Likvidátor bezpečnosti?

Nemenované zdroje a neobmedzená sloboda tlače sú dôvodom vysokej nervozity pre ministra obrany USA Donalda Rumsfelda. Nemenované zdroje totiž opakovane prezrádzajú rôznym vplyvným a mienkotvorným americkým denníkom informácie, ktoré Pentagón úzkostlivo stráži na svojich plánovacích stoloch. Napríklad údaje o možných scenároch útoku na Irak a možných prioritách vojenskej taktiky. Hodnotné informácie. Privádzajúce do rozporu dve tváre života v Spojených štátoch. Na jednej strane je to všemocné právo na slobodu prejavu, zaručenú prvým dodatkom k ústave a na strane druhej snahy americkej administratívy o udržanie veľmocenského vplyvu USA na svete, čo sa dnes okrem iného prejavuje aj širokofrontálnou kampaňou USA proti terorizmu. Ak by sme hlbšie analyzovali príčiny pohnútok oboch strán - novín a vlády - dospeli by sme k tomu istému záveru: ide o zisk. Novinám o zisk o čosi okamžitejší, keďže v horúcom lete schladia hlavy čitateľskej obce prekvapujúcimi správami o chystanej vojne, čo, pravdaže, zvyšuje záujem o noviny a náklad pekne stúpa. Vláde ide o zisk takpovediac dlhodobý a trvanlivejší, lebo čím dlhšie USA zostanú na svojej pozícii veľmoci číslo jeden vo svete, tým dlhšie z toho budú mať aj profit. Takže by sa dalo povedať, že ide o rozpor medzi okamžitým a dlhodobým ziskom. Právo na zárobok je v USA takmer sväté a, pravdaže, noviny v honbe za „bombasprávami“ sa neštítia kupovať si svoje zdroje či používať rôzne metódy a prostriedky. Etika však nikdy nebola kompatibilná so ziskovosťou... A že sa to kríži s tajnými plánmi vlády a štátu? O to sú to zaujímavejšie správy!

Podľa ministra obrany Rumsfelda sú niektoré noviny a novinári asi primálo vlastenecké, určite neprofesionálne, keď zverejnili plány, ktoré mali zostať utajené a ohrozili tak záujmy USA. „Je to nesprávne a je to protiprávne. Stojí to životy mnohých Američanov a zmenšuje šance našej krajiny na úspech,“ povedal Rumsfed na adresu novín. Ide najmä o denník New York Times, ktorý už 5. júla, odvolávajúc sa na svoj dobre informovaný zdroj blízky Pentagónu, ktorý podľa zákona nemusí odhaliť, zverejnil tajné prípravy na vojnu proti Iraku vrátane počtu vojakov a možnosti spojencov. A potom ešte viackrát priniesol doplňujúce správy o scenári a koncepte amerického útoku s cieľom zosadiť irackého prezidenta Saddáma Husajna. Malo to za následok vytvorenie komisie vyšetrovateľov, členov Pentagónu, ktorí prešetrujú, kto by mohol byť tým dôverným a dobre informovaným zdrojom/zdrojmi v spojení s novinami. Rumsfeldov hnev bol nemalý, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že minulý týždeň minister požiadal v tomto smere o pomoc aj Federálny úrad vyšetrovania (FBI). Podľa Rumsfelda každý, kto si myslí, že môže voľne narábať s vojnovými plánmi, „nemôže poznať ľútosť a zaslúži si ísť do väzenia“. Ministrovo rozhorčenie dopĺňa hodnotenie Ústrednej spravodajskej služby (CIA) zo 14. júla o dôsledkoch úniku informácií na vojnu USA proti terorizmu. Teroristi zo siete al-Káida údajne veľmi pozorne sleduje všetky verejne dostupné informácie, ktoré jej pomáhajú obísť americkú bezpečnosť a vyhnúť sa špionáži USA. A správy amerických denníkov vraj odhaľujú dosť. Včera s ďalšími informáciami o možnej vojne v Iraku a o nerozhodnosti americkej vlády začať vojnu prišiel denník Washington Post.

V Amerike však nikto, ani prezident, ani vláda, si nedovolí siahnuť na slobodu tlače. Nevyplatilo by sa im to. Dobre vedia to, čo Napoleon svojho času veľmi dobre vytušil - tlač a médiá sú siedma veľmoc. Mocná veľmoc. Nová situácia vo svete však prináša aj v USA nové pomery. Napríklad vznik nového rezortu - ministerstva na obranu vlasti -, ktorý pod kontrolou prezidenta USA dostane šikovný rozpočet a nemalé právomoci. A možno aj šancu na to prinútiť nezodpovedné noviny tváriť sa zodpovednejšie.

Iaromír Novák