MILIARDY A VOJNA

Na vojnu treba iba tri veci: peniaze, peniaze a ešte trochu peňazí. Koľko však stojí mier? Alebo udržanie mieru? Podľa irackých činiteľov by to mohlo byť okolo 40 miliárd dolárov. Na toľko sa totiž odhaduje chystaná dohoda o spolupráci medzi Irakom a Ruskou federáciou, ktorá by mohla, alebo by chcela mať dosah aj na zahraničnopolitické dianie vo svete. Neprejde totiž deň, aby nepribudli nové správy, úvahy a špekulácie o možnom útoku USA na Irak s cieľom zvrhnutia režimu Saddáma Husajna. Prezident USA George W. Bush v júli vyhlásil, že Washington použije všetky dostupné nástroje na zosadenie irackého lídra a odvtedy je vojna „na spadnutie“. Akoby Američanom napriek, iracký parlament včera jednohlasne podporil kandidatúru prezidenta Saddáma Husajna na ďalšie sedemročné funkčné obdobie. Husajn, ktorý je prezidentom od roku 1979, si znova, podobne ako v roku 1995, nechá potvrdiť tento post v referende stanovenom na polovicu októbra. Niet žiadnych pochýb, že v štáte, v ktorom vládne železnou rukou, referendum bude v jeho prospech.

V Bagdade mali nielen geograficky, ale aj politicky vždy bližšie k Rusku ako k Amerike. Aj ekonomicky, čo je zaujímavé hlavne pre Rusov. Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete, ihneď po Saudskej Arábii (pre Saudov je zasa kamarát číslo 1 USA) a môže ovplyvňovať svetové ceny ropy. Rusko je závislé od predaja vlastnej ropy, aj od cien na svetových trhoch a prípadné zvýšenie predaja irackej ropy by nebolo výhodné. Spojené štáty naopak ropu dovážať musia a preferujú lacnejšie dovozy. Moskva má teda tendenciu sa s Bagdadom „kamarátiť“, kým pre USA je nekontrolovateľná krajina problémom. Avšak nezávisle od týchto politicko-ropných siločiar v apríli tohto roka vlády Ruska a Iraku začali pripravovať program vzájomne prospešnej rozsiahlej ekonomickej spolupráce, ktorú možno vyčísliť na 40 miliárd dolárov. Slušný balík peňazí. Ako včera v Moskve potvrdil veľvyslanec Iraku v Rusku Abbas Halaf Kunfud, dohoda o spolupráci v oblasti energetiky, chemického priemyslu a dopravy by mala byť podpísaná v septembri tohto roka. Pravda, za predpokladu, že dovtedy neprehovoria zbrane. Iračania veria, že sa tak nestane a septembrový termín má byť vlastne akýmsi lákadlom, medovým motúzikom pre Kremeľ. Má Rusov, ktorí si vojnu v Iraku tak či tak neželajú, ešte viac motivovať, aby zo svojej veľmocenskej pozície a ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN vojne zabránili a navyše, aby sa Moskva pričinila o zrušenie medzinárodných sankcií ých na Irak. Má to logiku, lebo ako upozorňujú ruskí experti, multimiliardový kontrakt s Irakom by bol počas platnosti sankcií málo funkčný, najmä keď už teraz Bagdad dlhuje Moskve okolo osem miliárd dolárov.

V čase kulminujúcich úvah o možnosti útoku na Irak sa tak Rusko nechtiac dostáva do centra diania. Iracká ponuka je pre Rusov perspektívna, veď Irak je nemalý trh s veľkými možnosťami v budúcnosti. Ak padne režim Saddáma Husajna zásluhou americkej intervencie, nová iracká vláda bude podľa všetkého prozápadná, proamerická (ako v Afganistane) a ruské podniky potom už nebudú preferované. To je viac ako isté. V Iraku dnes so súhlasom ruských úradov pôsobí a zarába asi 200 ruských firiem, medzi ktorými sa vyníma najmä ropný gigant LukOil. Bagdad práve prostredníctvom LukOilu predáva až 40 percent svojej ropy v rámci odbytových možností (program Ropa za potraviny). Program štyridsaťmiliardovej spolupráce je už na stole premiéra Michaila Kasianova, jednotlivé ruské ministerstvá ho odobrili, avšak pre ruskú stranu je to teraz veľmi delikátna záležitosť. Na jednej strane sa črtajú slušné zisky a perspektívy obchodu, ktoré vojna ohrozuje, na druhej strane ide o komplikovanú medzinárodnopolitickú otázku a aj o budúcnosť vzťahov USA - Rusko. Zdá sa, že Amerike už neprekáža, že jej ofenzívne plány v súvislosti s Irakom kritizuje Európa, arabské krajiny a zvyšok sveta. Vedúci poradného Výboru pre obrannú politiku Richard Perle v nedeľu uviedol, že americká vláda sa v prípade vojny bude spoliehať iba na pomoc zo strany Británie a disidentských skupín v Iraku a neočakáva účasť ďalších členov NATO na útoku. Európa je príliš pacifistická a americké tvrdenia, že Irak vybudoval obrovský arzenál jadrových, biologických a chemických zbraní vníma s rezervou. Európa môže zostať mimo hry. Ak však Rusko uprednostní svoje ekonomické záujmy v Iraku pred „bezpečnostno-protiteroristickými“ plánmi USA, vznikne nová situácia. Nepríliš pohodlná pre Washington a ešte neviem s akými následkami v konečnom dôsledku pre Moskvu. Dilema zostáva na stratégoch a mocnároch v Moskve a záleží aj na obratnosti diplomatov. Irak totiž rozohral vysokú hru.

Iaromír Novák