Prijatie do únie v roku 2004?

Makroekonomické scenáre vývoja Slovenska do 2008 (6)

(Dokončenie z 21. 8.)

V medzinárodnom porovnaní sa spravidla používa HDP na obyvateľa v USD podľa parity kúpnej sily (PPP). Pri vstupe SR do EÚ v roku 2004 by tento ukazovateľ dosiahol v roku 2004 výšku 13 420 USD, v roku 2006 už 15 220 USD a v roku 2008 výšku 17 360 USD. V tejto súvislosti je potrebné uviesť na pravú mieru niektoré naivné predstavy o možnej rýchlejšej konvergencii ekonomickej úrovne. Podľa našich kvantifikácií dosiahnutie 60 % reálnej konvergencie k EÚ pri tempách rastu HDP v SR (podľa lepšieho variantu 2) asi 5 % a v EÚ 2,8 % potrvá asi 13 rokov. Ak by sa konvergencia na 60 % priemeru EÚ mala skrátiť napríklad na štyri roky, musel by HDP v SR (v stálych cenách) rásť ročným tempom vyše 8,5 %, čo je prakticky nemožné. Úroveň Nemecka je t. č. 5 - 6 % nad priemerom EÚ. Aj pri maximálnom (bez narušovania rovnováhy) tempe rastu HDP v SR asi o 5,2 % ročne by bolo možné dosiahnuť 100 % priemernej úrovne EÚ za 30 rokov a úroveň Nemecka za 33 rokov. Ak by sme chceli úroveň Nemecka dosiahnuť za 10 rokov, musel by HDP v SR rásť fantastickým tempom 12 % ročne (v stálych cenách).

Na druhej strane treba uviesť, že v prípade vstupu dnes vytypovaných 10 kandidátskych krajín do EÚ, by sa ekonomická úroveň priemeru EÚ na obyvateľa znížila o 9 %. V tomto prípade by ekonomická úroveň SR mohla dosiahnuť v roku 2008 nie iba 55,5 %, ale až 60 - 62 % budúcej úrovne priemeru EÚ-25.

Rýchlejší rast HDP v SR oproti priemeru EÚ by okrem iného mal viesť k istému rastu zamestnanosti v SR. Hlavne v odvetviach náročných na prácu má SR značné rezervy v pracovných silách. Je však chyba, že nie sú primerane rozložené podľa regiónov. V roku 2001 bol dosiahnutý (vzhľadom na rast HDP o 3,3 %) mierny rast zamestnanosti o 1,0 % a podobným tempom by mohla zamestnanosť rásť (podľa modelových projekcií) aj v rokoch 2002 a 2003. Postupné zrýchlenie rastu HDP a prílevu zahraničného kapitálu v ďalších rokoch by mohlo mierne zrýchliť rast zamestnanosti v rokoch 2004 - 2008 priemerným tempom až o 1,1 či 1,2 % ročne (podľa variantu 1, resp. 2). V modelových projekciách sú pritom zohľadnené aj brzdiace vplyvy reštrukturalizácie a s ňou spojeného rastu produktivity práce a priemerných miezd.

Miera celkovej nezamestnanosti v % ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa VZPS dosiahla v roku 2001 výšku 19,2 % a všetky relevantné vplyvy nasvedčujú tomu, že táto vysoká miera nezamestnanosti v rokoch 2002 - 2003 klesne len nepatrne. Modelové prepočty ukazujú, že v ďalších rokoch by malo dôjsť k postupnému znižovaniu miery nezamestnanosti do roku 2008 vo variante 1 na 15,9 % a vo variante 2 na 15,4 %. Scenáre o zvýšení nezamestnanosti v SR až na 30 % po vstupe do EÚ nemajú reálny základ.

Výraznejšiemu znižovaniu miery nezamestnanosti bráni o. i. vysoký prírastok počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v rokoch 2002 - 2008 v priemere o 0,52 % ročne v súlade s prognózou NÚP do roku 2006. Tento prírastok sa však postupne znižuje, čo spolu so zrýchlením prílevu zahraničného kapitálu a rastu HDP (hlavne od roku 2004) umožňuje mierne znižovanie miery nezamestnanosti zo súčasných 19 % na 15 - 16 % v roku 2008. Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti je znázornený v grafe 4.

Ing. Ivan Šujan, CSc.

RNDr. Milota Šujanová