Šanca zbrojárskych titanov

Keď sa po rozpade Berlínskeho múru a neskôr aj zániku gigantického Sovietskeho zväzu prestalo hovoriť o hrozbe, zbrojárske firmy zažívali viac ako sklamanie. Otvorene, napätie a strach západnej civilizácie z východného strašiaka stáli vďaka udržiavaniu a modernizácii zbrojného šatníka nemalé prostriedky. V podstate, po minuloročnom 11. septembri sa svetový záujem o zbrojársky priemysel po prvý raz od skončenia studenej vojny vrátil. Ba čo viac, 11. september sa vlastne stal exhibíciou jeho transformácie.

Vrátil sa v podobe novej globálnej hrozby a obrannej výzvy - terorizmu, kde dostal priestor zároveň nákladný, do detailov vypracovaný nový program protiraketového štítu USA (NMD), ale aj nové druhy zbraní pre boj zblízka so zhmotneným nepriateľom.

A šance a výzvy pre zbrojárskych titanov, dokonca väčšej než v roku 1997, keď sa pri verejnej diskusii o počte a menoslove novoprijatých členov do NATO americká tlač pohrávala s termínmi ako „zákazky“, ktoré sa pre americké firmy, najmä Lockheed Martin a McDonnel Douglas, v ČR, Poľsku a Maďarsku črtajú. „Len zákazka na približne dvesto nových bojových lietadiel predstavuje nejakých šesť až osem miliárd dolárov,“ uviedol vtedy Wall Street Journal.

Zvodné zneužitie

Boje zbrojárskych gigantov sú dnes špecifickejšie, aj keď ich v podstate celkom ani nemožno klasifikovať ako boje. Je to skôr vynútená spolupráca na ohraničenom trhu. Zväčša jediným daňovníkom je - pokiaľ nehovoríme o nadštátnych militantných a teroristických skupinách - v každej zo zákazníckych krajín štát. Ide teda v prvom rade o boj štátov, ktoré zastupujú alebo lobujú za domáce zbrojárske firmy. Avšak rovnako platí aj to, že na dané účely spoločnosti často podplácajú politikov, resp. najímajú agentov, ktorí takto lobujú za zákazky. História priam kypí súdnymi dohrami, ktoré sa dotkli aj prestíže významných firiem ako Lockheed Martin, Thomson-CSF (teraz Thales), BAE a podobne. Ako uviedlo americké ministerstvo obchodu, až polovica zo všetkých úplatkov v zahraničnom obchode je ponúkaná práve v kontraktoch týkajúcich sa obchodu so zbraňami, hoci tie tvoria len percento z celkového obchodu. Na úplatky a nečestné obchody však doplatili aj politici - Helmut Kohl si dodnes pamätá pravdu o výbere predajcu tankov do Saudskej Arábie, ktorý vlastne prebehol vďaka štedrej dotácie CDÚ. A prstíky má spálené aj sama britská vláda (doteraz zostala dlžná vysvetlenie verejnosti, prečo počas dojednávania mieru medzi znepriatelenými stranami v rámci Blairovho turné v čase minulomesačnej krízy prišla aj s ponukovým balíkom pre Indiu na ďalší predaj komponentov na bojové lietadlá typu Jaguár, ktoré by mohli niesť aj jadrové hlavice, a vyzbrojuje rovnako aj Pakistan). Dokonca sám premiér T. Blair hrboľato vysvetľoval nedávny lobing za zákazky obchodníka indického pôvodu pre nové krajiny NATO v mene „podpory britského obchodu“.

Hra na skutočnosť

V USA sa dokonca pojem transformácie zbrojárskeho priemyslu „prevtelil“ do termínu revolúcia vo vojenských veciach (RMA). To zároveň podľa šéfov najvýznamnejších firiem ako Boeing či spomínaný Lockheed Martin smeruje k zvýšeniu použitia a výroby bezpilotných lietadiel. Vojna v Perzskom zálive ukázala možnosti vo využívaní satelitných záberov pri vzdušnej vojne, pričom USA využili bezpilotné lety v 10% prípadov. Vojna v bývalej Juhoslávii odkryla prevahu USA v špičkovej výzbroji, čo odsunulo EÚ len do úlohy hasiča povojnových škôd. A vojna v Afganistane sa viac podobala na americkú počítačovú hru, než na reálnu vidinu strašného zabíjania a obetí. Až 90% letov bolo bezpilotných. Možno aj preto sa diskutuje, či by USA v pripravovanom osamotenom útoku na Irak nemali predsalen siahnuť po osvedčenej operácii zo vzduchu. Víťazom novodobej vojny sa totiž skutočne stáva ten, kto má maximum informácií a dominanciu vo vzdušnom priestore s bleskovou vojnou navigačných striel.

Ak k tomuto vývoju priložíme analýzu týždenníka The Economist, ktorá sa pohráva s účelom ponechania v zbrojárskom priemysle Spojených štátov z 15 len piatich veľkých dodávateľov (Lockheed Martin, Boeing, Raytheon, Northrop Grumman a General Dynamics), je zrejmé, že 11. september bol skutočne exhibíciou transformácie, ktorú tento priemysel dávnejšie v tichosti odštartoval. Jedným z príkladov, ktorý týždenník ponúka, je Northrop Grumman, výrobca bômb, bojových stíhačiek s elektronickými navigačnými systémami na palube. Ten sa začal orientovať aj na výroby bojových lodí schopných poskytnúť nielen pristávaciu plochu pre stíhačky. A získal pod seba doky Loton Industries a Newport News. Špecifické zameranie podnikov ich núti aj k spoločným projektom (Lockheed Martin napr. predal časť svojho podnikania BAE Systems, čím sa britská firma stala akceptovateľnou aj pre USA).

Priemysel, v ktorom dnes sedem najväčších zbrojárskych firiem vo svete zamestnáva viac ako milión ľudí, ktorého export sa podľa Medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) vyšplhal na 40 mld. USD ročne, pričom samotný podiel USA na produkcii zbraní je v celosvetovom meradle 40 %, sa môže len veľmi ťažko vzdať svojich lukratívnych pozícií. Veď ako píšeme ďalej, oázou odbytiska je skupina najchudobnejších krajín, ktorá sa vďaka štedrým dodávkam síce naďalej zadlžuje a hádže vlastné obyvateľstvo do hladodiery, no úspešne tým pokračuje v krvilačnom vyrovnávaní si najrôznejších účtov.

Slávka Blazseková