MILIARDY A MILIÓNY

Miliardy dolárov. Milióny obetí. Rovnica je jednoduchá. Čím budeme šetrnejší na miliardové protiopatrenia proti pliage na štyri písmenká, tým viac miliónov ľudských identít prestane existovať...

V posledných dvoch dekádach 20. storočia zomrelo vo svete na aids vyše 20 miliónov ľudí. To je akoby celá populácia štátu veľkosti Rumunska. Biele miesto na mape ľudských životov. A tu sa hrozivá štatistika nekončí. Tu sa možno ešte len začína... Lebo v súčasnosti je na celom svete dvakrát toľko infikovaných vírusom HIV - asi 40 miliónov jednotlivcov, z čoho takmer 30 miliónov žije iba v Afrike. Čerstvá správa OSN v rámci programu UNAids hovorí, že infikovanie vírusom HIV postihuje všetky spoločenské vrstvy africkej spoločnosti. Od učiteľov cez manažérov až po vojakov a obyčajných roľníkov. Nie je to len záležitosť prostitútok, homosexuálov a drogovo závislých, ako to býva vo väčšine prípadov v západnom svete. Aids na čiernom kontinente útočí frontálne, decimuje produktívne zložky obyvateľstva, ohrozuje bezpečnosť a ekonomickú podstatu krajín. Podľa prognóz OSN za dvadsať rokov Afrika príde o štvrtinu populácie (185 miliónov ľudí). Nakazených je dnes viac ako 28 miliónov Afričanov (3,7 % obyvateľstva kontinentu), najmä v subsaharskej časti Afriky. Mnohí odborníci od fachu však upozorňujú, že tieto čísla sú dosť iluzórne a realita môže byť oveľa krutejšia. Lebo nie všetko sa hlási, nie všetko sa monitoruje a infikovaným matkám sa už rodia deti nakazené vírusom HIV. V Afrike sú krajiny, kde aids postihuje až 30 % populácie. Straty na životoch sú nevyčísliteľné a ťažko vyčísliť sa dajú aj straty na destabilizovanej ekonomike, lebo aids zaťažuje rezorty zdravotníctva, spravodlivosti a sociálnych vecí, ohrozuje armádne a policajné zložky a nešetrí ani riadiacich pracovníkov (v Zambii zomierajú na aids dve tretiny manažérov). Pre štátny rozpočet je to taká istá krutá rana ako pre rozpočet obyčajnej rodiny.

Viac infikovaných

Afrika je na prvej priečke smutnej „hitparády“ pacientov na aids, táto pandémia sa však nevyhýba ani ostatným kontinentom. V USA, kde v roku 1981 chorobu po prvý raz identifikovali, sa síce počet prípadov aids stabilizoval a každý rok tu pribúda asi „iba“ 10 000 nových prípadov, oveľa viac pacientov však pribúda v južnej a juhovýchodnej Ázii, v Európe predovšetkým v Rusku a na Ukrajine a počet infikovaných rapídne rastie aj v Latinskej Amerike. Nárast tohto fenoménu pritom treba spájať aj s rozmáhajúcim sa organizovaným zločinom, najmä s predajom drog, čo vytvára veľmi vhodné podmienky na možnosti infikovania sa vírusom HIV.

Hľadanie odpovedí

Asi 15 000 účastníkov týždeň trvajúcej 14. konferencie o aids v Barcelone sa práve zaoberá najaktuálnejšími informáciami o nových spôsoboch boja proti aids. Ide napríklad o tzv. fúziové inhibítory, ktoré majú zabrániť, aby vírus napádal nimi napadnuté bunky imunitného systému. Doteraz existujúce lieky zabraňovali množeniu vírusov v napadnutých bunkách. Experti na túto problematiku sa pokúsia nájsť čo najviac odpovedí na otázku, ako zmierniť dôsledky a šírenie tejto globálnej choroby. Podľa šéfa Programu OSN pre boj proti aids Petra Piota odpoveďou sú nemalé investície. Približne 10 mld. USD ročne. Obrovská suma, ktorú sa sotva kedy podarí vyzbierať. Tohto roku, ako uviedol Piot, sa podarí nájsť iba 3 miliardy dolárov, pričom ideálne by bolo, keby sa spomínaná suma - 10 mld. USD - každým rokom zvyšovala o 15 percent. Je to veľa, je to málo? Porovnajme so zbrojením. Návrh amerického prezidenta Georga W. Busha v rozpočte na rok 2003 kalkuluje „len“ s 379 miliardami dolárov. Na vojenské a obranné účely. Výdavky na boj proti aids však ľudstvo tiež musí vnímať ako obranné účely! Kým nie je neskoro...

Bohatí a chorí

Piot tvrdí, že peniaze by mali dať najmä tí, ktorí na to majú. Bohaté krajiny. Až dve tretiny z potrebnej sumy. Vraj je to v ich vlastnom záujme a nepôjde o žiadne láskavé a veľkodušné gestá. Ako sme už spomenuli, aids destabilizuje celé krajiny, čo negatívne vplýva aj na priemyselne vyspelé štáty a v prípade naozajstného kolapsu a masovým sociálnym nepokojom nič nezabráni migračným veľkoprúdom do menej postihnutých a viac vyspelejších krajín. Chudobné a najviac choré krajiny už teraz platia koľko môžu. Daň za chudobu, za nevedomosť, za negramotnosť a nevzdelanie, ale aj za štýl života. Peter Piot aj napriek tomu šancu na zlepšenie situácie vidí v programoch na boj proti aids financovaných vládami jednotlivých štátov. Mohutné kampane antiaids v niektorých prípadoch sa ukázali byť úspešné, sú však finančne náročné. Aj preto by podľa Piota v boji proti aids najviac postihnutým regiónom mali pomôcť vyspelé štáty, najmä však skupina G8 - siedmich najvyspelejších štátov sveta a Ruska.

Zločin proti ľudskosti

Kým Peter Piot iba pomenováva realitu, ďalší experti sú oveľa drsnejší a priamočiarejší vo svojich vyjadreniach. Predseda medzinárodnej rady organizácie Lekári bez hraníc Morten Rostrup v nedeľu tvrdo napadol západné bohaté krajiny za ich laxný prístup k najchudobnejším obetiam epidémie aids, čo doslova nazval zločinom proti ľudskosti. Ako tvrdí, bohaté krajiny (s ešte bohatšími farmaceutickými koncernami) sa radšej zmieria so smrťou miliónov ľudí (kdesi v ďalekých kútoch sveta), akoby mali prispieť (miliardami) na nákup lacných liekov pre postihnutých v rozvojových krajinách. Rostrup upozornil aj na to, že pre rôzne prekážky pri získavaní peňazí a nákupe liekov sa mrhá drahocenným časom, pričom pre postihnutých z hľadiska ich záchrany je každý deň veľmi dôležitý. Rakúsky denník Die Presse veľmi výstižne pomenoval stav vecí, keď napísal, že „pokiaľ ide o peniaze, vyprchá solidarita svetového spoločenstva veľmi rýchlo“. Ako uviedol denník, ignorantstvo proti aids by sa Európe (a ďalším bohatým regiónom sveta) naozaj nemuselo vyplatiť. Už v blízkej budúcnosti sa taktika nezáujmu môže kruto vypomstiť.

Pozitívne vyhliadky

Svetielko nádeje pre trpiacich na aids prináša Lital Alfontová z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Vyvinula test, ktorý vo veľmi krátkom čase zistí, či si organizmus pacienta s aids vytvoril rezistenciu voči užívanému lieku. Lebo vírus HIV sa v štádiách rozvoja choroby mení a často sa stáva odolným voči známym liekom. Doterajšie testy na zistenie účinnosti lieku dávajú výsledky po troch až štyroch týždňoch a stoja tisíce dolárov. Týždne, ktoré rozhodujú o živote pacienta. Výsledok Alfontovej testu je známy už do 24 hodín a stojí necelých 100 dolárov! Výsledky dajú odpoveď na otázku, aký liek treba aplikovať a farmaceutickým firmám pomôžu optimalizovať lieky proti aids.

Dobrá správa prichádza aj z veľmi postihnutej Juhoafrickej republiky, kde Najvyšší súd vláde nariadil, aby poskytovala kľúčový a lacný liek Nevirapín, zatiaľ dostupný iba v tzv. skúšobných centrách, všetkým verejným nemocniciam a pomohla tak predchádzať prenosu ochorenia z matky na dieťa. Juhoafrická vláda tieto opatrenia prijme, informoval v Barcelone juhoafrický minister zdravotníctva Manto Tshalabala-Msimang. Najvyšší čas, lebo každoročne v tomto štáte pribúda 70 000 až 100 000 HIV pozitívnych detí, ktoré za nič nemôžu, len sa narodili nesprávnym rodičom... Podľa aktivistov v boji a prevencii proti aids zabráni používanie nevirapínu nakazeniu najmenej 30 000 deťom. Tridsaťtisíc nádejí na lepší život. Tridsaťtisíc príkladov, že sa bojovať vyplatí!

Iaromír Novák