Hospodársky denník
USD45,142 Sk
EUR43,95 Sk
CHF30,088 Sk
CZK1,425 Sk
  Pondelok  12.Augusta 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budúcnosť nie je na predaj

Náš štát môže prežiť stratu automobilového či textilného priemyslu, časti priemyslu chemického, elektronického, sklárskeho, ba i strojárskeho. Všetky tieto výroby možno niečím - lepším či horším, výhodnejším či menej výhodným - nahradiť. To však neplatí o energii, tú nemožno nahradiť ničím. Energiu je možné iba šetriť či plytvať ňou. Jednu formu energie možno premieňať (so stratami) v druhú formu, energiu je možné, do istej miery uložiť pre budúce použitie. Bez dostatočného množstva energie moderná spoločnosť nemôže vôbec fungovať. Politika štátu na zabezpečenie plynulého zásobovania krajiny energiou by mala mať prioritu. Preto je nevyhnutné plánovať určujúce smery rozvoja energetiky na desiatky rokov dopredu. Takéto dlhodobé plánovanie je nutné: výstavba veľkých energetických celkov je časovo náročný proces, ktorý, od prediskutovania a prijatia politických rozhodnutí cez ekologické schvaľovanie, technologické projektovanie, výstavbu a uvádzanie energetického zariadenia do prevádzky, môže trvať až dvadsať rokov. Naša krajina sa od väčšiny priemyselných krajín odlišuje: energetická koncepcia a riadenie energetickej politiky štátu je prakticky v rukách ministerstva hospodárstva. V SR je výroba elektrickej energie silne koncentrovaná. Skoro 70 percent elektriny vyrába a dodáva spotrebiteľom jedna spoločnosť - Slovenské elektrárne. Jej patria všetky jadrové, tepelné i vodné elektrárne. Navyše, patrí im aj veľká časť prenosovej a distribučnej siete. Pretože štát je majoritným vlastníkom, môže celkom ľahko ovplyvňovať energetickú politiku krajiny a presadzovať takú koncepciu, ktorá by nám zabezpečovala budúcnosť bez väčších prekvapení a nezávislosť. Mala by som vlastne napísať, že náš štát mohol zabezpečovať rozumnú a trvalo udržateľnú energetickú politiku, a tým i budúcnosť našej krajiny. Iba ťažko definovať, aké dôvody viedli vládu k rozhodnutiu privatizovať Slovenské elektrárne a tým zveriť rozhodovanie o výrobe a distribúcii takmer 50 percent našej elektrickej energie do cudzích rúk. Koľko dostane naša vláda na pokrytie dlhov z vytunelovaných bánk a podnikov, prehraných arbitráží a iných privatizačných podvodov za predaj našej budúcnosti? Skutočná hodnota Slovenských elektrární je ťažko vyjadriteľná v číslach. Nakoľko si my, občania tejto krajiny, ceníme nezávislosť a budúcnosť? Zverili sme tejto vláde našu krajinu na štyri roky. Nikto jej však nedal právo predávať našu budúcnosť na večné časy. Túto jednoduchú energetickú čítanku by budúci vládny kabinet mal ovládať skôr, ako bude neskoro. Pokiaľ však už neskoro nie je.

Eleonóra Bujačková

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.