Politika Recyklačného fondu

Slovenská republika sa vraj nestane smetiskom Európy

Pred niekoľkými dňami Správna rada Recyklačného fondu prijala niekoľko zásadných dokumentov, ktoré stanovujú jasné pravidlá hry pre jeho činnosť. Pripomeňme, že Recyklačný fond začal pracovať od 1. januára tohto roka. Tvorí sa z poplatkov výrobcov a dovozcov jednotlivých komodít. Z naakumulovaných prostriedkov bude podporovať využitie odpadov ako druhotnej suroviny, a tým vytvárať podmienky pre napĺňanie legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva v praxi. Veď v súčasnosti je Slovensko vo využití odpadov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ doslova na chvoste. A šanca dostať sa na vyššiu priečku je bez výraznejšej systémovej podpory aj zo strany štátu prakticky nulová, lebo podnikanie s odpadmi až na niektoré komodity nie je lukratívnou podnikateľskou činnosťou. Medzi úlohy Recyklačného fondu patrí aj monitoring vývoja situácie na trhu odpadov vrátane napĺňania stanovených percentuálnych podielov recyklácie v každom sektore, sledovanie vývoja a trendov pri zhodnocovaní odpadov a podobne. Všetky tieto ciele sú zakotvené v Politike Recyklačného fondu, ktorá je krokom k stransparentneniu jeho činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že

výhrady k myšlienke

založiť takýto fond, ako aj k systému prerozdeľovania peňazí z neho neutíchajú, správna rada schválila aj materiál komoditné programy jednotlivých sektorov a smernicu o poskytovaní prostriedkov z fondu. Nadväzne na vládou schválený Program odpadového hospodárstva sa v oboch dokumentoch jasne špecifikujú priority smerovania prostriedkov, ako aj podrobnosti o poskytovaní podpory a podávaní žiadostí o ňu. No či sa naozaj prostriedky fondu budú objektívne rozdeľovať, ukáže až budúcnosť. Podľa viacerých podnikateľov v odpadovom hospodárstve, ak sa budú podporovať prioritne nové investičné projekty - budovanie a nákupy spracovateľských liniek, technológií atď., v nevýhodnej pozícii sa ocitnú tí, ktorí už investovali a splácajú drahé úvery. Hoci Recyklačný fond vznikol na základe znenia zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť vlani od 1. júla, pri diskusii o nedávno schválenom zákone o obaloch (nadväzujú navzájom na seba) sa značná časť podnikateľských subjektov s podporou podnikateľských združení snažila vymaniť spod povinnosti

platiť poplatky

do fondu. Hoci mnohé z ich argumentov mali racionálne jadro (chceli postupovať podobným spôsobom ako väčšina krajín EÚ), predsa len poslancov NR SR nakoniec nepresvedčili. Navyše, k ich výhradám najnovšie pristúpili aj obchodníci (Coop Jednota, Zväz obchodu SR, ba i SOPK). Zákon totiž obsahuje aj viaceré opatrenia na podporu vratných obalov. Napríklad zavedenie záloh na vratné obaly. Keďže takéto ustanovenie neobsahuje legislatíva okolitých krajín, vyslovujú obavy o premene Slovenska „na smetisko“ Európy. Zástupcovia ministerstva životného prostredia ako tvorcu zákona majú na problém iný názor. Z ich vyjadrenia vyplýva, že vratné obaly charakterizuje veľký objem a vo väčších množstvách by sa teda

cez hranice

ťažko dali prevážať. Tí, ktorí by sa bez príslušného povolenia o dovoz pokúsili, mohli by za porušenie zákona tvrdo doplatiť. Pokiaľ ide o zákon o obaloch, obchodníci majú k niektorým jeho ustanoveniam aj ďalšie výhrady. Preto apelujú na prezidenta Slovenskej republiky, aby ho nepodpísal a vrátil späť na prerokovanie do parlamentu. Na druhej strane však treba pripomenúť, že prijatie zákona predstavuje výrazný posun v približovaní sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve krajín EÚ. O jeho návrhu sa diskutovalo takmer rok, a tak je namieste otázka, prečo sa o zásadných pripomienkach začína hovoriť až v hodine dvanástej?

Zdena Rabayová