Na rade je likvidácia škôd

Obce musia teraz viac dbať na protipovodňovú prevenciu

Približne 1,7 mld. Sk predstavujú podľa prvých odborných odhadov celkové škody, ktoré Slovensko utrpelo tento rok pri povodiach. V sume sú podľa ministerstva pôdohospodárstva okrem vlastných strát na majetku štátu, obcí či súkromného sektora, započítané už aj náklady na záchranné a zabezpečovacie práce v sume 152,08 mil. Sk. Suma zahŕňa škody na vodných tokoch a obydliach občanov, poškodenie energetických zariadení a infraštruktúry či znehodnotenie poľnohospodárskych úrod. V porovnaní so škodami v Českej republike, Rakúsku a Nemecku sú minimálne. K uvedenej sume však treba prirátať ďalších približne 11 mld. Sk, čo predstavujú škody z povodní na Slovensku od roku 1996. Odvtedy registrujeme s väčšou intenzitou prívalové dažde. A to je už suma, ktorá stojí na zamyslenie. Mestám a obciam vznikli podľa súčasných odhadov škody v objeme 660 mil. Sk. Subjektom, patriacim pod správu ministerstva pôdohospodárstva, spôsobila veľká voda straty v odhadovanej výške 811,64 mil. Sk. Z toho predstavovali škody vo vodnom hospodárstve sumu 440 mil. Sk. V lesnom hospodárstve sa odhadované straty pohybujú na úrovni 71 mil. Sk. Na cestách v správe ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií zapríčinili povodne straty za 200 mil. Sk. Podľa odhadu kompetentných, v Bratislavskom kraji povodňová situácia

zanechala stopy

v hodnote okolo pol miliardy korún. V Bratislave a jej mestských častiach voda zaplavila približne 880 hektárov územia, 123 domov, 105 chát a desiatky ďalších objektov. Na Záhorí sa voda dostala na 1380 hektárov plôch. Pri povodňovej situácii na Dunaji nedošlo počas najkritickejšej situácie k stratám na životoch. Nevyspytateľné výčiny počasia sužovali za uplynulých päť rokov (nielen) Slovensko. Štatistiky hovoria o roku 2000 ako o najteplejšom od roku 1871. Dôsledkom bolo katastrofálne sucho, ktoré zasiahlo juh Slovenska. Podobným sa ukázal aj vlaňajšok. Teplo striedali záplavy, ktoré napríklad v roku 1999 spôsobili škody vo výške až 4,7 mld. Sk a vyžiadali si aj ľudské obete. Takmer 1500 osôb bolo evakuovaných. Do desiatky najdaždivejších mesiacov v 20. storočí sa na Slovensku zapísal vtedajší júl. Tieto udalosti vyvolali požiadavku zriadenia urgentného predpovedného meteorologického systému Povapsys, na ktorý však vláda, napriek svojim uzneseniam, nepridelila financie. Líder mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík hovorí o identifikovaní algoritmu vysušovania zemského povrchu. Kanalizovanie, asfaltovanie, betónovanie, zastrešovanie, odvodňovanie, odlesňovanie - to všetko spôsobuje vzostup extrémnych výčinov počasia. Ide aj o dôsledok neuváženej činnosti v povodiach slovenských riek. Ľudia

postihnutí živlom

sa proti nemu bránia ako môžu a vidieť na nich sklamanie z postojov štátu, lebo čakali viac. Uvedená organizácia odporúča vláde, aby vypracovala vhodný spôsob pritiahnutia investícií a pomohla zriadiť verejnoprospešné fondy pre samosprávy jednotlivých povodí. Ešte v závere minulého týždňa bola na postihnutých územiach okresu Brezno vyhlásená v súvislosti s povodňami mimoriadna situácia. Jednotlivé stupne pohotovosti platili na rieke Hron v Polomke, Brezne, Hronci a v Banskej Bystrici. Nielen táto rieka však v predchádzajúcich dňoch nahnala strach miestnym obyvateľom. V okrese Detva sa nadmieru naplnilo koryto Slatiny a jej vody ohrozovali obyvateľov Detvy, Kriváňa, Korytárky, Hriňovej, Stožka a Vígľaša. Je až neuveriteľné, ako sa z neveľkého potoka alebo riečky odrazu stáva živel, ničiaci všetko, čo je v ceste veľkej vody. V Čiernom Balogu to po prvý raz zažili 18. júla. Po tri dni sa v hornej časti obce vylievali z brehov miestne potoky. Ďalšia vlna a možno ešte ničivejšia, prišla 7. augusta a obyvateľov Čierneho Balogu

držala v napätí

a pohotovosti až do nedele. Postarala sa o to aj riečka Čierny Hron. Prednosta obecného úradu Peter Kovalčík odhaduje škody z prvej povodne na 10 mil. Sk, a tá z augusta zrejme nebude o nič miernejšia. Poškodené sú miestne komunikácie a brehy regulovaných potokov v správe odštepného Lesného závodu. Voda zobrala lavičky a mostíky, poškodila verejné osvetlenie a zaliala mnohé príbytky. Záplavami je postihnutých 56 domov. Prednosta obecného úradu oceňuje pomoc požiarnikov a miestneho Lesného závodu. Obec má vlastný podnik verejnoprospešných služieb a aj keď je technikou vybavený skromnejšie, odvádza veľa práce na odstraňovaní následkov povodne. V Čiernom Balogu sa hrozbou stali aj zosuvy pôdy. Ľubietová povyše Banskej Bystrice čelila povodni niekoľko dní od konca júla. Náhla búrka a voda z vyliateho potoka Hutná poškodila v obci 69 domov. Z nich 14 posúdili odborníci ako značne poškodené a zničené a vyžiadajú si väčšiu rekonštrukciu. Povodňou je postihnutých 207 občanov. Povodne v centrálnej a vo východnej oblasti Slovenska by mali upozorniť aj miestne samosprávne orgány, aby s prihliadnutím na dlhodobý ráz počasia, dôsledne zvažovali, kde a čo v obci postaviť. Niektorým povodňovým situáciám by

sa dalo vyhnúť,

keby boli toky lepšie udržiavané, k rodinným domom neviedlo množstvo mostíkov a obyvatelia nevyjadrovali svoj kladný vzťah k prírode tak, že si chatku postavia pár metrov od brehu potoka či rieky.

(tu, lak, pf)