Budeme si infarkty plánovať?

Rodiť nemožno na rozkaz, ani podľa plánu poisťovní

Pacienti majú svoje trápenia. Ako napríklad zohnať dlhodobé miesto v zdravotníckom zariadení pre nevyliečiteľne chorého príbuzného, či znášať bolesti pri dlhom poradovníku na operáciu. Pacientky gynekologických ambulancií dokáže zasa rozčúliť čakanie na preventívnu mamografiu. Keď sme robili anketu medzi lekármi a riadiacimi pracovníkmi na tému Ako sa prejavuje nedostatok financií, charakteristický pre rezort zdravotníctva, v ich konkrétnej nemocnici, prišiel s pozoruhodnými názormi a hodnotením celej situácie MUDr. Robert Roland, riaditeľ FNsP, Tr. SNP 1, Košice. Okrem iného v tejto súvislosti uviedol: „Som zástancom názoru, že finančné prostriedky sú najdôležitejším regulačným mechanizmom v zdravotníctve. Obmedzenia, ktoré sú racionálne podložené, som doteraz bol vždy bez osobných problémov, napriek značnému odporu, ochotný presadzovať. Pretože rád používam vetu, že je nutné skončiť so socializmom v myslení a reálnom konaní zdravotníkov. Jedným dychom však chcem ospravedlniť socialistické myslenie zdravotníkov, pretože ich myslenie je len súčasťou socializmu

v Ústave SR,

socialistického rovnostárstva a strachu zákonodarcov v NR SR pred prijatím jasných pravidiel pre všetkých zainteresovaných, socialistických zvykov v manažovaní zdravotníctva, socialistického fungovania väčšiny prvkov v zdravotníckom poisťovacom systéme, socialistického myslenia a konania pacientov. Pravda je známa, rozpráva sa o nej, ale konanie zodpovedá situácii nahého panovníka v Andersenovej rozprávke,“ tvrdí MUDr. R. Roland. Ďalej vysvetľuje situáciu všeobecne a zároveň na konkrétnej situácii v ich FNsP. Podľa jeho slov „zákonodarcovia prijmú zákony, ktorými nás zaväzujú zvýšiť mzdy zamestnancom, refundovať mzdy zamestnancom Lekárskej fakulty, preplácať stratu pracovného času darcom krvi, dodržiavať hygienický štandard, nepoškodiť pacienta nedostatkom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zároveň nedostaneme ani o korunu viac (konkrétne to znamená mesačný prepad asi 8 mil. Sk), zároveň prijmú Zákonník práce a Zákon o verejnej službe, ktorými sa obmedzuje prepúšťanie zamestnancov. Iní úradníci podpíšu vyššiu kolektívnu zmluvu, ktorá zvyšuje požiadavky na zamestnávateľa, zdravotné poisťovne

limitujú výkony

a nezvyšujú platby. V pravidelných intervaloch dochádza ku kríze a riaditeľ počúva zhrozené otázky pacientov, redaktorov, odborov, ministerstva, iného ministerstva (mohol by som pokračovať): Vy neplatíte dane?, Vy neplatíte do Sociálnej poisťovne?, Vy nemáte funkčné CT?, Vy máte polročnú čakaciu lehotu na endoprotézy?, Vy nemáte k dispozícii dostatok materiálu na šitie? Vy ste nezaplatili za vodu? Kocúrkovo. A chôdza po mínovom poli, pričom každý výbuch nejakým zázrakom nemocnica prežije a keďže prežije enormným nasadením vlastných zdravotníkov a manažmentu, neraz sa navonok zdá, že mínové pole neexistuje.“

V poslednom období sa veľa hovorí o limitoch a poisťovniach. A tak sme sa spýtali, či ich vo FNsP prinútili zdravotné poisťovne nejakým spôsobom odsunúť či zastaviť liečbu? Vysvetlenie bolo jasné. „Zdravotné poisťovne limitujú výkony objemom finančných prostriedkov na určité obdobie alebo konkrétnym limitovaním výkonov. Riešia si tým otázku disponibilných finančných zdrojov, čo považujem za správne v normálne fungujúcej ekonomike. Nemocnica, ako jeden z konečných prvkov v systéme, má však poskytovať výkony nezávisle od príjmov. Stanovisko zdravotných poisťovní, že výkony má nemocnica regulovať,

je pokrytecké,

pretože ak nemocnica pristúpi k tvrdej regulácii (o čo sa FNsP snaží), nevykryje ani 70 % reálnej potreby podľa roku 2001 (samozrejme, existujú rozdiely medzi zdravotnými poisťovňami). Pokiaľ poisťovne tvrdia všeobecne, že sú neodôvodnené hospitalizácie, je to v rozpore s výsledkami ich vlastnej revíznej činnosti vo FNsP. Ak by nám poisťovne preplatili skutočnú potrebu výkonov, nemocnica je schopná sa zbaviť vlastnými silami do štyroch rokov všetkých svojich dlžôb. Použime však iné konkrétne čísla. Vo FNsP, Tr. SNP 1 v Košiciach sme analyzovali druhý štvrťrok 2002 z hľadiska počtu akútnych a neodkladných hospitalizácií, pretože je našou povinnosťou ich poskytnúť zo zákona. Podľa výsledkov navrhujem premenovanie našej fakultnej nemocnica na Akútnu fakultnú nemocnicu. Z 25 lôžkových oddelení alebo intenzívnych pododdelení deväť vyčerpalo na 100 % svoje výkony len na akútnych a neodkladných pacientov ( ZP 01 - 9 oddelení, ZP 04 - 6 oddelení, ZP 06- 6 oddelení, ZP 14 - 4 oddelenia, ZP 15 - 11 oddelení, všetky ZP - 9 oddelení). Ešte horšie dopadol rozbor, keď sme hodnotili naplnenie akútnych a neodkladných výkonov do 70 %. Podľa toho by sa na uvedených klinikách (oddeleniach)

nesmel vôbec

alebo len v rozsahu 30 % objaviť chronický pacient! Poznám námietku zdravotných poisťovní. Rozdeľte si peniaze rovnomernejšie alebo ich prerozdeľte iným spôsobom. Nasleduje preto neúprosnejšia matematika, vyjadrenie poskytnutých akútnych výkonov v objeme finančných prostriedkov (teda náklady vynaložené v korunách na diagnostiku a liečbu iba akútnych a neodkladných pacientov, z dohodnutého limitu finančných prostriedkov): ZP 01 - 106,2 %, ZP 04 - 94,4 %, ZP 14 - 94,2 %, ZP 15 - 145,2 %. Podľa toho v našej FNsP by sa v druhom štvrťroku 2002 mohlo ošetriť len 6 % chronických pacientov ZP 04 a ZP 14. Jedine v ZP 06 (má nízky počet poistencov) sú na tom chronickí pacienti dobre. Celkove 107,1 % finančných prostriedkov FNsP bolo určených v druhom štvrťroku 2002 pre akútnych a neodkladných pacientov. Už sa ani nepýtam, či tri mesiace neriešenú otázku patologických novorodencov máme dať na súd? Či máme pokračovať v prevoze kardiochirurgických pacientov do Bratislavy? Či majú infarkty dostávať ľudia podľa plánu? Či budú podľa plánu rodiť matky? Viem si predstaviť ďalšie námietky týkajúce sa hospodárenia nemocnice. Jedna z odpovedí: Za tri roky

sme znížili stav

zamestnancov asi o 10 %. Praje si niekto reprofilovať lekára vo FNsP tak, aby ovládal niekoľko špecializácií? Alebo naopak, poisťovne by mali využiť existenciu vysokokvalifikovaného personálu na zabezpečenie lepšej starostlivosti o svojich pacientov?“

Spomínaný riaditeľ vidí ako najvážnejší problém v rezorte nedostatok a nevhodnú distribúciu finančných prostriedkov. Ale, ako sám uvádza, paradoxne za najzávažnejší dôsledok ich nedostatku nepovažuje nedostatok prístrojov, liekov a pod., ale frustráciu, dezilúziu a trvalú (aj keď niekedy neodôvodnenú) nespokojnosť lekárov, sestier, laborantov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve. Únik najšikovnejších lekárov a sestier do zahraničia, vznik podhubia na korupciu. Podľa jeho vyjadrenia materiál je hmota, ktorá sa pri

dostatku peňazí

dá v krátkom čase získať. Avšak mozgový potenciál je nenahraditeľný a zmena chybného myslenia si vyžaduje roky. Je tu aj recept, čo by sa malo v zdravotníctve zmeniť a ako: v prvom rade transparentnosť finančných tokov, zákonodarstvo, ktoré má byť v súlade s realitou a dlhodobými cieľmi zdravotníctva, presadenie krátkodobej a stredne dlhodobej koncepcie, postavenie pacienta nie ako deklarovaného, ale reálneho ústredného bodu pri transformácii zdravotníctva, poisťovací zdravotnícky systém zodpovedajúci štandardnému poisťovníctvu, jasné oddelenie základného poistenia od iných foriem poistenia, spoluúčasť pacienta na financovaní svojho zdravia, odstránenie prvkov, ktoré navodzujú klientelistické konanie. „Za menej systémový, ale rýchle realizovateľný krok, by som považoval princíp rovnakého hodnotenia tzv. prvo- a druhotypových výkonov vo všetkých nemocniciach, čím by sa čiastočne motivovala konkurencia a prerozdeľovanie finančných prostriedkov,“ uviedol MUDr. R. Roland. Poznamenal tiež, že problémy rezortu sa v ich regióne prejavujú v nadväznosti na vyššiu mieru nezamestnanosti a chorobnosti obyvateľstva a jeho sociálnu štruktúru.

Ľudmila Koníková