|
|||||||||||||||||
Streda 21.Augusta 2002 |
|
|||||||
Prijatie do únie v roku 2004?Makroekonomické scenáre vývoja Slovenska do 2008 (5) (Pokračovanie z 15. 8.) Obdobie Saldo obchodnej bilancie Saldo bežného účtu platobnej bilancie Saldo štátneho rozpočtu Skutočnosť 1993 1993 - 2001 2000 2001
-8,5 -7,0 -4,7 -10,7 -5,0 -5,1 -3,7 -8,8 -5,9 -3,8 -3,1 -4,6 Projekcia Var. 1 Var. 2 Var. 1 Var. 2 Var. 1 Var. 2 2002 2003 2004 - 2006 2007 - 2008 2004 - 2008 2008 -11,9 -10,6 -8,5 -7,4 -8,1 -7,3 -11,2 -9,7 -7,3 -6,4 -6,9 -6,3 -9,5 -8,0 -6,1 -4,9 -5,6 -4,6-8,3 -6,9 -4,1 -3,4 -3,8 -3,2-4,9 -5,1 -4,6 -3,8 -4,3 -3,7-4,7 -5,0 -4,2 -3,1 -3,8 -3,1 Pokiaľ ide o mieru inflácie, tá podľa CPI dosiahla v roku 2001 výšku 7,3 %. V roku 2002 sa očakáva výrazné zníženie inflácie na 3,8 - 5,0 %, hlavne v dôsledku odloženia nevyhnutných deregulácií cien. Tieto však budú musieť byť realizované v roku 2003, keď sa inflácia znova zvýši až na 6,1 %. Tabuľka 6 Miera inflácie a vývoj relácie mzdy k produktivite (ročné tempá rastu v %) Obdobie Miera inflácie podľa indexu spotrebiteľských cien Relácia nominálnej mzdy a produktivity práce, ročné tempá rastu v % Skutočnosť 1993 1993 - 2001 2000 2001 23,2 10,5 12,0 7,3 20,8 7,6 2,7 5,8 Projekcia Var. 1 Var. 2 Var. 1 Var. 2 2002 2003 2004 - 2006 2007 - 2008 2004 - 2008 2008 5,0 8,9 6,1 5,9 6,0 6,4 3,8 6,1 6,7 5,7 6,3 5,96,0 8,7 5,3 5,5 5,4 5,95,3 6,5 5,5 5,9 5,6 5,8 V rokoch 2004 - 2006 modelové prepočty ukazujú, že inflácia sa udrží na úrovni 6,3-6,7 %, pričom po roku 2006 by sa mala postupne znižovať na úroveň štandardnú vo vyspelých ekonomikách. Nominálna priemerná mzda by sa podľa modelových prepočtov mala zvýšiť v roku 2006 oproti roku 2001 asi 1,55-krát a do konca roku 2008 až 1,88-krát. Ak sa v rokoch 2001 - 2003 predpokladá jej rast v priemere 8,5 % ročne, v rokoch 2004 - 2008 by mala rásť tempom 9,7 % ročne (pri neskoršom vstupe len 8 % ročne). Pritom relácia nominálnej a reálnej mzdy k produktivite práce by sa mala udržať na súčasnom tempe rastu 5,8 %, čo je menej ako priemerná inflácia (tab. 6). Reálna mzda po dvoch rokoch poklesu a nepatrnom vzraste v roku 2001 by mohla až do roku 2004 rásť priemerne ročne okolo 3 %, avšak v rokoch 2005 - 2006 by sa jej rast spomalil asi na 2 % ročne. Do roku 2007 by sa jej rast mohol pohybovať okolo 4 % ročne. Tieto tempá rastu reálnych miezd sú pritom v dobrom súlade s rastom produktivity práce, takže neohrozujú makroekonomickú rovnováhu. Ekonomická úroveň (vyjadrená tiež ako ekonomická výkonnosť) jednotlivých krajín a ich zoskupení na účely medzinárodného porovnávania sa už dlhší čas štandardne vyjadruje ako HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PPP či PPS). Pritom parita kúpnej sily jednotlivých mien k USD či EUR sa zisťuje na základe rozsiahleho štatistického spracovania veľkého množstva cien porovnateľných tovarov a služieb v rámci Európskeho porovnávajúceho projektu (ECP), ktorý organizuje Štatistický úrad EÚ Eurostat v spolupráci s OECD každé tri roky. V ostatných rokoch sa zisťované údaje aproximujú s použitím agregátnych štatistických údajov jednotlivých krajín. V septembri 2001 Eurostat v Luxemburgu publikoval zatiaľ agregátne výsledky spracovania ECP za rok 1999 za všetky krajiny EÚ-15, kandidátske krajiny a krajiny EFTA. Podľa týchto výsledkov HDP na obyvateľa za SR v roku 1999 dosahoval 10 233 EUR (PPP), čo je 48,21 % priemeru krajín EÚ-15. Podľa našich prepočtov to v roku 1999 zodpovedalo hodnote 10 688 USD Ako vyplýva z príslušnej tabuľky a grafu, relácia HDP na obyvateľa v SR k priemeru EÚ sa od roku 1993 (keď dosiahla len 41,3 %) zvyšovala pomerne rýchlym tempom, s výnimkou stabilizačného obdobia 1999 - 2001. V roku 2000 v dôsledku nižšieho tempa rastu HDP sa relatívna ekonomická úroveň SR voči EÚ-15 mierne zhoršila na 47,7 %. Avšak v roku 2001, pri značnom dočasnom spomalení ekonomického rastu v EÚ, sa relácia ekonomickej úrovne SR voči priemeru EÚ vrátila na 48,5 %. Podľa predbežných prepočtov dosiahol HDP na obyvateľa v roku 2001 asi 11 129 EUR (PPP) či 11 374 USD (PPP). Podľa modelových výpočtov by ekonomická úroveň SR (HDP na obyvateľa) mohla vo variante 1 dosiahnuť v roku 2008 približne 52,5 % priemeru EÚ. V priaznivejšom variante 2 by bolo možné do roku 2008 dosiahnuť vyše 55,5 % priemeru EÚ. Vývoj ekonomickej úrovne SR v % priemeru EÚ od roku 1993 (s projekciou do roku 2008) znázorňuje graf 3. (Pokračovanie) Ing. Ivan Šujan, CSc. RNDr. Milota Šujanová |
|
||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |