Krásne zadky

Peter Kasalovský

Kde-tu na území Bratislavy iba spŕchlo, ale rástli huby. Toľko ich vyrástlo, že si nevyberiete. Sú nimi billboardy politických strán a spomedzi nich vynikajú tie, ktoré zasiala strana Smer. Na jednom z nich je líder R. Fico s odkazom M. Dzurindovi a V. Mečiarovi, že ich bolo dosť a imperatívne želanie, aby odišli. Na inom sú pekné zadky s oznámením, že chceme síce do EÚ, ale nie s holými zadkami. Na ďalšom sú životné pravdy.

Či sú tieto huby billboardovité jedlé alebo menej stráviteľné, to nie je zatiaľ jasné. Húb chtiví by mohli byť vo vytržení, ale napočudovanie s ich konzumáciou sa neponáhľajú. Aj preto, že im nie je jasné, aké sú to vôbec huby. V hubárskych atlasoch nie sú, ale zovňajškom pripomínajú také dubáky z važeckých lúk. Tie však omamujú vôňou a na dotyk sú hebké ako čínsky hodváb. Na rozdiel od tých billboardovitých, ktoré nemajú chuť.

Billboardovité huby z výskumno-vývojového pracoviska strany Smer sú v malom množstve stráviteľné, ale bez akéhokoľvek pôžitku. Mohli by sa však sušiť či zmrazovať na horšie časy, pokiaľ by nebolo iných húb. Použiť ich viac ako jedenkrát v kuchyni, to by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolalo nevôľu aj u tých najhladnejších stravníkov. Akoby boli dokonalé, dokonca bez kozmetických chybičiek, a predsa sú prijímané v tichosti.

Rozpaky verejnosti sú zrejmé. Nenaučila sa prijímať to, čo sa im ponúka na každom rohu ako kulinárska lahôdka. Má takú obyčaj, že dáva prednosť takej jedáckej próze, akou je kotlíkový či maďarský alebo falošný guláš, fašírky s krajcom chleba, horčicou a kyslou uhorkou alebo bryndzovým haluškám či strapačkám. Je to tak krátko pred oficiálnym začiatkom predvolebnej kampane, a nie inak, a tento omyl vyjde dosť draho.

Stravníci našej domácej politiky sa dokážu rozhodnúť pre to svoje jedlo bez dobrých rád, bez známych až triviálnych právd alebo aj bez oznamov o tom, čo už dávno vedia. Trebárs aj o tých svojich holých zadkoch, ktoré majú tak či tak svoje čaro. Len sa ich nezbaviť, keď už sú ich toľké milióny, a ďalej si pestovať nudizmus ako životnú filozofiu. Koniec koncov, odvšadiaľ počuť, že treba nadväzovať na doterajšie výsledky.

Čo bude, keď poriadne poprší do tropických horúčav v priestore od Tatier k Dunaju? Svetom ešte nevidený hubársky raj, v ktorom bude všetko možné. Na ten dážď, či skôr veľký lejak s hromami-bleskami sa treba zodpovedne pripraviť. Aj na to, aby bol v zberaní húb druhý prvým, prvý posledným, tretí druhým a piaty tretím. Čo na tom, keďže všetky huby budú rovnaké, stráviteľné iba v malom množstve a v období štyroch rokov?!

Peter Kasalovský