Dokážeme využiť to, čo dostaneme?

V uplynulých dňoch Slovensko uzavrelo v prístupových rokovaniach s Európskou úniou kapitolu Regionálna politika. Kapitola má mimoriadny význam pre ekonomicko-sociálny rozvoj Slovenska, najmä pre prekonávanie nezamestnanosti a rozvoj vidieka. Objem pomoci zo štrukturálnych fondov po vstupe do EÚ je pre SR veľkou výzvou najmä na prípravu a realizáciu kvalitných projektov. Slovensko v prvých troch rokoch od vstupu do únie v roku 2004 môže získať približne 1,75 mld. EUR pomoci. Prostriedky budeme môcť získať dňom vstupu do EÚ, čiže na prípravu máme ešte maximálne rok. Viacero predstaviteľov obcí a miest si myslí, že peniaze budú k nám z Bruselu plynúť automaticky. Experti EÚ však jasne tvrdia, že bez kvalitných projektov, ktoré budú mať zabezpečené aj spolufinancovanie, nedostaneme ani euro. Aj prax uplynulého obdobia naznačuje, že Slovensko zatiaľ zaostáva vo využívaní aj podstatne menších objemov peňazí, ktoré únia ponúka z predvstupových fondov, pretože zatiaľ nevieme pripraviť dostatočne kvalitné projekty, na ktoré žiadame pomoc. Je teda jasné, že máme pred sebou ešte veľa práce a príprav, aby sme dokázali efektívne realizovať obsah tejto kapitoly po získaní členstva v únii. Komisár EÚ pre regionálnu politiku Michel Barnier pri nedávnej návšteve zdôraznil, že v súvislosti s využívaním predvstupového fondu ISPA v SR je potrebné predovšetkým podporovať vzdialenejšie a zaostalejšie regióny, aby sa vyrovnala nerovnováha oproti rozvinutej Bratislave.

Ďalším problémom, ktorý nám bruselskí odborníci vyčítajú, je fakt, že z fondu ISPA čerpáme podstatne viac na železničnú a dopravnú infraštruktúru ako pre sféru životného prostredia. Bezpodmienečne teda musíme vytvoriť priestor na zlepšenie podmienok čerpania európskej pomoci v zaostalejších slovenských regiónoch. Veľkou pomocou by bolo posilnenie kohézneho fondu (fond súdržnosti), z ktorého po vstupe do únie bude možné najracionálnejšie a najrýchlejšie využívať európsku pomoc. Michel Barnier odmietol výhrady, že noví členovia únie dostanú v prepočte na obyvateľov menej prostriedkov ako dnes oveľa bohatšie regióny v Španielsku, Grécku či Portugalsku. Dokonca zdôraznil, že spomínané krajiny v čase ich vstupu do EÚ dostávali menej, než je určené desiatke súčasných nováčikov, a na druhej strane nevidí ani tak problém s dostatkom peňazí, ale naopak má obavy, či ich jednotlivé krajiny dokážu vôbec využiť.

EÚ kladie mimoriadny význam na rozvoj regiónov a vyrovnávanie ich úrovne, o čom svedčí aj skutočnosť, že objem prostriedkov určených pre regióny je druhou najväčšou položkou rozpočtu únie. Pre Slovensko je teda prioritné dobre pripraviť administratívne štruktúry a platobné orgány, ktoré budú mať na starosti plánovanie a realizáciu kvalitných projektov, na čo nás EÚ aj vyzvala. Zabudnúť nepochybne nemôžeme ani na kvalitnú finančnú kontrolu, aby sa nevyskytli pochybnosti o použití pomoci a pri správe rozsiahlej pomoci z EÚ.

Jozef Kunik