Kto všetko trčí z Osi zla?

Kompromisný protiteroristický balík nedávno schválený Snemovňou reprezentantov amerického Kongresu zahŕňa na fiškálny rok (končí 30. septembra) takmer 29 mld. USD, z čoho najväčšiu časť vsiakne do seba obrana a rozviedka (14,5 mld. USD). Práve z tejto sumy sa budú platiť aj úpravy niektorých lietadiel pre potreby novodobej vojny. S už prijatým balíkom na protiraketovú obranu (NMD) a v podstate schváleným celkovým rozpočtom na obranu (na rok 2003 sa počíta s nárastom o 48 mld. USD), je zrejmé, že špirálu celosvetového zbrojenia rozkrúca práve vojna proti terorizmu. No nielen ona. V mnohom je to jednak opatrnosť, ale aj hystéria z možného útoku USA v mene boja proti terorizmu. Čína napríklad reťazovite zvýšila rozpočet na obranu o 17,6 %, teda o 25,2 mld. jüanov (bez nákupu zbraní). Podobne horúčkovito uzatvárajú obchody o nákupe zbraní aj krajiny, ktoré majú zatiaľ malé kapacity na program výroby konvenčných zbraní. Európski spojenci sú zas nepriamo USA k zvyšovaniu výdavkov vyzvaní. Ako uviedol najprv šéf americkej obrany D. Rumsfeld a následne šéf NATO G. Robertson, „pokiaľ európske krajiny nebudú schopné investovať do vojenských kapacít, Američania začnú jednoducho rozhodovať samostatne“. USA zatiaľ vydávajú na obranu dvojnásobok toho, čo Európa dokopy (3,3 % HDP, kým spojenci USA by mali z HDP vydávať v budúcnosti aspoň 2 až 2,5 % z HDP).

Alarmujúce čísla ISRI za tento rok o celosvetových výdavkoch na zbrojenie vo výške 839 mld. USD, pritom nezahŕňajú tieto dodatočné výdavky na boj s terorizmom. Napriek takému čiastočnému skresleniu to však predstavuje až 137 USD na každého obyvateľa planéty. Teda aj na obyvateľa z najchudobnejších krajín, kde ročný HDP hlboko padá pod hranicu 80 USD (Mozambik), resp. 100 USD (Etiópia). Ide vlastne o sedempercentný nárast výdavkov na zbrojenie za posledné tri roky. Zbrojenie tak vlastne ukrajuje z celosvetového HDP až 2,6 %. Len na porovnanie, výdavky na zdravotníctvo predstavujú dnes okolo 8 %.

Štatistika SIPRI však veľmi presne kopíruje krivky vyhlásení jednotlivých krajín, ktoré reagovali na abnormálne zvýšenie zbraní v USA a ich preventívne útoky proti podozrivým krajinám. Len dodajme, že spomínaná Čína sa stala najväčším importérom zbraní, ktorej nárast nákupu predstavuje oproti roku 2000 až 44 %. Ak si pamätáte, po ohlásení zvýšenia výdavkov na zbrojenie prezident Číny vyhlásil, že „to krajina potrebuje na prispôsobenie sa globálnej situácii vo svetle zmien v moderných technológiách“. Napriek priateľstvu a konštatovaniu tlače, že sa pre USA stáva lepším partnerom Rusko ako krajiny EÚ (britský Spectator), pokračovací proces zbližovania sa USA s postsovietskymi republikami kaspického regiónu, dozvuky reakcií na americkú snahu čo najviac otvoriť náruč NATO doslova nad ruskou zásterou, Putinov program posilnenia vojenského sektora, a tým aj prídelu z jeho ziskov do HDP, ale napokon aj samotný boj Ruska s teroristickými skupinami v „nervóznych“ regiónoch jeho federácie, vyšvihli túto krajinu do čela producentov zbraní a ich vývozu. Dokonca snahou o udržanie si pozícií v geostrategických sférach a spomínaný boj o dopĺňanie štátnej pokladnice urobili z tohto výnosného obchodu z Ruska najväčšieho exportéra zbraní za minulý rok (5 mld. USD oproti 4,9 mld. USD exportu USA).

Aj keď prekvapujúco druhým najväčším exportérom bola Veľká Británia s objemom 1,2 mld. USD, vysvetlenie ponúka v podstate fakt, že krajina aj vo vývoji zbraní sa skôr spolieha na spoluprácu s USA. BAE Systems napríklad úzko kooperuje s Lockheed Martin. Podľa údajov britského ministerstva obrany dokonca krajina minie ročne z rozpočtového koláča až 13-percentný rez na programy spoločného vojenského vybavenia, ktorý zahŕňa 19 krajín, USA, Nemecko a Francúzsko nevynímajúc.

Pravda, zvyšovanie výdavkov na zbrojenie sa úplne odrazilo na najnestabilnejších miestach, a to či už ide o spor Indie s Pakistanom (India zvýšila nákup zbraní v porovnaní s rokom 2000 až o 50 % na úroveň 1,1 mld. USD), resp. Stredný a Blízky východ (nárast 15 mld. USD), kde je najviac krajín Bushovej Osi zla, a už spomenutú po vojenskej móde „hladnú“ strednú a východnú Európu, ktorú nový šatník pred alebo po vstupe do NATO stál zatiaľ 13 mld. USD.

Paradoxom však je, že najchudobnejšie krajiny ako Burundi, Eritrea či Etiópia (a to napriek tomu, že sa vzájomný konflikt medzi poslednými dvoma skončil) vynaložili ako najchudobnejšie krajiny Afriky najviac výdavkov na zbrojenie. Celkovo rozvojové krajiny v Ázii, Latinskej Amerike a v Afrike uzavreli vlani zmluvy na nákup zbraní v hodnote 25,4 mld. USD, pričom takmer polovicu kontraktov dostali firmy v USA. Predaj konvenčných zbraní sa opäť zvýšil o 9 %, jeho najväčšími nákupcami okrem Číny boli aj SAE (USA ich považujú za nebezpečný "kompas" terorizmu), ktoré si od Washingtonu kúpili 80 stíhačiek F-16. India zas od Ruska nakúpila tanky T-90 a stíhačky SU-30. Dnes už internetové stránky dokonca ponúkajú aj ceny, takže si môžte kľudne porovnať, že ceny za ruské stíhačky sú napríklad len tretinou americkej ponuky, čím sú

Hoci sa počet vojen v uplynulom roku zmenšil na 24, nič to nezmenilo na fakte, že nová ofenzíva USA a ich spojencov proti terorizmu poznamená v budúcom roku nielen počet, ale aj charakter konfliktov. Vôbec sa nebude odohrávať na jednej zo zúčastnených krajín, lebo teroristický pavúk sa na hranice neviaže. Na druhej strane to bude mať naozaj nesmierny vplyv na konflikty, najmä keď v rámci nich nabúra medzinárodné právne hodnoty a citlivosť suverenity toho-ktorého dotknutého štátu. Pravdaže, s nedozernými následkami. Lebo pravdou rovnako je, že takmer všetky dotknuté krajiny nebudú schopné vynaložiť také prostriedky ako USA na rýchle prezbrojenie sa najnovšími konvenčnými zbraňami. Straty na ľudských životoch v ich krajinách tak budú vysoké. Odpoveďou však môže byť to najhoršie - použitie nekonvenčných zbraní, ktorými sa rozkrúti iná, globálne smrtonosnejšia špirála zbrojenia.

Slávka Blazseková