VDG je zaplatené

Zvládnutím minulotýždňovej povodňovej situácie, keď Bratislavou tiekla storočná voda, sa podľa našich vodohospodárov Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) vlastne zaplatilo. Znamená to, že keby nebolo, škody by mohli byť mnohomiliardové, nerátajúc prípadné obete na životoch. Bezpečnosť síce nie je kategória, ktorá by sa dala exaktne vyčísliť, ale „ak zoberieme do úvahy všetky faktory, tak náklady na vodné dielo sa len zvládnutím súčasnej povodňovej vlny vrátili“, povedal nám technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Ing. Ladislav Podkonický. A čo dalo navyše, to je skutočnosť, že napriek lokálnym škodám na chatkách a záhradkách celkové zvládnutie situácie sa pozitívne zapísalo do povedomia obyvateľov. Tieto skutočnosti sú akoby v protiklade s niektorými informáciami, ktoré sú občanom servírované viacerými médiami. Zaplavené pivnice či garáže alebo spodná voda na poli môžu byť nešťastím. No väčším by nepochybne bolo, keby sa takéto objekty už nedali vôbec nasnímať...

Minulý týždeň, v čase, keď nebolo celkom jasné, aká veľká vlna príde z Rakúska, hovorili sme so starostom jednej z obcí pri Dunaji. Dedinka je učupená nižšie ako býva hladina Dunaja v prívodnom kanáli VDG. Už vtedy nám povedal, že obavy nemá, lebo Gabčíkovu verí. Situáciu a prijímanie bezpečnostných opatrení sledoval v televízii, ale zachoval pokoj. Dokonca uviedol, že sa okolo toho zbytočne robí veľké

mediálne haló.

Istota, s akou nám o tom hovoril, bola možno podcenením situácie, no „prognóza“ mu vyšla. V každom prípade obyvatelia i odborníci majú ďalšiu cennú skúsenosť.

Na našu otázku, či sa dá modelovať situácia, čo by sa pri storočnej vode stalo, keby nebolo vodného diela, vodohospodári povedali, že hypotetické prognózy sa síce dajú vysloviť, ale ľudí strašiť netreba. V súčasnosti platí jediné. Prínos diela je nesmierny, ba nevyčísliteľný. Vodohospodári sa snažili, aby prívodným kanálom VDG išlo čo najviac vody a podľa možností starým korytom Dunaja menej, lebo pôvodné dunajské ochranné hrádze sú podľa niektorých odborníkov degenerované. To bol aj jeden z dôvodov jeho výstavby. Jeden zo službukonajúcich vodohospodárov v oblasti malého Žitného ostrova v Maďarsku vyjadril, že nebyť VDG, tak za súčasnej situácie by už bola severná časť Maďarska pod vodou. Predpoklad, že zatopenie Bratislavy nehrozí, vyslovili predstavitelia Slovenského vodohospodárskeho podniku už v piatok. Situácia im v sobotu a v nedeľu dala za pravdu, lebo hladina Dunaja začala klesať. Rieka však stúpala v Komárne, kde dosiahla, podobne ako v Bratislave, úroveň 100-ročnej vody a hladina včera išla hore najmä v Štúrove. Ochranná línia by však mala odolať náporu kulminujúcej vody, ktorá sa tam dostane asi na úroveň 765 cm. Na bezpečnostných stavbách sa objavili priesaky a vývery, čo niektorí obyvatelia považujú za nezvládnutie situácie. Storočná voda však

má špecifiká

a na jednotlivých protipovodňových opatreniach prináša rozdielne záťažové stavy. Ak by hrozilo pretrhnutie hrádze, tak sa to nestane v jednom, nečakanom okamihu. Okolo Dunaja má službu viac ako 800 pracovníkov vodohospodárstva.

Minister vnútra SR a podpredseda Ústrednej povodňovej komisie Ivan Šimko hovorí, že všade, kde v posledných dňoch bol - od Čierneho Balogu až po Dunaj, sa stretával s tým, že koordinácia pri zabezpečovaní protipovodňových opatrení fungovala. Pretože povodňová vlna sa dostáva do Maďarska, zaujímalo nás, ako sa môže na situácii v Budapešti prejaviť nepostavenie dolnej časti sústavy Vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Naši odborníci konštatujú, že keby bola vybudovaná aj jeho dolná časť, boli by tam nielen pevnejšie hrádze, ale dokončené aj tesniace clony či prečerpávacie stanice. Existencia Nagymarosu by mala pozitívny vplyv na priebeh povodňovej situácie. Jej riešenie je však vecou maďarských vodohospodárov. Majú svoje povodňové plány. Slovenskí kolegovia im síce poskytujú informácie o vývoji situácie, ale do prognóz či konania im nijako nezasahujú. „Keby však bol Nagymaros vybudovaný, tak sa povodňová vlna

zvládne ľahšie,

predovšetkým vo vzťahu k Budapešti,“ hovorí jeden z našich expertov. Bol by o. i. k dispozícii retenčný a akumulačný objem. Naša otázka prinútila aj predsedu Ústrednej povodňovej komisie Pavla Koncoša, aby sa vodohospodárov po zasadnutí Ústrednej povodňovej komisie spýtal na rozdiel v retenčnom objeme súčasného, náhradného riešenia diela Gabčíkovo v porovnaní s pôvodným, nerealizovaným. Z odpovedi vyplynulo, že zdrž v Čunove pod Bratislavou je v terajšej podobe menšia asi o jednu tretinu. Keby existoval Nagymaros, mal by retenciu až 160 miliónov kubických metrov vody, čo, samozrejme, v situácii, aká je na Dunaji, môže chýbať. Náš zdroj v Budapešti nám včera povedal, že v Maďarsku sa už dlhšie objavujú hlasy volajúce po vybudovaní stupňa Nagymaros. Najmä jednoduchí ľudia by boli za to, a podobne sa vyjadrujú aj niektorí vodohospodári. Mnohí obyvatelia tvrdia, že problémy Dunaja by sa mali stať len vecou odborníkov a nie aj politikov. Do nedele bolo z ohrozených oblastí Maďarska evakuovaných 1700 ľudí, z toho len z Peštianskej župy 1192.

Vladimír Turanský