Zjednodušili platby do fondu

Zákonu o obaloch vyjadrila podporu i časť podnikateľov

„Kritici zákona o obaloch tvrdia, že im ide o občana. Keby tomu však naozaj tak bolo, museli by uznať, že pre občana je práve dobrá schválená verzia zákona, ktorú prezident SR Rudolf Schuster nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie do NR SR,“ zdôraznil Pavol Vrždák, spoločný spravodajca gesčného Výboru NR SR pre životné prostredie. Preto navrhol neschváliť pripomienky hlavy štátu k novej právnej norme. Diskusia k nim vlastne bola veľmi krátka. Poslanci sa stotožnili so slovami ministra životného prostredia SR László Miklósa, že po celý čas diskusií okolo zákona ide len a len o tzv. PET fľaše. Konkrétne o povinnosť výrobcov a dovozcov tejto komodity platiť do Recyklačného fondu stanovené poplatky. Ak sa teda tvorcovia zákona pred niekoľkými týždňami zhodli na definitívnom znení novej právnej normy a neakceptovali výhrady Slovenského združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) či ďalších podnikateľských zväzov, neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali názor zmeniť. Podobný postoj zrejme zaujali i ostatní poslanci, lebo vrátený zákon v pléne NR SR opätovne schválili. Dokonca ešte s vyšším počtom hlasov ako po prvý raz. Čo je však dôležité, na schválenie zákona o obaloch čakajú mnohé priemyselné podniky. Dôvod? Zákon vychádza v ústrety požiadavkám podnikateľskej sféry (Združenia automobilového priemyslu a pod.) pokiaľ ide o zjednodušenie platieb do Recyklačného fondu či o podporu prednostného zhodnocovania odpadu na území SR, ak existuje vhodné zariadenie atď. Pripomienky prezidenta SR sa však do zákona nedostali. Ten žiadal v zákone výslovne uviesť, že podnikatelia, ktorí vyrábajú alebo dovážajú obaly alebo výrobky v obaloch, si môžu zabezpečiť zber a zhodnotenie odpadov z obalov aj prostredníctvom iných osôb. Ide o obdobný stav ako pri zodpovednosti obcí za zabezpečenie zberu komunálneho odpadu. Navyše zároveň platný zákon o odpadoch, ktorý sa bude vzťahovať aj na

povinné osoby,

teda podnikateľov, túto možnosť v paragrafe 56 výslovne ustanovuje. Prezident SR nesúhlasil, podobne ako aj MH SR, s možnosťou zavádzania systému, ktorý umožňuje zálohovanie jednorazových obalov, lebo sa údajne zvýšia finančné náklady pri kúpe výrobku v obale. Odborníci z MŽP SR, ako aj zástupcovia akademickej obce však na pôde spomínaného parlamentného výboru vysvetlili, že občan - spotrebiteľ nemá v súčasnosti na výber iné obaly. Aj za jednorazový obal zaplatí jeho cenu. Ten sa však po použití stane odpadom, za zneškodnenie ktorého musí zasa občan zaplatiť poplatok. Práve tzv. PET obaly zaberajú v komunálnom odpade výrazný objem. Zavedením zálohovania zaplatí spotrebiteľ len pri prvej kúpe a pri vrátení sa mu suma vráti. Tým, že sa zníži množstvo komunálneho odpadu, zaplatí zaň

menší poplatok,

čiže ešte aj ušetrí. Aj keď sa nedá naozaj vylúčiť, že systém zálohovania spôsobí v začiatkoch určité problémy obchodníkom, ktoré je však zo strany kompetentných ochota okamžite riešiť, odborníci upozornili na ďalší prínos zálohového systému. Práve len ten môže podľa nich zabezpečiť čistotu vyzberaných PET fliaš. Pri separovanom zbere v kontajneroch často nie je možné ani náročným triedením ju dosiahnuť. No na trhu, najmä v zahraničí, je čistý recyklát veľmi žiadaný. To je jeden z dôvodov, prečo počet krajín, ktoré pristupujú k zálohovaniu jednorazových obalov, začína pribúdať. Okrem USA, Kanady a škandinávskych krajín sa v súčasnosti rozbieha aj v Nemecku. Nie je teda pravda, že Slovensko je priekopníkom myšlienky. Pokiaľ ide o neutíchajúcu kritiku, že by sa Slovensko malo

uberať smerom

ako väčšina krajín EÚ a namiesto Recyklačného fondu riešiť separáciu prostredníctvom tzv. oprávnenej organizácie, jej zriadenie naozaj zákon nezakazuje. Ak sa však táto oprávnená organizácia „postarᓠlen napríklad o 15 % dovezeného alebo vyrobeného odpadu, za zvyšok do fondu treba platiť. Je to predsa odpad. Slovensko je zatiaľ v situácii, že treba využitie odpadov a odpadov z obalov podporiť. No podľa zástupcu Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, ktorý zákon o obaloch podporoval a podporuje, pri určitých komoditách (staré batérie) sa už dnes situácia vyvíja tak, že percento ich využitia stúpa. O to menej poplatkov (musia preukázať spracované množstvá) následne odvádzajú dovozcovia a výrobcovia tejto komodity do Recyklačného fondu. Vývoj teda smeruje k tomu, že oprávnené organizácie postupne fond nahradia.

Zdena Rabayová