádejne ukazovalo ešte v máji na prvom stretnutí venovanom týmto otázkam, nepochybne by bol vo viacerých častiach korigovaný. Pokiaľ ide o rentabilitu, asi tretina podnikov na Slovensku je stratových. V tejto súvislosti sa poukazuje napríklad na to, že predpoklad znižovania nezamestnanosti v čase vstupu do EÚ a tesne po ňom, ako uvádza štúdia, je nereálny. Bolo by však mrhaním času a financií, ak by úsilie pripraviť takúto analýzu skončilo tak, ako uviedli niektorí účastníci jej prezentácie, že vlastne nič reálne

nerieši a nesplnila

svoje pôvodné poslanie. Počas seminára, venovaného jej obsahu, sme oslovili viacerých účastníkov záverečnej prezentácie s otázkou, ako prijali dôsledkovú analýzu našej integrácie a čo je podľa nich dôležité pre naše pričlenenie sa k EÚ.

„Ja to prirovnám k pravidlám futbalu. Dá sa písať, diskutovať, všetci tomu môžu rozumieť, ale futbal sa hrá na góly. To je niečo podobné. Môžeme hovoriť o akýchkoľvek dosahoch, ale reálny, praktický život závisí od ľudí,“ povedal nám manažér Škoda Auto Slovensko Štefan Chudoba. „Ak hovoríme, že ľudia rozhodnú, s čím súhlasím, tak musíme predovšetkým posúdiť, akých ľudí potrebujeme do EÚ a zároveň musíme mať vlastnú víziu hospodárskeho rozvoja. Tá by mala povedať, kam sa bude uberať priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo... Len hlupák ide niekam a nevie kam. Vždy musím plánovať,

mať veci jasné,

analyzovať ich. Keďže táto krajina doteraz nemá svoju víziu, poukazuje na hĺbku tragédie, keď desať rokov ideme a nemáme veci spočítané. Myslím si, že teraz správnym smerom v diskusii idú poľnohospodári a zdá sa mi, že jedine tam je to trochu na úrovni. Následne môžeme hovoriť o ľuďoch. Majú dve možnosti. Pracovať tu, alebo odísť preč. Ak budú v želanej štruktúre a dobre vzdelaní a väčšina našich ľudí je dobre pripravených, pri súčasnej úrovni platov nám celá špička odíde. To znamená, že musíme urobiť všetko potrebné, aby sme ľudí doma udržali. Keď to budeme mať, musíme hovoriť o tom, ktoré oblasti ekonomiky naštartovať, aby sme sa priblížili štruktúrou tvorby hodnôt vyspelým krajinám. Ak sa nebude brať do úvahy názor ľudí, ktorí stokrát niečo začali a stokrát sa im to podarilo, tak si myslím, že sme skončili. Praktické vývody zo štúdie nie sú a hovorím, ak štúdia, tak áno, ale so zodpovednosťou a konkrétnymi závermi.“

„Slovensko potrebuje byť integrované aj cez kapitálové väzby, kde ešte máme rezervy a neskôr aj cez pohyb pracovných síl, v čom sme si vyjednali prechodné obdobie ako kompenzáciu za iné prechodné obdobia,“ konštatuje minister financií SR František Hajnovič. Tempo približovania sa dá podľa neho ťažko zodpovedne predvídať, ale všeobecná

zákonitosť je taká,

že krajiny, ktoré viac zaostávajú, dobiehajú na začiatku rýchlejšie. „Niektoré predpovede dĺžky dobiehania sa mi zdajú byť veľmi pesimistické.“ uviedol. Podľa vrchného riaditeľa menového úseku NBS Petra Ševčovica materiál je poznačený nezrovnalosťami. „Je to možno tým, že ju robil rozsiahly kolektív asi tridsiatich autorov za veľmi krátky čas. Je prínosom, že štúdiu spracovali, ale obsahuje rozpory medzi údajmi. Konflikty sú medzi odporúčaniami určenými pre hospodársku sféru. Na jednej strane sa v analýze hovorí o relatívne stabilnom výmennom kurze, v inej časti o každoročnom zhodnocovaní. Rozpory sú aj v informácii o vývoji reálnych miezd.“ Materiál potrebuje podľa neho dosiahnuť vnútornú čistotu a konzistenciu jednotlivých údajov. To isté platí aj pre oblasť zahraničného obchodu. Generálny riaditeľ Sekcie pre európsku integráciu, štrukturálnu politiku a rozvoj vidieka ministerstva pôdohospodárstva Ľubomír Miček očakával, že dôsledková štúdia bude protiváhou rôznym iným štúdiám, „v ktorých sa poľahky hovorí, že potraviny sa

za lacný peniaz

dovezú. Očakával som vedecky zdôvodnené argumenty, že poľnohospodárstvo nie je len o lacných potravinách, ale aj o udržateľnom živote na vidieku, čistej vode, o lesoch, kvalite potravín a zdraví ľudí. V takomto prípade by štúdia bola pomôckou pre našich politikov, aby pochopili, prečo pôdohospodárstvo potrebuje financie“. Vyslovil presvedčenie, že poľnohospodárstvo by sa po hlbokej vedeckej analýze stalo pre nasledujúcu vládu opäť jednou z jej priorít.

Andrej Pokojný