Sto géniov nestačí

Veľa filozofov, sociológov, psychológov, ale aj politikov a manažérov sa zaoberalo a zaoberá práve otázkou vplyvu osobnosti na sociálno-spoločenské a ekonomické javy a procesy. Jeden z najkrajších, ale aj pravdepodobne najkontroverznejších citátov je z dielne Karla Kryla, ktorý na úvod svojej piesne práve o osobnostiach recitoval: „Úloha osobnosti v dějinách sestává prakticky z ochoty dotyčné osobnosti zemřít nebo nechat se zabít dříve než stačila odvolat.“ Ja by som chcel byť v tejto polemike optimistickejší.

Druhý uhol pohľadu na túto problematiku, ktorý takisto vyvoláva veľa polemických názorov, je už samotná definícia toho, čo rozumieme pod pojmom „osobnosť“. V mnohých prípadoch máme tendenciu používať toto slovo pri označení človeka výnimočného, ktorý nám niečím imponuje alebo mu pripisujeme mimoriadne vlastnosti alebo zásluhy. Niekedy mám dojem, že vnímanie tohto slova hraničí až s označovaním elity, a práve tu - podľa môjho názoru - začína polemika. Poznám veľa osobností, ktoré nie sú verejne známe, a poznám veľa verejne známych osôb, ktoré však cez svoju, možno aj úprimnú snahu

nikdy nebudú

osobnosťami. Takže rovnako ako na záver prvej minipolemiky som definoval svoje vnímanie alebo postoj, aj tu by som rád deklaroval, že moje vnímanie osobnosti je skôr postavené na „obyčajných“ profesionálnych a ľudských hodnotách ako na výnimočnosti alebo príslušnosti k elite.

Po tom, čo som už uviedol, je možno jasné aj moje vnímanie úlohy osobnosti (aj keď radšej používam množné číslo - teda osobností) pri budovaní spoločností alebo ak chcete firiem, alebo pri riadení ekonomicko-spoločenských procesov. Každý takýto proces je nemožný bez ľudí s profesionálnymi a ľudskými kvalitami. Poznám veľa kvalitných projektov, ktoré neboli úspešné práve kvôli nedostatku takýchto osobností a na druhej strane existuje aj veľa príkladov opačných, teda nie úplne ideálnych projektov, ktoré práve ľudia alebo presnejšie osobnosti za nimi, dokázali rozbehnúť a doviesť k úspešnému fungovaniu a rozvoju. Na druhej strane je pravda, že sama zložitosť daného procesu môže klásť výnimočné požiadavky napríklad na odbornosť alebo na iné vlastnosti a atribúty zúčastnených osobností. Tým sa dostávame k tomu, čo ma na tejto téme najviac zaujalo, a to je práve zamyslenie sa nad podielom osobnosti na úspechu spoločnosti.

Stará známa pravda a prípadne aj dlhodobá manažérska skúsenosť hovorí, že zo sto géniov úspešnú firmu nepostavíte, ale stačí vám päťdesiat priemerných ochotných ľudí, schopných spoločne pracovať a výsledky by sa mali dostaviť. To znamená, že jedno zo základných pravidiel, ktorými sa snažím riadiť, je hľadať nielen schopných a kvalitných ľudí alebo jednoducho osobnosti, ale najmä nájsť im zodpovedajúce miesto v spoločnosti, dobrým spôsobom ich integrovať do kolektívu

a klásť dôraz

na to, aby pochopili svoje miesto a to, čo sa od nich očakáva. Inými slovami, aby prevzali na seba svoje pracovné povinnosti alebo sociálnu úlohu a zastávali ich akceptovateľným spôsobom. Pokiaľ sa toto podarí, každá osobnosť, aj tá, ktorá vykonáva činnosti organizačne, ekonomicky, ale aj sociálne často podceňované, má podiel na úspechu organizácie. V rámci svojej manažérskej praxe som mal niekoľko prípadov, keď sa na prvý pohľad zdalo jednoduchšie sa s daným človekom rozlúčiť, ale ak sme boli presvedčení o jeho kvalitách, bolo správnejšie hľadať pre neho iné uplatnenie. Nie vždy išlo o posuny po línii riadenia hore, teda obľúbené povyšovanie a kariérny rast, niekedy bol správny opačný postup, a tým aj zladenie schopností konkrétneho človeka a jeho ambícií. Niekedy išlo o úplné, možno aj profesionálne zvraty alebo posuny, ale trúfnem si povedať, že vo veľkej väčšine prípadov sa nám táto námaha vrátila práve zvýšením pozitívneho podielu danej osobnosti na rozvoji a úspechu spoločnosti.

V každom prípade nám do úvah vstupujú aj myšlienky o podiele konkrétnej osobnosti na vývoji a úspechu spoločnosti a v tejto súvislosti máme väčšinou na mysli manažérov. Je to pochopiteľné, pretože ich dosah na fungovanie celku je v mnohých prípadoch väčší ako u ostatných zamestnancov spoločnosti, a preto máme tendenciu úspech spoločnosti stotožňovať s úspechom manažéra. Chcem len podotknúť, že

aj ten najlepší

manažér bez kvalitných osobností na iných funkciách bude mať asi veľmi ťažkú a zložitú úlohu. Na druhej strane môžeme dokumentovať význam vedúcich funkcií v spoločnostiach a ich obsadenia kvalitnými osobnosťami na veľkom množstve prípadov. Zámerne použijem najskôr negatívne príklady, a to zo zahraničia (nie že by u nás neboli, ale Slovensko je malé). Jedným z momentálne najznámejších príkladov negatívneho podielu riadiacich pracovníkov na fungovanie spoločnosti sú súčasné americké účtovné škandály. Nepovažujem to za zlyhanie systému, ale ľudí, teda tých, ktorí mali byť osobnosťami nielen v profesionálnom zmysle slova, ale aj ľudsky. Raz mi jeden starší priateľ povedal vetu, ktorú som si zapamätal a často sa k nej vraciam: „Manažér bohatne s firmou, nie z firmy.“ Je to veľká pravda, ktorá odráža jednu z najpodstatnejších vlastností osobnosti - manažéra - nepodľahnúť pokušeniu a neuprednostňovať svoj okamžitý prospech pred rozvojom a úspechom spoločnosti. To by malo platiť bez ohľadu na to,

komu firma patrí,

prípadne o akú spoločnosť ide. Bohužiaľ, aj Slovensko a jeho občania si za posledné obdobie užili dosť tých negatívnych príkladov tzv. osobností na pozíciách manažérov.

Dosť však bolo pesimizmu. Už v úvode som naznačil, že sa chcem na tento problém pozerať skôr optimisticky. Našťastie existuje aj veľa pozitívnych príkladov. Môžeme ich nájsť vo svete, ale aj na Slovensku. Sú to napríklad osobnosti z veľkých slovenských spoločností, ktoré ich získali napríklad formou privatizácie, ale zo zadlžených a podkapitalizovaných podnikov s prezamestnanosťou, bez kvalitného výrobného programu, so zastaranými výrobnými prostriedkami a strojovým parkom dokázali vytvoriť úspešné spoločnosti, ktoré zamestnávajú ľudí a svojím fungovaním znesú aj

prísne kritériá

úspešnosti. V rámci svojej činnosti som mal možnosť navštíviť a vidieť, ako funguje veľa výrobných podnikov, ale aj nevýrobných organizácií. Vždy mám úprimnú radosť, ak vidím funkčný celok, ktorý má vnútornú silu a schopnosť prekonávať prekážky nielen typicky výrobné a ekonomické, ale aj niektoré anomálie a špecifiká, ktorých nám dáva slovenská realita niekedy až príliš veľa. Musím však zdôrazniť, že vo väčšine prípadov za takýmito úspešnými spoločnosťami nájdeme práve osobnosti, a to nielen na vrcholovej manažérskej stoličke.

Na záver by som rád sformuloval svoj pohľad práve na postavenie jednotlivca a jeho vplyv na rozvoj spoločnosti. Každý z nás ovplyvňuje dianie okolo seba, každý zo zamestnancov spoločnosti ovplyvňuje aj jej úspech. Je veľmi podstatné, ak spĺňa práve odborné a ľudské kritériá, potrebné na jeho činnosť a podľa svojich možností prispieva k rozvoju a úspechu spoločnosti. Na druhej strane je pravda, že postavenie človeka v organizačnej štruktúre, jeho spoločenský a sociálny status mu umožňuje podieľať sa na ovplyvňovaní procesov vo väčšej miere. V takom prípade je

veľkou výhodou

pre rozvoj ktorejkoľvek spoločnosti, ak na jej čele stojí osobnosť, ktorá znesie aj tie najprísnejšie hodnotenia kvality. Prínos takejto osobnosti je potom zásadný a môže byť aj zárukou ďalšieho úspešného rozvoja.

V súčasnosti sa Slovensko nachádza pred jednými z najvýznamnejších volieb vo svojej histórii. Nie, určite sa nechcem v rámci svojej úvahy venovať politike alebo, čo by bolo ešte horšie, straníckej politike. Slovenčina má relatívne veľa synoným. Jedným z nich je aj slovo „spoločnosť“. Môže označovať nielen firmu, ale aj štát. V rámci tejto úvahy možno významy týchto slov vymeniť, ale podľa môjho názoru podstata problému zostáva nemenná. Nie je to návod, je to len námet na zamyslenie.

Michal Němec

generálny riaditeľ

PDDP Tatry-Sympatia