Méta, s ktorou prichádza často sklamanie

NHL - tri magické písmená pre každého hokejistu na svete n Čo všetko rozhoduje o úspechu v tejto súťaži?

Je naozaj víťazstvom pre hráča pôsobenie v najprestížnejšej hokejovej súťaži na svete - v NHL? Nejde len o mystifikáciu a glorifikáciu súťaže, ktorá ponúka šance na obrovskú slávu a dobrý zárobok? Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že súťaž, aj keď má veľkú popularitu a opantala si skoro celý svet, neponúka vskutku najvyššiu hokejovú kvalitu. Hoci sa v nej predstaví množstvo vynikajúcich hráčov, nejde vždy o zápasy najvyššieho puncu. Napriek tomu, NHL zostáva najcennejšou a najžiadanejšou.

Čo všetko sa skrýva za kolotočom veľkých bojov o sezónnu trofej Stanly Cup? Kto a čo rozhoduje o tom, kto sa stane slávnym? Aké obete prináša ročne niekoľko tisíc hokejistov, len aby si do životopisu napísali, že pôsobili v NHL? Osudy hráčov znejú ako krásny sen, iné sú dláždené tŕnistou cestou. Veľa sa ich presadilo i bolo menej úspešných. Sú i takí, čo sa iba na pár chvíľ zapísali do jej histórie, ale najviac je tých, pre ktorých sa NHL stala nesplnenou métou.

„Neviem povedať, či bolo dobre, že syn išiel do Ameriky. Na jednej strane mu pobyt v zámorí veľa dal, ale zažil, a ja s ním, aj veľké sklamania. Najviac som nad tým rozmýšľal vo chvíľach, keď Marián bol bez vysvetlenia poslaný na farmu, aj keď dosahoval dobré výsledky. Alebo pri jeho rôznych zraneniach. Keď ho vlani protihráč zákerne narazil v plnej rýchlosti a vyzeralo to, že je asi mŕtvy a viac ako pol roka sa dostával z ťažkého otrasu mozgu, som bol zúfalý. Pocit viny, že som ho priviedol k hokeju a naučil som ho milovať, čo mu prináša bolesť, ma stále prenasleduje. Pre rodiča je to rovnako ťažké, ako aj pre hráča,“ tvrdí jeden z rodičov, ktorých syn išiel za krásnym snom o NHL už v juniorskom veku Roman Cisár. Marián Cisár keďže nemal veľkú šancu uplatniť sa na Slovensku, odišiel do juniorskej súťaže WHL (Spokane Chiefs). Hoci jeho účinkovanie bolo v tíme mimoriadne úspešné (v poslednej sezóne 33 gólov, 40 asistencií), prestup do NHL bol tvrdý. Najskôr prišla veľká sláva z podpisu kontraktu s tímom Predator Nashville (stal sa ich prvým hráčom), no vystriedalo to obdobie rozpačitých sezón, keď ho i po vydarených zápasoch posielali na farmu. „Neľutujem, že som sa rozhodol pre Ameriku. Veľa som sa naučil a zistil aj o sebe. Dnes viem, že sa človek nesmie podať. No musíte aj vedieť kedy a komu čo povedať. Ak si vás tréner obľúbi a dá vám šancu, musíte to využiť správne. Ak ste v nemilosti, je to ťažké. Potrebujete mať dobrého agenta, ktorý sa za vás postaví, ale musíte aj vy bojovať o miesto v tíme. Často máte pocit, že robíte správne, že vám to ide, snažíte sa, ale akosi to kompetentní nevnímajú. To popletie človeka a pomaly strácate sebavedome a sebadôveru. Lenže to nesmiete. Musíte ísť vpred,“ tvrdí M. Cisár, ktorý sa rozhodol v nasledujúcej sezóne radšej pôsobiť v Česku, než nechať so sebou zametať v Nashville. „Ak príde zaujímavá ponuka, určite sa vrátim do NHL,“ tvrdí.

Stačí, aby ste prelomili nepriazeň osudu? Ste si istý, či nie ste akousi hračkou v rukách agenta, manažéra tímu či trénera? Ako je potom možné, že najlepší hráč tímu musí bojovať cez arbitrážny súd o plat? „Ej, okolo Vianoc sme tŕpli doma, či sa Mirovi vydarí sezóna. Máme taký zvyk, že na začiatku sezóny kúpime fľašu dobrého alkoholu a zakaždým, keď sa dozvieme, že dal gól, si nalejeme po poháriku. A veru som mu povedal: Mirko, niečo s tým urob, tá fľaša je akosi plná. Našťastie ku koncu sa rozstrieľal a my sme s radosťou kupovali novú,“ prezradil Emil Šatan, otec najproduktívnejšieho hráča posledných MS, majstra sveta, finalistu Stanly Cupu - Miroslava Šatana. Pre Buffalo Sabres je takmer od prestupu do tímu (1997) najlepším hráčom a oporou. Vlani ak chcel, aby jeho kvality ocenili aspoň sčasti tak, ako u jemu podobných hráčov v iných tímoch, musel pred sudcov. Nebolo to po prvý raz, čo sa nevedel so zamestnávateľom dohodnúť. V roku 1998 mu až pred začiatkom sezóny odsúhlasili novú zmluvu. Celé leto prežil v neistote a čakaním na kontrakt. „Nie je mi príjemné vyčkávať na zmluvu,“ vtedy tvrdil. Bol ochotný pristúpiť na akýkoľvek dohovor. Nakoniec podpísal kontrakt, ktorý rozhodne neodzrkadľoval jeho kvality. Lenže tie akosi nevedeli oceniť ani v Edmontone. Olejári s ním ustavične šachovali na striedačke i medzi tímami nižších súťaží. Kým sa jeho meno objavilo na ich súpiske, prešiel tromi celkami. A to Šatan išiel do Ameriky ako zrelý hokejista potom, čo o tom presvedčil svet na ZOH´94 v Lillehammeri. Ktovie ako hokejovo tam podrástol, no jedno je isté, keď vlani bojoval o kontrakt, už nepôsobil zakríknuto ako pred tromi rokmi. Dokonca už nebol ani pod dozorom agenta Wintera. O svoj osud sa už staral sám.

„Všetci po mne chceli, aby som sa bil a likvidoval súperov. Ja som chcel hrať hokej. Bolo to zo začiatku veľmi tvrdé. Neraz som mal slzy na krajíčku. Ale čo som mal robiť, musel som sa naučiť nielen dávať rany, ale aj prijímať ich,“ spomína na začiatky v NHL Zdeno Chára. Najvyšší hráč súťaže (205 cm), čo v NHL považujú za najväčšiu devízu u obrancov, bol poslaný v roku 1997 po piatich dueloch v tíme New York Islanders na farmu. Vtedajší tréner to odôvodnil najskôr žartom, že je príliš vysoký, následne vážne dodal, že Zdeno je nevyzretý, mladý a nevie čisto hrať, začo je často vylučovaný, a preto tím trpí. Lenže Zdeno ako mladý hokejista neuspel ani na Slovensku. O velikána medzi obrancami nemal nik záujem. Dnes je pojem. Z Islandersu prešiel do Ottawy, a to jeho kariére pomohlo. Päť rokov za veľkou mlákou mu prinieslo aj veľa bolesti.

Ani cesta, dnes už nepochybne génia medzi brankármi, Dominika Hašeka nebola priamočiara za uznaním v NHL. Hoci odchádzal do Ameriky s medailami z MS a OH, dlho trvalo, kým si vydobyl úctu a rešpekt. K tomu mu zo začiatku nepomáhali ani najlepšie štatistiky a stále ocenenia za najlepšieho brankára sezóny. Naopak, priamu cestu k úspechu mal Jaromír Jágr. Hoci odišiel ako pomerne neznámy mladík z Česka, jeho pôsobenie v NHL je ako z rozprávky. Aj keď ako sám priznáva, k tomu mu pomohla výmena agenta po roku pôsobenia v NHL (vymenil Meehana, ktorého v tomto roku vymenil aj M. Cisár). Podobný osud z našich hokejistov sa črtá napríklad Mariánovi Hossovi či Mariánovi Gáboríkovi (ktovie do akej miery im prospela znalosť zákulisia NHL rodičov?). Šťastena pri presadzovaní bola naklonená aj pri Žigmundovi Pálffymu, ktorý si dovolil odísť z prípravného kempu Islandersu, lebo sa mu tam nepáčilo a čuduj sa svete, jeho návratu nič nestálo v ceste. Lenže koľkým je to odpustené, koľkí natrafia na správnych ľudí, ktorí im ten návrat umožnia ako v prípade Pálffyho?

Kanadsko-americká národná hokejová liga ponúka od vzniku v roku 1917 bohatý arzenál osudov jej aktérov. Kto ťahá nitkami pri presadzovaní hráčov - agenti, manažéri, majitelia, sponzori, verejnosť? Do akej miery je podstatný pre úspech talent, drina? Jasná odpoveď neexistuje ani na otázku, kedy majú hráči vstupovať do kolotoča NHL. Súťaž je predovšetkým veľký biznis, ktorý má určité zákonitosti. NHL sa stala zábavou a na kvalitu sa vždy neprihliada. Okolo hokejových klubov sa točia veľké obchody. Mnohí hráči aktívne vstupujú do ich riadenia. Sťahovanie sa klubu za lepšími finančnými podmienkami v rámci kontinentu je bežný jav. Agenti sú závislí od kontraktov svojich hráčov (berú od 3 do 6 %), manažéri od návštevnosti a získaných podporovateľov. Agent okrem dohadovania zmlúv, účtovníctva, servisu okolo leteniek, ubytovania, právneho zastúpenia, je často hráčom aj poradcom pri finančných investíciách. Ťažko presne odhadnúť, čo s čím súvisí, kto s kým je v akom spojení a prepojení a ako sa tieto faktory podpisujú pri presadzovaní hráčov v súťaži. Dnes sa ešte nik neodváži to nahlas pomenovať, ako aj odhadnúť, dokedy bude mať NHL magickú silu pre hokejistov.

Stela Geregayová