Naložili na štátny rozpočet

Peňazí niet, verejných zamestnancov budú musieť zaplatiť

Prvú kolektívnu dohodu vo verejnej službe podpíše v utorok s predstaviteľmi Slovenského odborového zväzu verejnej správy SLOVES minister práce, sociálnych vecí a rodiny P. Magvaši ako zástupca vlády a verejnoprávnych inštitúcií, potom na nej pribudnú aj podpisy reprezentantov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a vyšších územných celkov (VÚC). O konečnej podobe dohody, ktorá sa dotkne asi 350-tisíc zamestnancov (nie však všetkých a v plnom rozsahu), rokovali zamestnávatelia, vláda a odbory dva mesiace. Nad rámec Zákonníka práce zakotvuje kratší pracovný čas (37,5 hodiny, v dvojzmennej prevádzke 36,25 hodiny, v trojzmennej a nepretržitej maximálne 35 hodín týždenne), odchodné pri odchode do dôchodku dva namiesto jedného mesačného platu a pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov odstupné zvýšené o tri funkčné platy pre tých, čo dovŕšili 45 rokov a vykonávali verejnú službu najmenej 15 rokov. Stupnice platových taríf sa od 1. júla 2003 zvýšia o 8 % a pre pedagogických zamestnancov o 5 %. Pre zamestnancov verejnej správy a štátu je to iste dobrá správa, najmä vzhľadom na to, že v rokoch 1998 až 2001 rástli výdavky na mzdy a platy financované zo štátneho rozpočtu ročne menej ako o 4 %. Otázka znie, či štátny rozpočet tieto zmeny unesie a v konečnom dôsledku, či poslanci novovytvoreného parlamentu štátny rozpočet neupravia v súlade s rétorikou viacerých strán práve reštrikciou výdavkov na verejnú správu. Náklady, ktoré prinesie napĺňanie tejto dohody,

sú zakotvené

vo východiskách štátneho rozpočtu (ktorý ráta s deficitom 38 mld. Sk), no podľa zákona o verejnej službe sa kolektívna dohoda stáva platnou až vo chvíli, keď nadobudne účinnosť zákon o štátnom rozpočte. Pritom kolektívna dohoda bude obsahovať dodatok sformulovaný ZMOS, podľa ktorého v prípade, že potrebné prostriedky pre samosprávu nebudú v zákone o štátnom rozpočte schválené, nebude dohoda pre mestá a obce platiť. „Ak sa deklaruje zvýšenie miezd, musí byť kryté,“ komentuje to predseda ZMOS Michal Sýkora. „Môžeme garantovať finančné nároky len tých ľudí, ktorí sú u nás zamestnaní dnes, nie však tých, ktorých postupne preberáme s prechádzajúcimi kompetenciami, aj keď v čase platnosti dohody už našimi zamestnancami budú. Preto sa na spoločnom rokovaní s ministrami financií a práce

zrodila dohoda

o dodatku ku kolektívnej dohode.“ ZMOS mal aj niektoré vecné výhrady, ktoré v priebehu rokovania dokázali presadiť. „Nesúhlasili sme s tým, aby učiteľky materských škôl mali ešte týždeň dovolenky navrch. Veď o dva týždne sa im predĺžila výmera dovolenky už od apríla. Kto by potom učil v materských školách? Alebo by sme ich zavreli na celé leto a dali ďalší mesiac dovolenky všetkým matkám? Trváme totiž na tom, že materské školy sa nesmú v lete zavrieť na viac ako mesiac, tak ako doteraz.“ Podľa M. Sýkoru boli dva mesiace rokovaní osožné pre všetkých.

Aj keď nová kolektívna dohoda bude daňovníkov tohto štátu stáť čosi viac ako doteraz, predseda SLOVES Igor Lenský si nemyslí, že vyjednali niečo nadštandardné: „Skrátenie pracovného času je na tej úrovni, ako bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre samosprávu už vyše šesť rokov, predĺžená dovolenka takisto. Akurát, že išlo o 40 hodín týždenne aj s prestávkami na jedlo a teraz ide o čistý pracovný čas. Povinný prídel do sociálneho fondu vo výške minimálne 1 % súhrnu hrubých miezd, to je tiež bežné,“ tvrdí odborársky šéf. Podľa neho možno za istý nadštandard považovať vari dôchodkové doplnkové poistenie, aspoň teda pre zamestnancov štátu. Aj keď to niečo bude stáť, nevidí to pre

štátnu pokladnicu

dramaticky, pretože: „Určite sa nepoistí viac ako 20 % zamestnancov, to vieme zo skúsenosti - starí si myslia, že sa im to už nevyplatí a mladí majú iné starosti.“ Čo sa týka zvýšených nárokov na nadčasovú prácu, ktorá je však lepšie platená, I. Lenský pripúšťa, že skrátenie pracovného času ju v istej minimálnej miere môže vyvolať, zároveň však zdôrazňuje, že dôležitá je dobrá organizácia práce, keďže tak štátna správa, ako aj samospráva má byť k dispozícii občanovi. „Najväčší dosah sa očakáva v zdravotníctve, lebo tam sa pracuje na zmeny, ale nakoniec sa na to zdroje našli,“ tvrdí I. Lenský. Ani zvýšenie miezd nie je podľa neho nadštandardné, naopak. „Európske štatistiky hovoria, že zamestnanci vo verejnom sektore mávajú 1,2- až 1,5-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, no na Slovensku je verejný sektor na úrovni 80 % priemernej mzdy,“ hovorí I. Lenský. Pritom „klasickí“ úradníci v samospráve a v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú so svojimi príjmami asi tretinu pod úrovňou priemernej mzdy.

Zuzana Krútka