Povodne nemajú v programe

I. Šimko: Často si kladiem otázku, prečo chýbajú financie

Väčšina politických strán na Slovensku vykračuje po vyšliapaných chodníkoch. Volebné programy majú vypracované väčšinou k témam, o ktorých sa už dlhšie vedie spoločenská diskusia. Jednou z nových by mohlo napríklad byť, ako a z čoho dôsledne realizovať opatrenia proti povodniam. Veď ide o lesníctvo, vodohospodárstvo, poľnohospodárstvo, dopravu, bezpečnosť obyvateľov a ochranu majetku občanov i podnikov. Politici aj navštívia postihnuté oblasti, ale to je všetko. Akoby sa záujem o problém začínal a končil tým, že sem-tam nejaká politická strana dá obetiam povodní menšiu finančnú sumu, čo je však masovo medializované. O tejto problematike sme sa porozprávali s ministrom vnútra SR a podpredsedom Ústrednej povodňovej komisie Ivanom Šimkom.

„O protipovodňových opatreniach na Slovensku, ale aj inde v zahraničí, sa doteraz vlastne nezačala nejaká širšia celospoločenská diskusia,“ hovorí minister. „Možno by sme o tejto problematike mali viac hovoriť v širších súvislostiach. A to ako o otázke životného prostredia a jeho tvorby. Ale nie iba z hľadiska ochranárskeho, ale ako sa zmena prostredia či klímy podpisuje pod

spôsob života,

ale ako sa aj pod to podpisuje naša vlastná činnosť.“ I. Šimko si myslí, že by sme sa možno mali aj trochu obmedziť a byť v našej spotrebe skromnejší. Aby sme viac neskomplikovali svojim deťom životné prostredie, ale možno o pár rokov ešte možno aj sebe. V tomto zmysle vníma minister tieto otázky zo širšieho politického aspektu. „S istým poľutovaním musím povedať, že toto dnes nie je veľmi dominujúcou témou ani u nás, ani vo volebných kampaniach v iných štátoch. Keď sa niečo v spoločnosti nestane významnou témou, potom ani politické strany sa spravidla tomu vo svojich volebných programoch príliš nevenujú.“ Poznamenali sme, že súčasná vláda síce vypracovala viac dobrých dokumentov a koncepcií. Napríklad aj protipovodňová ochrana do roku 2010. Čo sa však stalo už takmer pravidlom, na ich realizáciu kabinet nie je schopný nájsť peniaze. Takže, ako ďalej? „Často si

kladiem otázku,

keďže nie sme krajina s nejakým nízkym odvodovým a daňovým zaťažením. To znamená, že od občanov a právnických osôb sa vyberá pomerne dosť, a to bez ohľadu na to, aká je tu vláda. Tento stav tu je odkedy hospodárime transparentne a na svojom. Asi sa musíme naučiť gazdovať. Myslím, že je to trochu aj v tom, a pred voľbami to asi nie je veľmi populárne hovoriť, že každá spoločnosť by mala začínať skromnejšie. Možno, že netreba mať hneď prepychový dom, a to myslím všeobecne, lebo sa to týka tak jednotlivcov, ako aj inštitúcií.“ Ako príklad uviedol, že boli vytvorené vyššie územné celky a ich úrady chcú mať okamžite ideálne podmienky. „Samozrejme, že sa to dá, ale potom je to na úkor niečoho iného. Asi netreba hľadať hneď ten štandard, ktorý majú niekde, kde už to funguje veľmi dlho a za čím je už veľa práce,“ dodal I. Šimko.

Vladimír Turanský