Kedy bude inak? (1)

Koruna včera a dnes

Ako na tom sme pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Taký by mohol byť spoločný menovateľ pre päť otázok Hd, ktoré boli adresované nominovaným na prestížne ocenenie Prominent ekonomiky 2002. Dnes odpovedá Ivan Kováčik, generálny riaditeľ a. s. Slovenská grafia.

Ako vnímate úplatkárstvo a korupciu v našej spoločnosti?

I. Kováčik: Pri odpovedi vychádzam z dvoch pozícií. Dlhé roky pôsobím vo funkcii riaditeľa spoločnosti, a teda prichádzam do kontaktu so širokým okruhom dodávateľov, odberateľov a inštitúcií rôzneho zamerania. Súčasne som občanom SR a denne sa stretávam s podmienkami každodenného života a problémami ľudí. Úplatkárstvo a korupcia a jej konkrétne prejavy napĺňajú denne stránky novín a obsah spravodajstiev. O sile a pôsobení klientelizmu, úplatkárstva a korupcie svedčí aj rozdielny prístup a výsledky rôznych podaní a žiadostí vo všetkých oblastiach života. Pokiaľ sa aj nejaký prípad zistí, tak je vždy pranierovaný ten, čo na nedostatok upozornil. Žiadny prípad nebol dotiahnutý do dôsledkov. Je zlé, že živnú pôdu pre takýto stav vytvára hlavne prebujnená štátna správa. Pôsobím však v organizácii, ktorá má dlhoročné obchodné vzťahy s partnermi v zahraničí a súčasne je členom dvoch európskych združení. Snažíme sa preto pôsobiť podobne ako tieto organizácie. V styku s partnermi sa tam uplatňujú korektné profesionálne vzťahy. Keďže je snahou vedenia akciovej spoločnosti upevniť a rozšíriť postavenie tlačiarne v nových podmienkach, presadzujeme aj v každodennej praxi prístupy založené na európskych princípoch. Je to najrýchlejšia cesta k nezávislosti a budovaniu pozícií v nových podmienkach.

Pokiaľ by ste mali príležitosť, čo by ste presadili v daňovej sfére?

I. Kováčik: Daňový systém má v každom štáte dve podstatné úlohy: pôsobiť stimulačne na rozvoj podnikateľského prostredia a výberom daní zabezpečiť prostriedky na naplnenie rozpočtu štátu. Daňová sféra na Slovensku zatiaľ tieto základné úlohy neplní. Ucelený systém opatrení na zlepšenie stavu nie je jednoduchý a skvalitnenie stavu je strednodobá úloha, vyžadujúca prístup prekračujúci úzke skupinové záujmy. Je to úloha pre stabilnú vládu. Z krátkodobých opatrení je nutné popri nekompromisnosti pri výbere daní zaoberať sa predovšetkým štruktúrou nepriamych daní, daňovým zaťažením podnikateľov za zamestnancov, daňovými opatreniami na podporu zlepšenia pomeru medzi dovozom a vývozom a zjednodušením legislatívy ako celku. Výpočet daňového základu právnických osôb, rozsah a výpočet pripočítateľných položiek a výklad predpisov sú veľmi zložité a neprehľadné a na ich výklade sa nevedia zhodnúť ani daňoví poradcovia.

Jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky je vysoká miera nezamestnanosti. Javí sa ako neriešiteľná. Je to tak alebo máte predstavu o tom, ako zvýšiť zamestnanosť v SR?

I. Kováčik: Zmena požiadaviek na kvalifikáciu a štruktúru pracovných príležitostí a znižovanie pracovných miest sú najzávažnejšie problémy v celej Európe. Nezamestnaná osoba je najťažšie bremeno ekonomiky každého štátu a prekročenie dvojmiestneho percenta nezamestnanosti je vždy príčinou recesie v hospodárstve. Zamestnanosť a rozvoj pracovných príležitostí musia byť preto prioritou každej vlády. Nové pracovné príležitosti tvoria predovšetkým malí a strední podnikatelia. Iba doplnkovo sú to veľké podniky. Riešenie problému nezamestnanosti má základ vo vytvorení vhodnej podnikateľskej klímy práve pre zakladanie a prevádzku malých a stredných podnikov. S tým je spojená nutná podpora domácich výrobcov, zjednodušenie legislatívy, dostupnosť úverov, daňová politika, vytváranie podmienok pre zamestnávanie absolventov a mladých ľudí a ďalšie opatrenia. Aj najlacnejší dovoz je vždy drahší, ako aj drahší kvalitný výrobok vyrobený v domácich podmienkach, domácou pracovnou silou a z domácich surovín. Riešenie nezamestnanosti je však z veľkej časti aj vecou zmeny myslenia postihnutého občana z pasívneho čakania na aktívny prístup obsahujúci hľadanie možnosti na zmenu oproti pôvodným zvyklostiam.

Ktoré zákony a vyhlášky, resp. povinnosti zo zákona považujete vo vašej sfére podnikania za prekonané alebo obmedzujúce rozvoj?

I. Kováčik: Na väčšine zákonov, ktoré v súčasnosti platia alebo sú novelizované, sa prejavuje nedostatočné legislatívne zázemie tvorcov, ale predovšetkým ďalšie zásahy presadzujúce skupinové záujmy. Sú to často poslanecké návrhy alebo tiché návrhy cez doplnok v ďalšom zákone. Ich uplatňovanie je potom neprehľadné a zbyrokratizované. V rozpore so záujmami doby a spoločnosti a paradoxne aj v rozpore s európskou legislatívou pôsobia aj mnohé zákony, ktoré boli prijaté ako súčasť aproximácie našej legislatívy na európske podmienky. Zo zákonov, ktoré vyžadujú urýchlenú novelu, uvediem ako príklad:

- zákon o sociálnom zabezpečení,

- zákon o konkurze a vyrovnaní,

- Zákonník práce,

- niektoré časti Obchodného zákonníka, ale i ďalšie.

Aké sú plusy a mínusy doterajšej vládnej koalície?

I. Kováčik: Súčasná vláda nastúpila na funkčné obdobie vo veľmi zložitom čase. Široká koalícia vyžadovala neúmerne veľa kompromisov. Rozhodujúce plus v jej pôsobení je akceptovanie Slovenska v zahraničí a jeho prijímanie do európskych hospodárskych a politických štruktúr. Reálne zhodnotenie a docenenie otvorenia dverí do sveta ukážu ďalšie roky. Nedostatky pôsobenia súčasnej vládnej koalície vychádzajú zo skutočností, že bola opäť podcenená nutnosť spracovania komplexného materiálu o strednodobom výhľade rozvoja Slovenska. Predsunutie privatizácie pred inými prioritami znamenalo uprednostnenie prostriedku pred cieľom. Následné mínusy sú potom predovšetkým:

- nárast nezamestnanosti so všetkými dôsledkami,

- nárast zadlženosti Slovenska o niekoľko sto miliárd Sk,

- nárast administratívy so všetkými dôsledkami,

- občan a jeho záujmy sa prepadli napriek tomu, že budujeme občiansku spoločnosť,

- prehĺbenie problémov v školstve a zdravotníctve a ďalšie.

A je ťažké vysvetliť skutočnosť, že z Kčs za pár rokov sú dve koruny a rozdiel medzi Kč a Sk stihol narásť o 50 %.

Peter Kasalovský