Kedy bude inak? (2)

Stanoviť rozumnú daň

Ako na tom sme pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Taký by mohol byť spoločný menovateľ pre päť otázok Hd, ktoré boli adresované nominovaným na prestížne ocenenie Prominent ekonomiky 2002. Dnes odpovedá Zoltán Demján, predseda dozorných rád, Holcim Slovensko, a. s.

Ako vnímate úplatkárstvo a korupciu v našej spoločnosti?

Z. Demján: Úplatkárstvo a korupciu vnímam ako jednu z najzávažnejších negatívnych javov našej spoločnosti. Je to jav, ktorý je podľa mňa jedným z barometrov vyspelosti spoločnosti. Určite je to jav, ktorý sa nedá nikdy úplne odstrániť a je to niečo, čo je prítomné na celom svete, ale práve jeho intenzita veľmi úzko súvisí s vyspelosťou danej krajiny. Obávam sa, že je to niečo, čo bude trvať veľmi dlho, kým sa z nášho života vytratí, ale dá sa tento proces účinne urýchliť, ak je k tomu vôľa. Aj v tomto prípade platí, že „ryba smrdí od hlavy“, a preto tí, čo predstavujú na rôznych úrovniach „hlavy“, musia ísť príkladom. Platí to začnúc vládou cez podnikateľskú sféru až po štátnu správu, zdravotníctvo, školstvo a súdnictvo. Je možné sa vyhovárať na to, že veď aj druhí to robia a bez toho sa nič nedá dosiahnuť, ale to sú len výhovorky. Každý, kto je v pozícii zodpovedného za určitý subjekt, musí začať u seba a striktne odmietať úplatkárstvo a korupciu. Je to cesta oveľa náročnejšia a vyžaduje si dôslednosť a vytrvalosť, ale je to jediná správna cesta. To, že takýto spôsob fungovania je možný, dá sa potvrdiť i na príklade spoločnosti Holcim Slovensko, kde som zastával pozíciu predsedu predstavenstva šesť rokov, ale aj na všetkých členoch Podnikateľskej Aliancie Slovenska, kde sa združili spoločnosti, ktoré sú príkladom čestného podnikania a všetci sú úspešní. Celý problém úplatkárstva a korupcie spočíva v hodnotách, ktoré tá-ktorá spoločnosť vyznáva, a to sú veci, ktoré sa nedajú riešiť len represívnou legislatívou. Samozrejme, že nefungujúca legislatíva výrazným spôsobom prispieva k šíreniu úplatkárstva a korupcie. Pokiaľ výklad zákonov nebude absolútne jednoznačný a bude ponechaný veľký priestor na subjektívnu interpretáciu, nebude možné očakávať zníženie korupčnosti prostredia. Riešením celého problému je menej o korupcii hovoriť a viac konať, ísť príkladom a byť nekompromisný, a to platí najmä pre celý parlament, členov vlády, ale aj vedúcich predstaviteľov ziskového i neziskového sektora.

Pokiaľ by ste mali príležitosť, čo by ste presadili v daňovej sfére?

Z. Demján: Zjednodušenie daňového systému s orientáciou daňovej politiky na nepriame dane a zníženie daní z príjmu právnických osôb niekde na hranicu 20 %. Som presvedčený, že pri takejto sadzbe by sa podnikatelia prestali zaoberať otázkou, ako dane neplatiť.

Jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky je vysoká miera nezamestnanosti. Javí sa ako neriešiteľná. Je to tak alebo máte predstavu o tom, ako zvýšiť zamestnanosť v SR?

Z. Demján: Vysoká nezamestnanosť je dôsledkom odkladania zásadnej reštrukturalizácie hospodárstva. Reštrukturalizácia musí vychádzať z vnútornej iniciatívy podnikateľských subjektov. Slovenská ekonomika veľa stratila na umelom udržiavaní zamestnanosti v podnikoch, ktoré boli privatizované v období rokov 1994 - 1998 a slovenskí „privatizéri“ sa z vďačnosti zaviazali neprepúšťať. Som jednoznačne zástancom rýchlej reštrukturalizácie podniku, aj za cenu zníženia pracovných miest, som za zdravé procesy, ktoré pre podnik zabezpečia úspech. Zasahovanie štátu do reštrukturalizácie podnikov je len výnimočne korunované úspechom. Preto som presvedčený, že privatizácia podnikov profesionálmi (nie anonymnými investičnými skupinami) je jediná cesta rýchlej reštrukturalizácie hospodárstva, a tým vytvorenia zdravého prostredia, kde vznikne silná vrstva malých a stredných podnikateľov, a tým sa výrazne zvýši zamestnanosť. Podpora štátu by mala smerovať práve do vytvárania výhodných podmienok pre privatizáciu kľúčových spoločností profesionálmi v danej brandži (žiarivý príklad VW alebo U. S. Steel, ale aj Holcim) a na podporu malých a stredných podnikateľov (legislatíva, štartovací kapitál). Ďalším problémom vysokej nezamestnanosti je aj nelegálna práca v zahraničí, ľudí doma štatisticky vykazovaných ako nezamestnaných. Všetky problémy s nízkou zamestnanosťou si vyžadujú zásadné systémové zmeny, po ktorých sa efekt dostaví až po dlhšom časovom horizonte. Všetky „rýchle“ riešenia sú len populistické nereálne

Ktoré zákony a vyhlášky, resp. povinnosti zo zákona považujete vo vašej sfére podnikania za prekonané alebo obmedzujúce rozvoj?

Z. Demján: Možno je to tým, že som stál šesť rokov na čele veľkej firmy a keď sa aj vyskytli nejaké problémy so zákonmi, ktoré nás obmedzovali, boli operatívne vyriešené na nižších úrovniach riadenia, ale nestretol som sa so zásadnými problémami. Paradoxne posledná novela Zákonníka práce, od ktorej som skôr očakával zjednodušenie, nám priniesla najväčšie problémy. Nechcem tým naznačiť to, že by bol Zákonník práce zbytočný, len si myslím, že pri prijímaní zákonov je slovenský parlament niekedy „pápežskejší od pápeža“ a prijíma zákony, na ktoré naše podnikateľské prostredie „nedozrelo“.

Aké sú plusy a mínusy doterajšej vládnej koalície?

Z. Demján: Najväčším plusom súčasnej vládnej koalície sú pozitívne výsledky vo výraznom zlepšení vnímania Slovenska zahraničím. Prijatie Slovenska do OECD a pokrok v prístupovom procese do EÚ a NATO jednoznačne vnímam veľmi pozitívne. Najväčšie mínus súčasnej vládnej koalície je samotný fakt, že je to veľmi široká koalícia, ktorá strácala počas obdobia svojho vládnutia mimoriadne veľa energie na udržanie koalície, a tým jej nezostávala energia na razantnejšie presadzovanie reforiem. Práve nevyužitie prvého roka vládnutia na nepopulárne, ale tak potrebné zásadné systémové štrukturálne zmeny boli, žiaľ, premárnené. Ďalším nedostatkom je fakt, že sa jej nepodarilo zvýšiť vymožiteľnosť práva, lebo to považujem za kľúčové na vytvorenie transparentného a pre všetkých podnikateľov spravodlivého, a tým aj motivačného prostredia.

Peter Kasalovský